Nachystala som si prázdnu krabicu od plienok, že si do nej niečo odložím... ráno Artur zdesený došiel s krabicou v rukách: "Nemame pinku." ... no, nemáme plienku, pôjdeš na nočník... ešte zdesenejší pohľad... "Kupime." ... no nekúpime, už si veľký... poslal mi vzdušnú pusinku s úsmevom od ucha k uchu... "Kupime." ... nezaberá, nekúpime... hnevám ho... chytí za za plnú plienku a vzdychne. "Doblu mam, doblu." ... hlavne že ešte 5 minút predtým držal plienku a skučal: "Tačííí, pebaliť." (tlačí, prebaliť)
On ma presne akcent a skomoleniny jak moja 😆
@hanka_april no presne aj moj presne takto rozprava 🙂 len temy ma ine. Ked nieco chce a fnuka, place pre to, tak oznami, aby som bola v obraze: "Inco pače, hm, hm" (Vinco plače). Hovorim mu: Neplac, naco zase fnukas, vsak mi pekne povedz, co chces - pockaj chvilu - atd. A na to, bez toho, ze by som mu akokolvek vyhovela, povie: "Inco nepače!" A nahodi taky usmev 😀
Boze aky zlaty. Tie deti su tak rozumne ♡♥