Som skoro z nôh spadla... Artur došiel do kuchyne a zahlásil: "Hovno mam, típe liť, pebaliť." ... že štípe riť, prebaliť... ako vrcholný výkon toto, nakoľko inak komunikuje 1-2 slovkami...
Išli sme pre Šaniho do školy a práve vtedy muselo začať mrholiť... my bez dáždnikov, ale padlo cca 15,5 kvapky... Artur: "Ukúúú!!!" (ruku)... chytil sa ma za ruku... o chvíľu: "Mokýýýý!!!" ... no nevadí, že si mokrý, to sa usuší... zdesený pohľad na mňa: "Utopim!!!" ... 😀
"Mamííí, čo sa budeme učiť na náboženstve?"... všeličo, čo je dobré a zlé, aj o Ježiškovi... "O Ježiškovi? A môžem sa tam aj niečo spýtať?" ... jasné, keď sa prihlásiš... "Tak ja sa spýtam, prečo mi nedoniesol to auto na baterky, čo som chcel."
Dnes som si skoro cvrkla... ideme ráno do školy (podotýkam, že je hneď vedľa bytovky)... prechádzali sme cez parkovisko, Artur bežal k autu a mykal dverami... tatino mu hovorí, že ideme pešo... Artur kukne zdesene a vyletí z neho: "Ti šibe?!?!" ... je to chlap... autom aj na wc... ale že na to, že máličko rozpráva, dobre trafil...
Bože, to je čo za nová móda nebrať tašky prvý deň do školy prváčikom??? Veď o to celý čas ide, na to sa tie deti tešia... že idú 1x s novučičkou taškou do školy... veď sa nič nestane ani taške ani dieťaťu, keď si spolu hore-dolu prejdú naprázdno, aj keď sa učiť nebudú... stále sa všetko snažíme zjednodušovať, až niekedy zabúdame, o čom to vlastne bolo pôvodne... ☹
Tak vravím nasratému Šanimu - Šanko, ale na mňa sa predsa nemôžeš hnevať za to, že vonku je škaredo a nemôžeme ísť von. ... kukol zdutý ... "Ale je to tvoja vina, si nezapla telku." ... a čo má telka s počasím? počasie nikto neovplyvní... "Ale keby si zapla tú telku a povedali by tam, že bude pekne, tak by aj vonku muselo byť pekne. Takto je tam škaredo, lebo to ty stále hovoríš." ...
Tak sme vystúpili z auta a Artur šiel pozdraviť psíka k susedovie bráničke... Šani sa oprie o múrik a zahlási: "Mamííí, tatííí, aha, uteká vám decko."
Žienky šikovnice - nemôžem to nájsť a viem, že som to tu niekde videla... také kresby s mierami pri plánovaní kuchyne, koľko miesta na stôl so stoličkami, koľko miesta pri sporáku, koľko medzi kuch. linkou a ďalším pultom za chrbtom, aby sa tam v pohode dalo otočiť, nebolo to blízko ani ďaleko... ďakujem
Žienky, chystám sa do Tatralandie s dvomi deťmi vlakom... dajte tipy, čo vziať, čo tam kúpim (jesť, piť) atď... lebo možnosti nesenia sú obmedzené... ďakujem
Ja to stále tvrdím, to decko má vlastnú matematickú galaxiu... sedíme v reštike, tato dojedol... Šani: "Tatííí, ty si PRVÝ." ... potom dojedol Šani: "Mamííí, že som DRUHÝ?" ... áno a ja som TRETIA... tato dojedol po Šankovi a Šani hovorí: "Tato, ty si ŠTVRTÝ!!!" ... tak vravím, Šani, ako môže byť tato aj PRVÝ aj STVRTÝ, si ho zarátal dvakrát... "Jáj, jasné, tak je ŠTRNÁSTY!" ... no ešte že sme neplatili 14 obedov...
"Artur, ty si taká socka jedna." ... čo si to povedal? zhúkol tato ... "No čo, veď ma socá stále, tak čo som mu mal povedať." ... ha ha... tak aby ste vedeli - SOCKA je od slovesa SOCAŤ (strkať do niekoho)
Včera večer sa pýtam chlapov, čo by si dali na večeru... mm zahlási: "Ja viem, čo by som si dal." a ukáže rukou, že niečo vyhadzuje do vzduchu. Šani vypleští oči, potom spiští: "Ty by si si dal KRABÍ HAMBÁČ???" ... asi na čas zatrhnem Spongeboba a šla som urobiť "pacííínky", ako ich volá Artur.
Keď mal Šani 2,5 roka, zjedol za celý deň 1 jogurt, 1 suchý rožtek, 1/2 litra mlieka a ak som doňho dostala na obed 3 - 4 lyžičky dačoho vareného, tak som skákala od radosti... a občas vzal na milosť banán, aby som teda pravdu povedala... Artur dnes zjedol na raňajky pol rožka so salámou, pol rožka s džemom, na desiatu termix a minimálne 8 - 10 piškót, komplet obed (viac ako momentálne jedáva Šani), na olovrant 2 kusy bábofky a plnú misku ovocia (1 broskyňa, krajec melóna a strapček hrozna), na večeru 2,5 palacinky a 2 dcl mlieka... ako ono to možno nie je veľa na také dieťa, ale proti Šanimu v jeho veku mi to pripadá ako extrém... 😀
Tancujem medzi kvapkami dažďa...
Konečne v piatok začalo pršať... konečne... všetkým už to 3-týždňové sucho liezlo na nervy, všetci sa sťažovali, brblali, frfľali... sedela som v MHD a tešila som sa... ja sa vždy teším, keď prší... je to niečo, čo mi je blízke... podľa čínskeho horoskopu som ohnivý drak a moja ohnivá povaha z času na čas potrebuje sprchu, aby som vychladla... zmoknúť do nitky je to, čo mi robí radosť... áno, som úchyl a čo... niekto nechce zmoknúť a za to sa špára v nose (alebo inde). A ako si tak sedím v rozpálenom buse (lebo búrka prišla nečakane), ľudia začali vyskakovať a zatvárať okná, lebo na nich PRŠÍ... no prosím pekne, posledné dni som nepočúvala nič iné, len že už by mohlo spŕchnuť... a keď sa tak stane, tak bác, ono nám to vadí... nájde sa vôbec niekto, kto je vďačný za dážď aj v prípade, že mu zrovna časovo nevyhovuje? Lebo ako poliať v noci záhradu a zmyť prach je ok, ale ovlažiť cez deň ľudí, tak to pŕŕŕ, milá príroda, na tom sa nedohodneme... Kráčala som domov a mokla som do nitky... cez potôčiky vody, ktorá mi stekala cez oči z vlasov, som pozorovala ľudí... no napchali by sa aj do myšacej diery, len aby na nich nespadla kvapka vody... ach jaj, ľudia... nič a nikto im nevyhovie... ignorovala som divné pohľady a tak som si domov tancovala medzi kvapkami... keďže nie som dobrá tanečníčka a musím priznať, že ma to ani nebaví, narážali sme s kvapkami do seba, postúpali sme si po nohách a tešili sme sa, ako sa nám darí jašiť sa... som úchylná, čo sa dažďa týka... a teda že dnes som si myslela, že som našla podobne úchylú ženu, ktorá šla predomnou... a zase pršalo a ja som zase nemala dáždnik... a všetci naokolo šli pod dáždnikmi... niektorí divne kukali, no mne to zase nevadilo... a očividne ani žene predomnou nie... ohodená v minišatočkách a svetríčku, úžasné štekle, parádna kabela cez plece, dajaká nóbl baretka... tak si vravím, kukaj, ani nóblženské nenosia vždy dáždnik... no ako tak kuknem druhý raz, krok má akýsi neistý... možno nevie chodiť v štekliach... hm... možno má vypité, oblečko vyzerá, akoby bola niekde - stretko, párty, čo ja viem... v ruke s niekoľkými hrubými prsteňmi polozmoknutá cigoška... prechádzam okolo nej... do očí mi udrie jej obrovské bruško... ako by moja mama povedala - brucho zarovno nosom (a teda bolo ešte hodný kus pred nosom)... ako viem, že karma je zdarma a viem, že som hnusná, ale fakt som si priala, aby v tom bruchu mala radšej obrovský nádor a nie dieťa... ožratá jak doga s cigoškou v paprči... aj tie kvapky dažďa akosi posmutneli... tancovala som si domov medzi kvapkami dažďa, no mala som pocit, že to už nie je dážď ale slzy... Boh opatruj toho človiečika...
... tatyšlo... tam hole... aha, tatyšlo... čo to je?
"Mamííí, sú 4 štáty, ktoré majú tenké oči - Laponsko, Japonsko, Čína a Viedňa (Vietnam)." ... hm ...
Pozerali sme nejaký dokument a bol tam krásny záber bocianieho hniezda a za ním zapadajúce slnko. "Mamííí a prečo bocian ako zviera chodí do práce?" ... prosím? ... "No veď chodí roznášať deti, nevieš?" ... hm ...
Už ani neviem, ako to došlo do reči, len Šani skonštatoval, že niekto má 200 rokov... tak som sa mu snažila vysvetliť, že to nejde, že aj 100 je veľmi veľa a len máličko ľudí sa 100fky dožije... zahlásil: "No ty už asi nie, lebo už si stará, ale ja by som to mohol stihnúť, lebo som ešte malý." ... díky, synu, želám ti, aby si to stihol v plnom zdraví...
Tak si sedíme v tom desnom teple v Blave na úrade, kukám, že Šani dačo žmolí a naťahuje v prstoch... čo to máš? ... "Modelínu." ... kde si vzal modelínu? ... "Tu na stoličke bola prilepená." ... jasné, že sa patlal s hnusnou roztopenou žuvačkou... ak ho za niečo nezahluším ja, tak on sa zneškodní sám... a inak pozdravujem toho dementa, čo netuší, kam patria vyžuté žuvačky...
Zážitky z hradu Beckov... na jednom z nádvorí je postavená šibenica... "Mamííí, čo to je?" ... šibenica... tam vešali zlých ľudí - zlodejov, vrahov, zbojníkov... "Aha, tam ich zavesili a potom ich uchňápali, že?" ... nie, zlatko, tam ich zavesili a oni tam zomreli... kvôli tomu lanu na krku nemohli dýchať a zadusili sa... "No, tak to by som teda nechcel prežiť." ... šak to by si teda ani neprežil... 😀 A tak vravím mm, že tí, čo tieto stredoveké hrady stavali, boli riadni chudáci, lebo taká stavba len tak v podstate holými rukami, to musela byť riadna drina... keďže Beckov sa stále opravuje, kto uhádne, čo sa stalo, keď sme došli na koniec?... Šani zahlási: "Tatííí, aha, tam pracujú tí chudáci." ... Týmto sa robotníkom ospravedlňujem, moje dieťa zase niečo vytrhlo z kontextu... 😀
Decká dostali od susedy nanuky... druhý deň Artur vylezie na šmýkačku, sadne si na samý vrch a kuká susede do záhrady... po takých 5-tich minútach mi to bolo divné, tak sa pýtam, čo čaká... "Kukaš." ... kukáš? Hanka nie je doma... letmý pohľad na mňa a zavalí: "Plíde Hanka, plíde nanuk." ... kokos... no a že prišla Hanka a prišiel aj nanuk - takto to dopadlo...
"Mamííí, a aké to bude, keď od vás odídem?" ... hm, no budeš sa musieť starať sám o seba, variť, prať, upratovať... "To bude nudáááá." ... hm, no veď ja sa celé dni nudím... "Mamííí, ale však to len kým si ma nenájde, či ja si ju nenájdem... potom sa postará aj o decká... " ... má v tom jasno... asi zvoľním tempo, lebo v tom začína mať akési "jasno"...
Šani sedí za trest pri stole... "Mamííí, ja sa chcem ísť hrať a nie sedieť za stolom ako opitý chlap." ... veď si sa mohol doteraz hrať, len si zlobu robil, tak chvíľu seď a premýšľaj... "Mamííí, prosííím." ... no a premýšľaj aj nad tým, koľkokrát som ti ja povedala prosím a vykašľal si sa na mňa... "Nooo, tak za celý život takých 126 a dneska asi 4-5."
Šani: "Mamííí, povedz RUŽA." ... ruža ... "Máš v posteli iného muža." ... super, tak to nehovor tatovi... "ČOOO??? Prečo to nemám hovoriť tatovi?" ... hm... lebo medveď...
Šani na záhrade dačo šparkal, tak sa ho pýtam, čo robí... "Pučím tu takého chrobáka." ... A ty nevieš, že my chrobáčikom nerobíme zle? To je UCHOLAK, je užitočný... "Čooo, prečo je ÚCHYLÁK??? Ukazuje pipíka???" ... umrem z toho chalana...
Bola to výborná voľba dovolenky... užili si to decká a aj my... kúsok od domu, krásne prostredie, kopec aktivít a výborná kuchyňa... že kedy bude ďalšie leto?... a možno našetríme na dajaký jesenný víkend... 😀
RR - "Mamí, toto som napísal DVERE?" ... nie, zlatko, to je rr, dvere sa píšu d.v.e.r.e... "Ale veď som napísal "dve (rozumej 2) R(e)"... začínam ľutovať pani učiteľku... 😀
Zničená som... ten môj prcek ( na 99% ten väčší) mi neviem kedy vypol mraziak... plných 5 šuflíkov šlo do koša... cca 3 týždne dozadu som za nejaké odložené korunky kúpila mäso v akcii a tešila som sa, ako som dobre nakúpila, že máme plný mraziak a zase dajaký čas vydržíme... všetko sa to topilo v šuflíkoch s vodou - pečivo, zelenina, ovocie, knedlíky, mäso... radšej to ani nechcem spočítať ale odhadom za vyše 100€... a ako som otvorila dvierka, tak som ešte aj izbu vytopila... mraziak prázdny, umytý a vypnutý... strašne mi je to ľúto...môžem začať zase šetriť... ☹
Akosi mi to stále nejde z hlavy... včera cestou z výtvarnej Šani hovorí: "Mami a Filip máva na desiatu iba suchý rožtek." ... no veď keď mu chutí, prečo nie, aj ty ľúbiš rožteky len tak suché... "Ale jemu to nechutí, on má proste zlú mamu." ... ale určite nie je zlá... "Je zlá, on to povedal, lebo mu nič nekúpi, ani pastelky a on rád kreslí." ... hm, tak možno nemajú peniažky nazvyš, tak mu nemôže kúpiť, to však neznamená, že je zlá mama... "Ona je určite zlá, aj Filip si to myslí, lebo mala 100€ a nič mu nekúpila." ... hm, a čo keď tie peniaze potrebovala na iné - jedlo, oblečenie, bývanie... ako chceš mi povedať, že keď ti nekúpim niečo, na čo nebudeme mať peniažky, že aj ja budem zlá mama? ... (premýšľanie) "No vieš, ale ona je naozaj zlá, keď mu nič nekúpi, ty mi kupuješ." ... nepochopil, alebo nechcel odpovedať... a ja nechápem, prečo také malé deti musia riešiť problémy dospelých, ktoré takto "po svojom - čiernobielo" vnímajú... Filip bude vyrastať ako nešťastné dieťa so "zlou" mamou, jeho mama bude žiť s tým zlým pocitom, že nemá pre dieťa všetko, čo by mu chcela dať, nech robí čokoľvek... celé zle... je mi z toho smutno...
