20. mája to bude rok, čo som odišla z práce a stala som sa maminou vtedy 10-mesačnému opusteniatku. Napriek tomu, nie všetci zákazníci, ktorých som obsluhovala, ma obíjdu na ulici bez pozdravu... Tak sa stalo aj v sobotu. Stretla som pani, možno do 60-tky nemá ďaleko, milá zákazníčka, spokojná so všetkým, čo som jej položila na pult... Hneď sa mi prihovorila :
"Jáj, zlatko moje, toto je ten váš krásavec... jáj, ako vás obdivujem, do takejto doby dieťatko a ešte k tomu z domova... "
Rozhovor pokračoval, podebatili sme a šli sme každá svojou cestou... Malý driemal v kočiari, kde-tu vykukol, keď ho dačo zaujalo a mňa tak napadlo... Aká doba, dokelu... Veď vždy je dajaká doba...
Moja babička mala prvé dieťa v roku 1945, ďalšie 1946, dvojičky 1948, a ďalšie 1950... a to tiež na tú dobu bola DOBA... Babička ešte žije, má krásnych 86 rokov, pochovala 2 deti a nikdy si na žiadnu dobu nesťažovala... Má 87-ročnú kamarátku, o ktorú sa tak trošku moja mama a moja teta starajú. Hlavne jej nosia nákupy a chodia platiť účty, nakoľko tetuška už cca 15 rokov je schopná chodiť len po svojom bytíku... Nebola v obchode, telka nič moc... A smejeme sa na jej prosbách... "Majka, keď príde mäso, kúp mi kúsok" alebo "Keď bude pekná zelenina, kúp aj mne" alebo " Evka, keď pôjdeš stáť na mandarinky, vezmi mi pol kila, keď sa ti bude dať" ... a mohla by som pokračovať... život, aký si mladšie ročníky pamätajú len z rozprávania. A možno o tom ani nepočuli. A tetuška v tom žije dodnes... A nevie si predstaviť, že sú prepchaté obchody nielen potrebným tovarom, ale aj kravinami, bez ktorých by ľudstvo určite nevyhynulo... Tetuška si stále pamätá, že bola DOBA, keď sa hovorilo NEDÁ SA, a pritom všetci vedeli, že je to inak... DOBA, keď niekto na pozícii povedal NEMÁME, tak nemali, aj keby mali... DOBA, keď bolo počuť NEBUDE, ale pritom u vyvolených už dávno bolo...
A tak ma napadlo, vtedy sa nikto nepozastavoval, keď si niekto vzal dieťa z detského domova. Bolo to normálne, niečo bolo, niečo nie, niečo bolo hneď a niečo len spod pultu a na niečo sa čakalo roky... A preto možno ľudia nechápu, že si niekto dnes vezme opusteniatko... Žijeme v takej dobe, nie je v Bille, ideme do Tesca, nie je v Tescu, ideme do Kauflandu, nie je v Kauflande, ideme do Lidlu... a hlavne rýchlo, lebo to treba hneď... peniaze vládnu svetom a všetko sa dá kúpiť... (bohužiaľ)... a nikoho nenapadne, že sú skutočne ešte situácie, ktoré sa tak veľmi podobajú tej minulej dobe... NEDÁ SA, NEMÁME, NEBUDE, ... a potom čo... je úplne jedno, kadiaľ budeme chodiť a koľko peňazí ponúkať...
Proste existujú páry, ktorým nikdy nebude dopriate mať spoločné dieťa... NEDÁ SA... a keď sa pýtajú, "máme nejakú nádej", odpoveď poznajú v hĺbke duše... NEMÁME... a keď sa pýtajú, "kedy bude aj u nás detský smiech", odpoveďou im je NEBUDE... a ako z toho von? Proste si vziať opusteniatko z detského domova... Mnohí nás riešili : čo keby si šla na liečenie (jeden z mylných predpokladov, že vždy je chyba u ženy)... skús dať doktorovi obálku... doktori vedia a bez obálky neurobia nič... tak choďte k tomu liečiteľovi... a tak ďalej dookola... proste dnešná doba... vezmeš peniaze, ideš vybavíš, zoženieš, vezmeš mobil, vytelefonuješ...
Prežili sme naše NEDÁ SA, NEMÁME, NEBUDE...A vieme, že existujú situácie, kedy nejde o behaní po obchoďákoch a mávanie peniazmi, ale o nakuknutie do srdiečka a zamávanie na niekoho, kto to potrebuje. A teraz žijeme naše DÁ SA, MÁME Šaňka a všetko BUDE ok... a nech príde akákoľvek DOBA (a trebárs aj ten koniec sveta v roku 2012), zvládneme to.
A ako povedal niekto múdry, pointa je v tom, že táto hnusná doba sa za pár rokov bude nazývať staré zlaté časy... Čo už, príde aj iná doba... vlastne... vždy je nejaká doba...
Nádherný článok ... aj keď z časti smutný ...