Vždy je nejaká doba...
20. mája to bude rok, čo som odišla z práce a stala som sa maminou vtedy 10-mesačnému opusteniatku. Napriek tomu, nie všetci zákazníci, ktorých som obsluhovala, ma obíjdu na ulici bez pozdravu... Tak sa stalo aj v sobotu. Stretla som pani, možno do 60-tky nemá ďaleko, milá zákazníčka, spokojná so všetkým, čo som jej položila na pult... Hneď sa mi prihovorila :
"Jáj, zlatko moje, toto je ten váš krásavec... jáj, ako vás obdivujem, do takejto doby dieťatko a ešte k tomu z domova... "
Rozhovor pokračoval, podebatili sme a šli sme každá svojou cestou... Malý driemal v kočiari, kde-tu vykukol, keď ho dačo zaujalo a mňa tak napadlo... Aká doba, dokelu... Veď vždy je dajaká doba...
Moja babička mala prvé dieťa v roku 1945, ďalšie 1946, dvojičky 1948, a ďalšie 1950... a to tiež na tú dobu bola DOBA... Babička ešte žije, má krásnych 86 rokov, pochovala 2 deti a nikdy si na žiadnu dobu nesťažovala... Má 87-ročnú kamarátku, o ktorú sa tak trošku moja mama a moja teta starajú. Hlavne jej nosia nákupy a chodia platiť účty, nakoľko tetuška už cca 15 rokov je schopná chodiť len po svojom bytíku... Nebola v obchode, telka nič moc... A smejeme sa na jej prosbách... "Majka, keď príde mäso, kúp mi kúsok" alebo "Keď bude pekná zelenina, kúp aj mne" alebo " Evka, keď pôjdeš stáť na mandarinky, vezmi mi pol kila, keď sa ti bude dať" ... a mohla by som pokračovať... život, aký si mladšie ročníky pamätajú len z rozprávania. A možno o tom ani nepočuli. A tetuška v tom žije dodnes... A nevie si predstaviť, že sú prepchaté obchody nielen potrebným tovarom, ale aj kravinami, bez ktorých by ľudstvo určite nevyhynulo... Tetuška si stále pamätá, že bola DOBA, keď sa hovorilo NEDÁ SA, a pritom všetci vedeli, že je to inak... DOBA, keď niekto na pozícii povedal NEMÁME, tak nemali, aj keby mali... DOBA, keď bolo počuť NEBUDE, ale pritom u vyvolených už dávno bolo...
A tak ma napadlo, vtedy sa nikto nepozastavoval, keď si niekto vzal dieťa z detského domova. Bolo to normálne, niečo bolo, niečo nie, niečo bolo hneď a niečo len spod pultu a na niečo sa čakalo roky... A preto možno ľudia nechápu, že si niekto dnes vezme opusteniatko... Žijeme v takej dobe, nie je v Bille, ideme do Tesca, nie je v Tescu, ideme do Kauflandu, nie je v Kauflande, ideme do Lidlu... a hlavne rýchlo, lebo to treba hneď... peniaze vládnu svetom a všetko sa dá kúpiť... (bohužiaľ)... a nikoho nenapadne, že sú skutočne ešte situácie, ktoré sa tak veľmi podobajú tej minulej dobe... NEDÁ SA, NEMÁME, NEBUDE, ... a potom čo... je úplne jedno, kadiaľ budeme chodiť a koľko peňazí ponúkať...
Proste existujú páry, ktorým nikdy nebude dopriate mať spoločné dieťa... NEDÁ SA... a keď sa pýtajú, "máme nejakú nádej", odpoveď poznajú v hĺbke duše... NEMÁME... a keď sa pýtajú, "kedy bude aj u nás detský smiech", odpoveďou im je NEBUDE... a ako z toho von? Proste si vziať opusteniatko z detského domova... Mnohí nás riešili : čo keby si šla na liečenie (jeden z mylných predpokladov, že vždy je chyba u ženy)... skús dať doktorovi obálku... doktori vedia a bez obálky neurobia nič... tak choďte k tomu liečiteľovi... a tak ďalej dookola... proste dnešná doba... vezmeš peniaze, ideš vybavíš, zoženieš, vezmeš mobil, vytelefonuješ...
Prežili sme naše NEDÁ SA, NEMÁME, NEBUDE...A vieme, že existujú situácie, kedy nejde o behaní po obchoďákoch a mávanie peniazmi, ale o nakuknutie do srdiečka a zamávanie na niekoho, kto to potrebuje. A teraz žijeme naše DÁ SA, MÁME Šaňka a všetko BUDE ok... a nech príde akákoľvek DOBA (a trebárs aj ten koniec sveta v roku 2012), zvládneme to.
A ako povedal niekto múdry, pointa je v tom, že táto hnusná doba sa za pár rokov bude nazývať staré zlaté časy... Čo už, príde aj iná doba... vlastne... vždy je nejaká doba...
Odporúčame
Krásne napísané Katka 🙂
k tomuto niet co dodat. drzim palce a dufam, ze si este nieco od teba precitam.
@lea123321 Ďakujem, zato u nás je veselo... 🙂
@renette 😀... dík
@fordemirka ďakujem, snažím sa písať, keď ma dačo napadne... väčšinou ma dačo vyprovokuje... 😀
krasne Katusik,ja by som tiez nevahala,Sanusko je podareny a vasu lasku vam sto krat vrati <3
pekný článok, prajem vám nech vám Šaňko robí len radosť a veľa zdravíčka...🙂
@cicimotinka Ja viem len preto smutný ,že ti nebolo dopriané mať vlastné bábo ...a pekný preto ,že si mala tú odvahu zobrať opusteniatko a je vidno že ho veľmi ľúbiš ... 🙂
@janulkamartinko Jaj, Jani, a medzitým tisíckrát ošediviem... 😀
@sivka22 Ďakujeme... 🙂
@lea123321 🙂
pekne si to napisala. uplne mne z duse. tiez sme sa potykali s tym, ze v tejto dobe a v tvojich rokoch druhe dieta??? presne ja som im vzdy odpovedala...nikdy nieje a nebude ta spravna doba🙂
Sanko je krasny. zelam vam nech vam robi len radost.
Ps: a ked nie, v obchodoch maju krasne farby na vlasy 🙂🙂🙂
@ebenka Ďakujeme, robí radosť... farba je na poličke už 3 týždne... len času je málo... no nič, aj šedivá farba je farba... 😀 😀 😀
Aj ja a sestra sme dovjičky a sme adoptovane od 5mesiacov a nouco beriem to ze je to moja vlastna mama ved ma vychovala a dava lasku:D
pekný článoček
@domca1511 ...ja si tiež myslím, že mama je tá, ktorá dáva lásku a stará sa a že raz to ocení aj ten náš špuntík... 🙂
@lussy23 Ďakujem... 🙂
@cicimotinka krasny clanok 😉
@azarijka ďakujem 🙂
@cicimotinka presne ja som tiež toho nazoru že nieje mama ta čo porodi ale ta čo sa stara a dava lasku po cely život 🙂
@danka275 🙂
super článok
@lucik106 ďakujem...
veľmi krásny článok
prajem vám, veľa krásnych a nezabudnuteľných chvíľ s drobčekom
zamiešam sa aj ja, a prispejem komentárom... sa mi páči že konečne sa ktosi pochváli aj adoptovaným dieťatkom... máš moj obdiv, ja by som riešila situáciu rovnako... že by som zobrala dieťatko a určite by nebolo len jedno... teším sa s tebou, je krásne a zároven veľmi zložité vychovávať dieťa, čím je menšie , tým sú aj nároky malinké a ako dieťa rastie, tým aj požiadavky a určite bud hrdou maminou, nech sa stane čokolvek, lebo mama je tá čo vychováva a dáva lásku a teplo domova a nielen tá čo porodí. tak ti prajem veľa krásnych dní, mesiacov a rokov s tvojím - vaším dieťatkom... (som vdačná že mám svoje deti , ale ver mi že by som urobila presne to isté, že by som si zobrala dieťatko z domova, keby som nemohla mať vlastné deti)
@akiram ďakujeme... za pochvalu článku, aj za prianie...
@ivet78 ďakujem za priania, my tiež plánujeme viac, ale chcem si ich užívať postupne... inak je tu hodne mamičiek, čo majú adoptované detičky... len je o tom ticho... keď majú "biele" ani to tak nevidno, my máme 3/4-rómskeho, takže to asi neutajím... 😀😀😀
krasny clanok 🙂
@cicimotinka ja mám kamarátku, ktorá má svoje jedno dieťatko a druhého si zobrali z domova... tiež je to maličký romsky chlapček, dostali ho ako bábatko a už má teraz asi 7 rokov...je to krásny chlapec, a velmi rada k ním chodievam a ešte mám jedných známych krotý sa starajú o 4 deti - majú ich len v opatrovaní, dokial sa im nenájdu rodičia, alebo kým súdy rozhodnú, a stále sa im deti menia... a toto by bolo pre mna veľmi tažké, lebo city sa nedajú potlačiť a ked to dieťatko musia dať preč zo dna na den... ja by som revala ako blázon, aj ked nie je ich , ale mne by to robilo asi problém sa vzdať dieťatka... naozaj sa s tebou teším a užívaj si chlapčeka, nepozeraj na farbu pleti, ale na srdiečko ... <3 <3 <3
@niulda ďakujem 🙂
@ivet78 No veď my sme brali malého ako 10-mesačného a jeho profimama i jej rodina plakali a ja s nimi, akože všetci sa čudovali, že sme ostali v kontakte, akože čo ma po nej, svoju robotu si spravila, ale ja som povedala, že pokiaľ bude chcieť ona, mne to problém nerobí... starala sa o malého ako o svojho a prečo by nemohla vedieť, ako rastie a čo už vie... ja som taký otvorený človek, síce sa kvôli tomu veľakrát popálim, ale zatiaľ ma to neodradilo... a tiež sme nechceli pestúnstvo, lebo ja by som dieťatko tiež nevedela posunúť ďalšiemu... keď moje, tak moje... vďaka za podporu... 🙂
krasne 🙂 prajeme vam vela stastia 🙂
@bambola ďakujeme
skvelé články fakt...
@jerryjanka ďakujem... 🙂
Krásně napsané 😵. Malému posílám pohlazení 🙂.
@lura ďakujeme za pochvalu i za pohladenie... 🙂
Tak Ty vies neuveritelne krasne dat na "papier" to co mas na srdci,pri citani Tvojich riadkov ma clovek zimomriavky na tele a slzy v ociach..vsetko dobre prajem celej rodinke : )
@veverina ďakujem, snažím sa, ale nie vždy ma niečo také napadne... mám plný šuflík nanič napísaných vecí... 🙂
@cicimotinka ja som podobna v tomto,teraz ako mam dvojicky,uplne som prestala pisat,ale ono to nie su nanic napisane veci : )) mne vzdy velmi pomahalo " vypisat sa " vzdy ked som bola z niecoho smutna,rozrusena..dala som to na papier a vzdy prisla ulava : ) a aku pracu si predtym robila ? Bola by z Teba fajn spisovatelka 🙂
@veverina jáj, ďakujem, ale som len obyčajná predavačka...akosi to tak osud zariadil, aby som si mohla dorobiť školu, musela som pracovať (v tom čase sa dalo jedine v obchode) a keď som došla s diplomom a životopisom, už ma zaškatuľkovali ako predavačku a nebol záujem... čo na tom, že všetci hovorili, že mám naviac, keď životopis hovoril niečo iné... ale mňa baví robiť s ľuďmi, takže nejako mi to nevadilo... až v poslednej dobe, kedy sú ľudia vedení k tomu, že "náš zákazník, náš pán" a môže si dovoliť k predavačke všetko... to som už ťažko prekúsavala, nakoľko ja predavačky nepovažujem za niekoho, kto je menej inteligentný a nemá na viac... takže to ma vždy vedelo "zraniť"... ale inak píšem cca od 14-tich
@cicimotinka Aj ja som predavacka : )) nikdy som nou byt nechcela a tak isto mi vraveli ze mam naviac,ale akosi som sa dalej nepohla,nemala som odvahu a ani nemam robit to co ma naozaj bavi..ale neva,teraz som stastna mamicka na materskej a planujem mat este dalsie deti,tak ine zatial neriesim : )) no a v predajni ak neboli zakaznici,tak som skladala basne,pisala uvahy a kreslila : )))
Začni písať komentár...
Nádherný článok ... aj keď z časti smutný ...