Zacháňme babyboxy...

Minule som niekde čítala pár riadkov čiernej kroniky o tom, ako chovateľka psa vyhodila šteniatka niekam pod plot, lebo jej čistokrvnú fenku „zbuchol“ dajaký pouličný miešanec... Nakoľko by si urobila veľmi zlé meno darovaním nečistokrvných šmudlov, rozhodla sa takto... Pustili sa do nej všetci od polície, cez rôzne spolky na ochranu zvierat i obyčajní ľudia... Vypisovali sa listy o zastavenie chovu, o neprofesionalite a bola z toho celkom slušná kuca-paca. Aj psík má právo na život... aj keď sa narodil ako nedôstojný potomok dôstojnej psej dámy... Záver? Havkáči putovali pod plot, lebo ešte nikto nevymyslel a nenamontoval k veterinárnym ambulanciám „šteňabox“... Obyčajné malé šteňa zburcuje stovky ľudí...

A teraz z iného súdka... dvíha ma zo stoličky, „zrušme babyboxy“ ozýva sa z OSN... vedia, o čom hovoria??? Áno, chápem argument, že každé dieťa má právo na identitu. Je pravda, že pokiaľ sa matka neprihlási, identita je nemožná... ale... nemalo by sa trošku prihladnuť aj na nejaké poradie dôležitosti?

 Za úvahu stojí :   Zo života chlapčeka

18.7.2009    Tak už som tu, ale kde je mama? Nechala ma v pôrodnici a odišla... Ostalo mi po nej len PRIEZVISKO, ani neviem, či mi meno dala  ona alebo personál...                  

krátko nato   Tak už som v detskom domove...dali ma jednej tete domov...dobre sa o mňa stará, ale všetci hovoria, že je to len prestupná stanica...čo je to prestupná stanica???...

28.1.2010   Boli tu nejakí ľudia, vraj by ma chceli a mal by som mamku a ocka...ale ja som iba plakal...bojím sa, lebo mama pre mňa nie je zrovna synonymom dobra a pohody.

13.2.2010  Tí noví ľudia dnes boli so mnou celý deň...bolo nám vlastne fajn...hrali sa so mnou, kŕmili ma... asi by som si zvykol, keby si ma vzali...

20.5.2010   Nejaká teta sudkyňa povedala „áno“ a ja sa sťahujem k tým novým ľuďom. Teta, čo sa o mňa starala, plače, nová mama má tiež slzy   v očiach...nový ocko mi rozpráva, že pôjdeme autom brm ďaleko a čaká ma tam veľa dobrých ľudí, Kopec hračiek... môj nový domov...

23.6.2011   Mám novú IDENTITU...dnes teta sudkyňa povedala znova „áno“ ... 705dní môjho života je nenávratne preč, ostanú zabudnuté  v archíve...a ja svoje 2-hé narodeniny oslávim ako „náš – odsúdený na doživotie“

A ako by to bolo, keby ho matka v pôrodnici nenechala, ale druhý deň by ho doniesla do „babyboxu“??? Mal by rodinu a novú identitu skôr. Ja viem, OSN ide o to, že v jednom prípade sa práve v archívoch dá dohľadať pôvodná identita, v druhom nie... každý prípad je iný, boli prípady, kedy matka odložila dieťa do babyboxu s rodným listom a listom, kde všetko vysvetlila...

Od malička sme vychovávaní tak, aby sme vedeli, čo sa smie a čo nie...ale pred 30-timi rokmi bolo všetko inak...komunizmus...štát sa staral, hľadel mladým, každému našiel prácu, neexistovalo nedostať výplatu načas... doba sa zmenila... mnoho ľudí teraz bojuje s tým, v čom boli vychovávaní a aká je realita... mnoho ľudí je na pokraji síl pri rozhodovaní o svojej neistej budúcnosti... stretávame sa s tým denne... „spával so mnou, som tehotná, dieťa nechce“...“ak si vezmeme hypotéku na 20 rokov, ostane nám na živobytie 170€ pre troch, ďalšie dieťa neuživíme, materská nehrozí“...“nechcem ďalšie dieťa za cenu, že mu budem jogurty kupovať v zľave“...“máš 15, roznášaj letáky, aby si mal na školu, my ti viacej nemáme dať z čoho“... a do toho všetkého nečakané tehotenstvo...

Ja to vidím tak, že sociálne slabé nevzdelané rómky, prostitútky, feťáčky a pod. nemajú problém nechať bábätko v pôrodnici...je to pre nich súčasť života, počali, porodili, odložili... priamo v pôrodnici, načo to riešiť...

Väčší problém predstavujú priemerné ženy zaskočené touto situáciou, zvažujúce, ako ďalej... výchova hovorí postarať sa...aj by sa postarali, keby vedeli ako a za čo. (Východiskom by mal byť anonymný pôrod, ale ako máme možnosť sa presviedčať v našom štáte, keď má byť niečo anonymné, skôr, či neskôr niekto niekde vykecá aj to, čo vlastne ani nie je pravda)...

Boj s veternými mlynmi... rodička príde do pôrodnice a porodí, potom si nechá vložiť bábätko do náručia a nevediac, čo s ním sa vracia domov... možno sa ako mama chytí, možno nie... ak aj nie, stále je relatívna šanca, že dieťa vyrastie, síce citovo ochudobnené, ale aspoň nehladovalo a netýrali ho... a ak sa pridružia problémy typu popôrodná depresia, laktačná psychóza atď... tragédia nemusí nechať na seba dlho čakať... kam potom s dieťaťom?... prísť na úrad a povedať „je toho na mňa veľa, nemám na plienky, na sunar, tak vám ho tu nechám“ popravde, toto si neviem dosť dobre predstaviť... takže čo???...hľadajú sa spôsoby, až sa v utrápenej a vystresovanej mysli zrodí „náhradný plán“...a pritom stačí tak málo... OTVORIŤ BABYBOX, VLOŽIŤ DIEŤA, ZATVORIŤ BABYBOX... urobme všetko pre to, aby toto riešenie bolo dostupné aj nasledujúce roky... na úradoch sú poradovníky plné ľudkov, ktorí už teraz opusteniatka nosia vo svojich srdiečkach a sú ochotní ich prijať aj do svojho náručia... a riešenie identity a podobných práv?... neoháňajme sa „PRÁVAMI DIEŤAŤA“, pretože v prvom rade máme POVINNOSŤ sa o tieto bezbranné opusteniatka postarať...

Obyčajné malé šteňa zburcuje stovky ľudí... Čo spraví bezbranné dieťatko, ktoré môže skončiť v igelitke v kontajneri len preto, že mu je odopretá šanca na babybox?

P.S. „Zo života chlapčeka“ je podľa skutočnej udalosti...tento chlapček je u nás doma...volá sa Saško a máme sa radi...

Milí komisári z OSN, začnite rušiť to, čo sa neosvedčilo a nie niečo, kde sa zachraňujú životy detí... v konečnom dôsledku, veď vám tie deti neostanú na krku, o to sa už čakatelia na adopciu postarajú...