Zázrak počatia?....Nie, ďakujem!!!
Tak sme sa po cca trištvrteročnom chodení dohodli, že sa zoberieme. Zobrali sme sa a šup do podnájmu...Mali sme maličkú garzónku, ani nie 4x4 metre a bolo nám super. Po dvoch rokoch nám to predsa len nedalo a s dobrým pocitom, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, začali sme plánovať mimi. V septembri 2003 mal manželov otec 50-tku, tak sme usúdili, že vnúča bude skvelý darček... Príjemná výroba, poteší najviac zo všetkých darov a hlavne, bolo by načase...
Začala som doma veľké upratovanie...veď keby dačo, na postieľku musí byť miesto... triedila som veci a našla som krabicu, ktorú posledne doniesol manžel z domu... spomienky... fotky... maturitné oznámenia od spolužiakov... jaj, ale sme sa nasmiali, keď sme to pozerali... a jedna tučná obálka, papiere od lekárov... čo s tým?... nič, pri prvej návšteve obvodného som mu to zaniesla do karty a bolo vymaľované... aspoň pre tento raz...
Ani vlastne neviem, ako to u doktora prišlo do reči, ale akosi ma pri bežnej kontrole po chrípke zarazil vetou: "A ako ste sa rozhodli riešiť spoločné dieťa?" Kukala som naňho, ako keby ma praštil medzi oči. Ako riešiť? Čo riešiť? Sám má 2 deti, tak vie, ako sa to "rieši"... Tak som sa spýtala, prečo... Odpoveď bola viac ako zaujímavá... Manžel je predsa sterilný. Akože bác... O čom to tu hovoríš??? Odkázal ma na manžela a endokrinológiu. Doma som sa pýtala manžela, čo o tom vie... no chlap, nič... tak kde do pekla sa niečo dozvieme??? Volám na endokrinológiu... áno, môžete sa objednať... dva mesiace čakania a potom ľadová sprcha...
Pani doktorka bola veľmi milá: "Rodičia vám nepovedali? Ani pred svadbou? No divné." Akože stále som nechápala. Čo nám nepovedali??? Tak sme sa dozvedeli. V šestnástich rokoch zistili manželovi genetickú poruchu, ktorej sprievodným znakom je mimo iného aj sterilita. A aby toho nebolo málo, je to niečo málo preskúmané, nakoľka trebárs na Slovensku sú len 2 muži... (dnes už vraj len 1, druhý pán zomrel niekedy tuším v 2009)
Aké sú šance na naše spoločné dieťa? Žiadne. Aké sú šance na zázrak? Žiadne.... Aké sú šance? Šance na čo? Rozbilo sa všetko... aj náš vzťah sme lepili pol roka, kým sme sa ukľudnili a všetko vrátili do starých koľají. Teda skoro všetko... Niektoré rany ostali... Manželovi rodičia nám vysvetlenie nepodali. Vraj im povedali, že keď bude brať lieky, bude všetko v poriadku. Iste. Lekári tým mysleli hladinu hormónov a výsledky krvi, rodičia vnúča... každý si vybral to, čo bolo preňho dôležité...
Pokračovanie, viac ako zaujímavé... Pani doktorka poslala manžela za dvere a spustila monológ. Nezopakujem to tu presne od slova do slova, ale pointu dodržím.
"Viete, mladá pani, veľakrát sa stane, že manželka v zúfalstve a túžbe po dieťati podvedie manžela a dieťa si zaobstará nejako inak. Chcela by som vás upozorniť, len to preboha nerobte takto. (na môj pokus brániť sa zdvihla ruku a zastavila ma) Ono je evidencia takýchto prípadov, ako je váš manžel. Akonáhle udáte manžela ako otca dieťaťa, zavolajú vás s dieťaťom na testy otcovstva. A rýchlo by sa to prevalilo. Prídete o manžela, rodinu a nie je vám to treba."
Teraz som sa už začala brániť. Tak po prvé, nie som taký človek, čo podvádza, po druhé, vy si fakt myslíte, že by som dala dieťa na nejaké pokusy a testy... Veď mám právo rozhodnúť o tom, s čím súhlasím a s čím už nie. Stačí, že z manžela ste robili pokusného králika, až kým nás na to obvodný lekár neupozornil a nezastavil to... Pani doktorka - už nebola taká milá - zdvihla hlas a pokračovala.
"Vy si asi neuvedomujete jednu vec. Váš manžel je geneticky 100% sterilný a keby bola len minimálna pravdepodobnosť, že má biologické dieťa, je to úžaný objav pre medicínu! A vy potom do toho nebudete mať čo hovoriť. Prídu kukláči a zoberú vám dieťa súdnym príkazom v záujme vedy. Varovala som vás, ale robte ako myslíte..." Až po pár dňoch som si uvedomila, čo vlastne povedala. Aj keď som sa mesiac čo mesiac modlila za zázrak počatia... začalo mi byť jedno, či pani doktorka hovorila pravdu, alebo len pozerala veľa amerických seriálov... A zázrak počatia? Dodnes sa nestal... a keby som si mala vybrať? Tak nie, ďakujem, neprosím... ak pani doktorka predsa len vravela pravdu, nechcem priviesť na svet "pokusného králička"...
Odporúčame
tak toto znie ako z filmu... to nevymyslis!! to je zivot...mate nadherneho synceka, nech vam robi vela radosti!!!! 🙂 biologicke ci nie, nie je to napokon jedno? mne je to jedno, vzdy je to len male, bezbranne dieta! vela sil a zdravia do dalsich dni!!! 🙂
@mima263 bohužiaľ, realita nášho života... :D
@barborkach ďakujeme, nám je to tiež jedno, dokonca máme polorómske... dieťa ako dieťa... 🙂... nech to aj tebe rýchlo utečie a je tu apríl... 🙂
@cicimotinka ..ale je krasne🙂.. a urcite vam lasku ktoru mu date ,vrati🙂
@mima263 tak sťažovať ma nenapadlo... nevedela som, kde je pravda, takže ťažko... a možno by sme aj zbytočne na seba upozornili... už nám prišiel rýpavý list z endokrinológie, aby manžel prišiel, že sú nové objavy a možnosti... napísala som to kamarátke-genetičke do USA a nezistila nič, čo by nám pomohlo... niekto niečo našiel pri upratovaní archívu a myslí si, že si na mojom mužovi urobí doktorát... pokusných králikov stačilo! 🙂
@tanyusik to dúfam, že sa nesplnia predpovede o zlodejovi, asociálovi atď... mnoho ľudí sa čuduje, na čo sme sa to dali... 🙂
no ale že vám dieťa zoberú na súdny príkaz v záujme vedy? Minimálne sa chovala nemiestne, neprofesionálne. Ja by som si ju podala hneď a zaraz a hrozne by ma zaujímali tie paragrafy minimálne a koľkokrát sa už niečo také na Slovensku stalo. Keby si ju postrašila právnikom, to by si videla tú reakciu 🙂)))))))
aj my by sme chceli adoptovane 🙂 na fabre pleti nezalezi.. ako ho vychovas taky bude 🙂 ale herec je to riadny!!!! krasne chlapca! stale si ho nedala niekam do reklamy?
@cicimotinka ach to snad nie🙂...vies co moja...mojho manzel ma kolegu..ma 37 r.je zdravy aj jeho manzelka...maju 7deti adoptovanich...su to poloromcata .Ked som ho videla prvy krat,tak som vyvalila oci a neverila ze ten chlap by si osvojil tolko deti a vychovaval ich a zivil🙂jeho imige mi nesedela k tomu🙂
Myslim ze su stastni🙂
@mima263 vieš, ono by sa všeličo dalo, keď sme dnes už v kľude...ale vtedy sa nám sypal vzťah, manžel sa obviňoval, bojoval s rodičmi, akoby za to mohli a bolo kopec iných vecí prvoradých ako nejaká "neprofesionalita" doktorky, ktorá možno ani nehovorila tak celkom pravdu... 🙂
@tanyusik jaj, to je krásne, my teda tiež nechceme ostať pri tomto jednom, ale 7?... asi nie... možno 3-4
@barborkach reklamka sa už rieši...uvidíme, chcem si to dobre preveriť a nenaletieť
@cicimotinka no to je super, ak to vyjde, daj vediet!!!!! 🙂
@cicimotinka niekedy lekari zabudaju ze jednaju s ludmi, dotycna lekarka ti povedala nieco co si budes dlho pamatat ako negativny rozhovor. Ona ale uz vecer na ten rozhovor zrejme zabudla. Prajem ti vela stastia v zivote.
@krasnasvadba ďakujem... 🙂
@cicimotinka Ťažko sa mi dával ten like, lebo komu by sa mohlo páčiť niečo také bolestné ? Dávam však like Tvojmu - Vášmu spoločnému hrdinstvu.
Áno, dnes veľa ľudí ( síce neviem,aká by som bola ja v ich situácii - môžem len dúfať, že iná ) povýšilo možnosť mať vlastné dieťa na právo mať vlastné dieťa.
Nie je to právo.
Je to dar.
Vy ste ho nedostali, je obdivuhodné, že si nezatrpkla a ideš ďalej napriek tomu. A naviac si poskytla domov deťom, ktoré by ho ináč nemali.
👏
Uzasny pribeh, sanka dole, klobuk dole. Nevymyslis, to je zivot. Sledujem ta uz dlho a velmi Vam fandim, kiezby sme my vsetci ostatni mali gule zachovat sa v komplikovanych zivotnych situaciach tak noblesne, ako vy s muzom- ci uz ide o to, co ste si preskakali vo vztahu sami k sebe alebo aj presne ako pise @zuzana1404, vo vztahu k vlastnym potomkom. Silne zivotne svedectvo.
@zuzana1404
@kacoorka
@asaela
ďakujem vám, žienky... 🙂
@cicimotinka
@maja22 ja neviem, ja si zase myslim, ze doktorka chcela len v dobrej viere upozornit, ano mozno ten rozhovor vyznel kruto a zase ako pokusny kralik by som sa necitila, co ak by to naozaj pomohlo v liecbe danej poruchy, mozno by islo len o par krvnych odberov, to zase ja nepovazujem za nejaky hrozny pokus, sama mam niekolko diagnoz
@zuzana76 zobrať rodičom dieťa v záujme vedy? To robil Mengele a jeho parťáci. Niečo iné je vysvetliť, možno zobrať trochu krvi a niečo iné okrem tohto ho skúmať pod ktovieakymi pristrojmi s ktovieskym vyzarovanim. Lebo by to dieťa bolo zázrakom, tak by každý vedec na ňom skúšal, čo znesie? A keď nie podobrom tak nasilu?
Začni písať komentár...
to sa fakt stalo?