Tak sme sa po cca trištvrteročnom chodení dohodli, že sa zoberieme. Zobrali sme sa a šup do podnájmu...Mali sme maličkú garzónku, ani nie 4x4 metre a bolo nám super. Po dvoch rokoch nám to predsa len nedalo a s dobrým pocitom, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, začali sme plánovať mimi. V septembri 2003 mal manželov otec 50-tku, tak sme usúdili, že vnúča bude skvelý darček... Príjemná výroba, poteší najviac zo všetkých darov a hlavne, bolo by načase...
Začala som doma veľké upratovanie...veď keby dačo, na postieľku musí byť miesto... triedila som veci a našla som krabicu, ktorú posledne doniesol manžel z domu... spomienky... fotky... maturitné oznámenia od spolužiakov... jaj, ale sme sa nasmiali, keď sme to pozerali... a jedna tučná obálka, papiere od lekárov... čo s tým?... nič, pri prvej návšteve obvodného som mu to zaniesla do karty a bolo vymaľované... aspoň pre tento raz...
Ani vlastne neviem, ako to u doktora prišlo do reči, ale akosi ma pri bežnej kontrole po chrípke zarazil vetou: "A ako ste sa rozhodli riešiť spoločné dieťa?" Kukala som naňho, ako keby ma praštil medzi oči. Ako riešiť? Čo riešiť? Sám má 2 deti, tak vie, ako sa to "rieši"... Tak som sa spýtala, prečo... Odpoveď bola viac ako zaujímavá... Manžel je predsa sterilný. Akože bác... O čom to tu hovoríš??? Odkázal ma na manžela a endokrinológiu. Doma som sa pýtala manžela, čo o tom vie... no chlap, nič... tak kde do pekla sa niečo dozvieme??? Volám na endokrinológiu... áno, môžete sa objednať... dva mesiace čakania a potom ľadová sprcha...
Pani doktorka bola veľmi milá: "Rodičia vám nepovedali? Ani pred svadbou? No divné." Akože stále som nechápala. Čo nám nepovedali??? Tak sme sa dozvedeli. V šestnástich rokoch zistili manželovi genetickú poruchu, ktorej sprievodným znakom je mimo iného aj sterilita. A aby toho nebolo málo, je to niečo málo preskúmané, nakoľka trebárs na Slovensku sú len 2 muži... (dnes už vraj len 1, druhý pán zomrel niekedy tuším v 2009)
Aké sú šance na naše spoločné dieťa? Žiadne. Aké sú šance na zázrak? Žiadne.... Aké sú šance? Šance na čo? Rozbilo sa všetko... aj náš vzťah sme lepili pol roka, kým sme sa ukľudnili a všetko vrátili do starých koľají. Teda skoro všetko... Niektoré rany ostali... Manželovi rodičia nám vysvetlenie nepodali. Vraj im povedali, že keď bude brať lieky, bude všetko v poriadku. Iste. Lekári tým mysleli hladinu hormónov a výsledky krvi, rodičia vnúča... každý si vybral to, čo bolo preňho dôležité...
Pokračovanie, viac ako zaujímavé... Pani doktorka poslala manžela za dvere a spustila monológ. Nezopakujem to tu presne od slova do slova, ale pointu dodržím.
"Viete, mladá pani, veľakrát sa stane, že manželka v zúfalstve a túžbe po dieťati podvedie manžela a dieťa si zaobstará nejako inak. Chcela by som vás upozorniť, len to preboha nerobte takto. (na môj pokus brániť sa zdvihla ruku a zastavila ma) Ono je evidencia takýchto prípadov, ako je váš manžel. Akonáhle udáte manžela ako otca dieťaťa, zavolajú vás s dieťaťom na testy otcovstva. A rýchlo by sa to prevalilo. Prídete o manžela, rodinu a nie je vám to treba."
Teraz som sa už začala brániť. Tak po prvé, nie som taký človek, čo podvádza, po druhé, vy si fakt myslíte, že by som dala dieťa na nejaké pokusy a testy... Veď mám právo rozhodnúť o tom, s čím súhlasím a s čím už nie. Stačí, že z manžela ste robili pokusného králika, až kým nás na to obvodný lekár neupozornil a nezastavil to... Pani doktorka - už nebola taká milá - zdvihla hlas a pokračovala.
"Vy si asi neuvedomujete jednu vec. Váš manžel je geneticky 100% sterilný a keby bola len minimálna pravdepodobnosť, že má biologické dieťa, je to úžaný objav pre medicínu! A vy potom do toho nebudete mať čo hovoriť. Prídu kukláči a zoberú vám dieťa súdnym príkazom v záujme vedy. Varovala som vás, ale robte ako myslíte..." Až po pár dňoch som si uvedomila, čo vlastne povedala. Aj keď som sa mesiac čo mesiac modlila za zázrak počatia... začalo mi byť jedno, či pani doktorka hovorila pravdu, alebo len pozerala veľa amerických seriálov... A zázrak počatia? Dodnes sa nestal... a keby som si mala vybrať? Tak nie, ďakujem, neprosím... ak pani doktorka predsa len vravela pravdu, nechcem priviesť na svet "pokusného králička"...
to sa fakt stalo?