Nachystala som si prázdnu krabicu od plienok, že si do nej niečo odložím... ráno Artur zdesený došiel s krabicou v rukách: "Nemame pinku." ... no, nemáme plienku, pôjdeš na nočník... ešte zdesenejší pohľad... "Kupime." ... no nekúpime, už si veľký... poslal mi vzdušnú pusinku s úsmevom od ucha k uchu... "Kupime." ... nezaberá, nekúpime... hnevám ho... chytí za za plnú plienku a vzdychne. "Doblu mam, doblu." ... hlavne že ešte 5 minút predtým držal plienku a skučal: "Tačííí, pebaliť." (tlačí, prebaliť)