Zdroj fb: 😂

Nakupovanie v Bille 😀😀😀
Hlad ma donútil dobehnúť do Billy. Rázne ma zastavil SBS-kár! Nemáte 65 rokov! Juuj, zabudol som. Tak som sa
otočil na päte. O hodinu som tam bol polomŕtvy od hladu znova. Postavte sa do radu, privítal ma znova rezký ujo!
Počkal som kým nevyšli nejakí ľudia von a mohol som vojsť. Ešte rukavice! kričí ujo! Tak som si navliekol tie
jednorazové rukavice, čo bývajú pri pečive. Zobral som si vodu, v pohode. Potom pečivo, to už bol problém. Ľudia
moji, keby ste ma videli, poviete - on je retardovaný!!! Igelitovými rukavicami som sa 5minút snažil otvoriť ten
debilný igelitový sáčok! Samozrejme ma po prvých sekundách pokusov napadlo fúknuť do neho ako vždy. Tak
som si napľul do šatky čo som mal namiesto rúška. Tak si hovorím, na chvíľku stiahnem rukavicu a dám to.
Škaredý pohľad predavačky, čo na mňa gánila spoza pultu ma od toho veľmi rýchlo odhovoril, mal som pocit, že
keď si stiahnem rúško alebo tú debilnú rukavicu, vytasí 9mm Glock a dá ma dole! Tak som sa trápil, fučal som
ako divá sviňa čo mi dopomohlo k tomu, že sa mi zarosili okuliare a moje pokusy otvoriť ten blbý sáčok už boli
takpovediac naslepo. Ale vydržal som! Podarilo sa a víťazoslávne som sáčok otvoril a vložil som si pečivo. A hurá
na banány. No čo vám poviem - zasa debilný igelitový sáčok! Ale po školení pri pečive som to dal za ultrarýchle
dve minútky a šupol som tam banány a šup na váhu! Stlačil som tlačidlo s nápisom banány. Viete čo sa stalo?
Vyliezol samolepiaci štítok s kódom. Tak ako vždy, v mierových časoch, som ho zobral medzi prsty a prilepil na
debilný igelitový sáčok! A to bola chyba! Nikdy nechytajte samolepiacu nálepku v debilných igelitových
rukaviciach!!! Zostal som v pasci! Moja pravá ruka zostala prilepená k sáčku v ľavej ruke, zozadu sa na mňa
podozrievavo pozerala predavačka s Glockom, čo to stváram, poskakujem a snažím sa vyslobodiť z igelitového
zovretia! Nechcite vedieť aké nervy som mal. Nejakým zázrakom sa mi podarilo odtrhnúť si končeky prstov na
sáčkoruke a bol som voľný. Síce to bol pocit akoby som si strhol odtlačky prstov ale bol som šťastný že môžem
ísť k pokladni! Postavil som sa za tretiu žltú čiaru a čakal som. Priznám sa, mal som trému ako pred maturitou,
pretože predo mnou si jedna invalidná pani dovolila vykladať na pás nákup skôr ako predchádzajúci kupujúci
zaplatil. Ihneď kričala: za žltú čiaru! Dozadu! Nevidíte nápis? Až som sa spotil. Dokážem to spraviť správne?
Nespravím chybu? Nenápadne som sa pozrel na moju predavačku s Glockom, tá práve dozerala na nejakého
zblúdilého dôchodcu, tak som si oddýchol. Vtom prišiel môj čas. Vyložil som nákup na pás a ako uvedomelý si
rizík nákazy som vytiahol mobil, že ním zaplatím nech neohrozujem okolie mojou kontaminovanou peňaženkou
plnou kontaminovaných europeňazí! Chyba. Rozpoznávanie tváre na mobile pri použití šatky nie je práve
najšťastnejšia voľba! Predavačka a ostatní čakajúci v rade začali byť nervózni. A ja tiež! Automaticky moja ruka
vyštartovala k tvári, že si stiahnem šatku aby ma môj mobil spoznal. Hrôza v tvári pokladníčky a čakajúcich, plus
blízkosť tety s Glockom moju ruku včas zastavili. Plán B - vyťukám kód ručne! Ten debilný rúčkosáčkoigelit, je
absolútne nekompatibilný s dotykovou obrazovkou na mobile! Začali sa mi klepať ruky ako dôchodcovi pri akcii v
Lidli. Vtom spásonosná myšlienka! Na druhej ruke som si predsa strhol odtlačky prstov! Rýchle som si prehodil
mobil do druhej ruky ako kovboj a tasil som odblokovaný mobil k čítačke. Taký šťastný keď som začul ten
správny tón som bol naposledy v roku 1983 keď som pod stromčekom na Vianoce našiel oranžovú Tatrovku!
Schytil som nákup a utekal k autu! Najbližšie idem do obchodu keď vyjem zo špajze všetky zaváraniny, lekváre a
uhorky! 😂