Deň očami unavenej mamy.

Taký deň začína tým, že Ivuša reve v postieľke, kým vychystáte odutú Mišelu.

(„Mamí, tieto gate nechcem. Tu mi to vadí! Sú krátke!“

„Áno, Miši, to sú kraťasy…“

A toto je tričko alebo mikina?“

„Tričko.“

„Hm, ponožky sú pekné…“)

Chcete teda aspoň Ivuške spraviť radosť, tak ju vyberiete, dáte ju na zem v spálni, nech to dieťa má nejaký pohyb a nie je zavreté v postieľke a nech je pri vás, kým sa prezlečiete z pyžama. A však namiesto spokojného „Tatatatata.“ sa ozýva nespokojné „Nenenene!“, ale pomaly už ani to nie, lebo reve tak, že nevládze rozprávať a pri tom sa mi ešte šplhať na nohu, že chce ísť na ruky.

Tomčiak je, naopak, spokojný, vykrikuje šťastné „Ba!“ lebo práve na zemi objavil osobnú váhu a pokúša sa na ňu celou osobou vyliezť. Zrazu Ba preruší kloktnutie a celá váha a celá osoba je poliata raňajším mliekom.

Ako tak ho poutierate, strastiete oslintané ručičky, doobliekate sa a idete prezliekať deti. Napriek krokodílím slzám, začínate Tomášom, lebo vám smrdí viac a je navyše celý mokrý. Prezlečiete ho, vypustíte ho do voľnej prírody v detskej izbe a zoberiete druhé dieťa. Ivuška, celá šťastná, že sa jej už KONEČNE idete venovať, vydrží aj odsávanie hlienov. V tom zase počujete „Klokt“ a vidíte u vysmiateho Tomáša ranné mlieko druhý krát.

Raňajky sú v pohode až na chvíľu, kedy pochopíte, že deti pochopili, že rukami sa dá účinne brániť a tak sirup proti kašľu podávate dvakrát.

Potom tretíkrát kompletne prezlečiete syna a vychystáte sa von. Samozrejme, musí tak pršať, že za tých 5 minút, kým sa nacpete so všetkým do auta (áno, už mi to trvá len 5 minút) zmoknete do nitky a ešte sa stihnete spotiť ako prasa.

Geniálny nápad na jednoduchý a rýchly bábätkovský obed sa stretne s nesúhlasom. Deti síce sprvu otvárajú ústa, ale tvária sa pri tom akože vám robia láskavosť. Po troch lyžičkách ich kolektívne strasie a finito. Ešteže hippka to istí.

Poobede nemajú čas spať a podvečer majú, pre zmenu, kopec energie vrešťať.

Konečne je pol 8, čistá plienka, pyžamo, spacie vrece, bitka so sirupom, mlieko, to všetko x 2 a dovi-dopo. A potom už len drobnosti („Mami, nevládzem upratovať hračky.“) a zajtra odznova.

A určite pomedzi to stalo aj veľa dobrého, ale unavená mamča to vníma takto.

(Viac na http://omichi421.wordpress.com)