Dnes ráno, hneď po prebudení mi z čista jasna napadla táto básnička. Vôbec nechápem prečo, keďže básnik zo mňa nikdy nebol. Ale čo už, ......

Ej beda prebeda,
zjedol dedo medveďa.
A čo robí medveď v bruchu?
Veď má blchu - v uchu...
Rata, rata - kričí blcha,
ale ju nik nepočuje - z brucha...
Ej beda, prebeda,
koniec môj i medveďa.
Neboj ty len moja blcha,
vyskočím ja z toho brucha...
Ej beda prebeda,
zjem ja potom toho deda 😀