Musíme dnešné deti začať učiť a vychovávať inak? Sú dnešné deti naozaj iné ako kedysi? Prečo nevydržia sedieť celú vyučovaciu hodinu? Ako ich motivovať k učeniu, keď sú zvyknuté na rýchly svet digitálnych technológií? A čo robiť, keď nám dieťa oznámi, že chce byť youtuberom?
Do nášho podcastu Digitálni rodičia sme si pozvali Janu Gašpierikovú Cibulkovú, učiteľku a jednu z našich nových lektoriek. Janka učí od roku 2010, momentálne je triednou učiteľkou piatakov na ZŠ Ľudovíta Fullu v Košiciach. Matematiku vyučuje Hejného metódou, doma má tri deti. Pozná teda školské aj rodičovské výzvy, ktoré prináša dnešná digitálna doba.
Nemenia sa len deti, ale aj výchova
Často počúvame, že dnešné deti sú iné. Menej sa sústredia, viac vyrušujú, nevedia obsedieť a chcú mať všetko okamžite. Je to naozaj tak? Janka dlho zastávala názor, že deti sú stále rovnaké, iba svet okolo nich sa mení. Dnes už priznáva, že určité rozdiely vidí. Nemyslí si však, že za všetkým treba automaticky hľadať mobily, sociálne siete či počítačové hry. Mení sa aj samotná výchova. Rodičia sú často úzkostlivejší, viac svoje deti ochraňujú, snažia sa im uľahčovať život. Kým kedysi stačilo povedať „urobíš to, lebo som povedal“, dnes deti oveľa častejšie potrebujú vysvetlenie, diskusiu a pochopenie. Tieto zmeny sa prirodzene prenášajú aj do škôl. A preto sa nemôžeme spoliehať na to, že budeme deti vzdelávať rovnako ako pred tridsiatimi rokmi. Učitelia sa potrebujú neustále vzdelávať, skúšať nové metódy a byť otvorení zmenám. Nie všetko staré je zlé a nie všetko moderné je automaticky lepšie. Dôležité je hľadať spôsoby, ktoré deťom pomáhajú učivu porozumieť.
Tri tipy od Janky
Dnešné deti by sme mohli nazvať „kinetické“, lebo majú výraznú potrebu pohybu. Mnohé dnešné deti majú problém nielen 45 minút pozorne počúvať, ale aj celý tento čas pokojne sedieť. Prečo teda ich potrebu pohybu nevyužiť pri vzdelávaní?
1. Matematické prechádzky
Ak dieťa dokončí úlohu alebo si s ňou nevie poradiť, môže sa prejsť po triede a pozrieť sa, ako ju vyriešili spolužiaci. Áno, dokonca môže „odkukávať“. Nie však preto, aby bezmyšlienkovite odpísalo výsledok. Spolužiak mu vysvetlí svoj postup a dieťa sa môže vrátiť do lavice s pochopením, ako na to. Učí sa tak nielen matematiku, ale aj spoluprácu a komunikáciu. 
2. Behacie diktáty
Po triede sú rozmiestnené lístočky so slovami alebo vetami. Úlohou dieťaťa je pribehnúť k lístočku, prečítať si text, zapamätať si ho, vrátiť sa do lavice a správne ho zapísať. Prípadne ho nadiktovať spolužiakovi. Takýto diktát zapája pohyb, pamäť, pozornosť aj pravopis.
3. Diktovanie stavby
Za dverami alebo v kúte triedy stojí stavba z kociek. Jeden žiak sa na ňu ide pozrieť a následne musí druhému čo najpresnejšie vysvetliť, ako má rovnakú stavbu vytvoriť. Deti sa učia pozorne vnímať, formulovať myšlienky, počúvať a spolupracovať.
Všetky tieto aktivity majú spoločné jedno. Deti nie sú iba pasívnymi poslucháčmi, ale aktívne sa zapájajú do učenia. A zároveň zisťujú, že učiť sa dá aj inak ako sedením v lavici a pozeraním na tabuľu.
Ukážka domácich digitálnych pravidiel
Keďže Janka nie je iba učiteľkou, ale aj mamou troch detí, zaujímalo nás, ako to s mobilmi funguje u nich doma. Má všetko dokonale nastavené? Dodržiavajú jej deti pravidlá bez protestov? Samozrejme, že nie vždy. Aj u nich sa o digitálnych pravidlách diskutuje a niekedy treba hľadať kompromisy.
V rodine majú napríklad tieto dohody:
- Mobily nepatria k jedálenskému stolu. Spoločné stolovanie má byť priestorom na rozhovory, nie na scrollovanie.
- S mobilom sa nechodí na toaletu. Ani tam predsa nepotrebujeme byť neustále online.
- V spálni stačí jeden telefón. Ako budík môže poslúžiť mobil jedného z rodičov, nie je potrebné mať pri hlave dva.
- Večer majú deti digitálnu večierku. Telefóny sa im v stanovenom čase zablokujú a zostáva im možnosť zavolať rodičom.
Pravidlá však musia dávať zmysel a niekedy ich treba prispôsobiť konkrétnemu dieťaťu. Napríklad jej dcéra mala veľký problém s ranným vstávaním. Keď si však mohla nastaviť ako budík obľúbenú pesničku, začala vstávať načas. A tak má momentálne výnimku a telefón môže mať aj v izbe. Podľa Janky za tie pokojnejšie rána bez zbytočných nervov takýto kompromis stojí. Digitálne pravidlá nemusia byť rovnaké pre všetky deti a každú rodinu. Dôležité je, aby mali svoje opodstatnenie, aby im deti rozumeli a aby sme ich vedeli spoločne dodržiavať.
🎧 Vypočujte si celú epizódu podcastu Digitálni rodičia s Janou Gašpierikovou Cibulkovou. Rozprávali sme sa o moderných deťoch, nových spôsoboch učenia, mobiloch v školách aj o tom, ako vyzerá digitálna výchova v rodine učiteľky.
https://open.spotify.com/episode/5Q6RdJV2Y0iUhzmheiTgZ0
Chcete otvoriť témy digitálnej výchovy, sociálnych sietí, umelej inteligencie či mediálnej gramotnosti aj vo vašej škole? Organizujeme prednášky a vzdelávanie pre rodičov a učiteľov kdekoľvek na Slovensku. Napíšte nám na info@digitalnirodicia.sk a radi sa s vami dohodneme.
