Ako vyzerá digitálna výchova v bežnej rodine s tromi deťmi? Čo robiť, keď najstarší syn túži po PlayStation, mladší brat by sa chcel hrať tiež a najmenšia sestra sa pridáva k ťukaniu do tabletu? A ako sa dá dohodnúť na pravidlách tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá?
Do podcastu Digitálni rodičia sme si prvýkrát pozvali jednu z našich nových lektoriek. Simona Orlovská prešla náročným výberom aj vzdelávacím kempom Digitálnych rodičov a dnes s nami prednáša na školách a pre rodičov na východnom Slovensku. Predovšetkým je však mamou troch detí vo veku od štyroch do deviatich rokov, takže digitálnu výchovu zažíva doma každý deň.
Mami, prečo ty môžeš a ja nie?
Keď sa Simi začala do digitálnych tém ponárať hlbšie, prichytila sa pri tom, čo zažíva väčšina rodičov. Deti nás kopírujú a my sme ich hlavným vzorom. Lenže nevidia, čo na mobile robíme. Nevidia, že vybavujeme EduPage, odpisujeme na e-maily z tréningu či platíme účty. Vidia len to, že máme mobil v ruke.
Preto sa snaží lepšie si zorganizovať, kedy sa do „telefonických vybavovačiek“ pustí. Ideálne vtedy, keď ju deti práve nepotrebujú. Ak totiž počúva jedným uchom a oči má v displeji, deti majú pocit, že ich nepočuje.
Dokonalý nie je nikto z nás. Priznali sme to v epizóde všetci traja.
Nie je 20 minút ako 20 minút
Na začiatku Simi, podobne ako mnohí rodičia, riešila najmä čas pri obrazovke. Pol hodinky rozprávky, 20 minút videí na YouTube. Postupne však zistila, že dôležitejší ako čas je obsah. Dobre to vidno na dvoch príkladoch z ich rodinného tabletu.
Chlapci si naň stiahli hry, pri ktorých ide len o to, kto rýchlejšie a viac ťuká do obrazovky. Zapojí sa aj štvorročná sestra. Na také hry dostanú päť minút a dosť. Stredný syn však rád kreslí budovy, schody a ich zariadenie. Simi mu preto našla aplikáciu na plánovanie interiéru, v ktorej si navrhuje vlastnú izbu, rozmiestňuje postele, poličky a komody. Pri takejto tvorivej činnosti, ktorá rozvíja aj priestorovú predstavivosť, mu nechá na tablete aj viac času. A nemusí o to ani vyjednávať.
Keď do rodiny prichádza PlayStation
Najstarší deväťročný syn po hernej konzole túžil dlho. Rodičia odolávali a odďaľovali, až sa napokon zišla rodinná rada a rozhodla: áno. Konzolu dostal po vysvedčení, no nie ako darček. Šetril si na ňu peniaze a rodičia mu len prispeli, aby si ju vážil.
Kľúčové bolo, že sa pravidlá nastavovali ešte predtým, ako sa konzola stala novým členom domácnosti. A nastavovali ich spoločne. Najprv si vypočuli, ako si to predstavuje budúci majiteľ, potom pohľad rodičov. Riešili, koľko času je primeraný, či konzolu požičia mladšiemu bratovi, či sa budú hrať aj spolu a ako to bude cez školský rok a ako cez prázdniny.
Z ich rodinnej dohody vyberáme to, čo sa im osvedčilo:
- Najprv povinnosti, potom hra. Aj keď sa na konci roka v škole už veľmi neučí, ráno treba vstávať a povinnosti musia byť splnené.
- Čas stráži rodičovská kontrola. Herný čas majú nastavený cez aplikáciu, takže o ňom nemusí rozhodovať mama zakaždým nanovo.
- Jeden deň v týždni bez konzoly. Syn si ho vybral sám a zvolil štvrtok. Práve to, že rozhodol on, mu dáva pocit, že dohoda je aj jeho.
- Pravidlá sa menia, ale nie každý týždeň. Iný režim počas školy, prázdnin či dovolenky je v poriadku. Presúvanie štvrtka na piatok už nie.
A áno, štvrtky prinášajú aj vyjednávanie. „Mami, len si stiahnem novú hru, aby som zajtra nestrácal čas inštalovaním.“ Simi však ostáva dôsledná: „Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali. Keď ich budeme neustále meniť, budeme v tom mať chaos.“ To, že konzola pípne a ponúka aktualizáciu, neznamená, že musíme skočiť v tú sekundu.
Pri troch deťoch sa navyše ukazuje to, čo dobre poznajú všetky rodiny s viacerými súrodencami. Kým je dieťa jedno, pravidlá sa vysvetľujú ľahko. Keď však mladší súrodenec vidí, že starší už môže, rodič sa razom stáva ústavným sudcom, ktorý musí dohodu vykladať tak, aby jej rozumeli všetky strany. Simi to rieši aj tak, že mladšiemu synovi sľúbila: aj ty si v deviatich rokoch budeš môcť vybrať svoju technológiu. Na zozname už je dron.
Simin príbeh ukazuje, že digitálna výchova nie je o dokonalých rodičoch. Je o záujme na tom pracovať, o ochote priznať si chybu a o pravidlách, ktoré nevznikajú za zatvorenými dverami, ale pri spoločnom stole. Deti ich potom berú za svoje. Aj keď sa vo štvrtok občas pokúsia vyjednávať.
🎧 Vypočujte si celú epizódu podcastu Digitálni rodičia so Simonou Orlovskou.
https://open.spotify.com/episode/4sOtjcGhJGV1Sygi9pGwda
Chcete Digitálnych rodičov pozvať na prednášku do školy, centra alebo na konferenciu? Napíšte nám na info@digitalnirodicia.sk.
