Vianočné zvyky. Slovenské. Naše.

    Rodina, škorica, vôňa ihličia, radosť, koledy, koláčiky, sneh. A darčeky. Áno, pretože aj tie k Vianociam patria a dotvárajú to čaro a napätie. Tak by som pár slovami zhrnula Vianoce. Moje Vianoce. Pretože každý máme tie svoje.

Priznávam, v tomto období sa mením na vianočného škriatka. Vymýšľam, tvorím, pečiem a pospevujem si. Naopak, veľké vianočné upratovanie som úplne vyškrtla. Celý rok sa naháňame, aby sme mali tip top upratané. No priznajme si, je to obrovský žrút času a energie. A presne tieto dve veci v čase vianočnom potrebujem ja najviac. Takže žiadne umývanie okien či triedenie skríň sa v mojom prípade nekoná. Na to je času dosť vo všedné dni.  Niekto tomu hovorí vianočný zvyk. Napríklad naša suseda. „Čo by to boli Vianoce bez umytých okien?!“ bedáka a s handrou v ruke mrzne v okne. Nie, teta, ďakujem. Moje Vianoce tvoria iné zvyky ako umývanie okien. A keď sme pri tých zvykoch, poznáte vlastne tie naše, slovenské? V dnešnej dobe preberáme mnoho zahraničných zvykov a tradícii, pritom na mnohé  slovenské tradície zabúdame a utláčame ich do kúta. Sama ich nepraktizujem veľa, no poznám ich a keď sa ma niekto spoza hraníc opýta, ako vyzerajú naše tradičné Vianoce, viem odpovedať. Poznáte ich aj vy?

    Zvyknete pri vianočnom stole prestrieť o jedno miesto navyše pre neočakávaného hosťa? Tento zvyk je symbol milosrdenstva, no niektorí si ho spájajú aj so zosnulými. Každý si v ňom môže nájsť ten svoj význam. Svoj zmysel, ktorý mu vytvorí teplo na duši. Či už to prázdne miesto bude pre niekoho tam hore, kto s vami v tichosti strávi vianočný večer. Alebo iba tak. Pre toho neočakávaného hosťa. My prestierame. Pre oba dôvody. Bohužiaľ.

    Jablko na vianočný stôl patrí. Má magickú moc vyveštiť nám zdravie a šťastie. Tak sa stane v prípade, že jablko rozkrojíte napol a jadrovník vo vnútri tvorí hviezdu. Ak však vnútro vytvorí kríž, neznamená to nič dobré. Ale nejdeme privolávať nešťastie. Každý si určite nájde hviezdu ;) Jabĺčko potom nezabudnite rozdeliť a ponúknuť každého člena rodiny. Symbolizuje to ucelenosť rodiny.

    Oblátky nie sú len sviatočná pochutina. Symbolizujú zdravie a mali by sa jesť s medom a cesnakom. Ak si budete oblátky potierať medom, hlava rodiny ním môže každému členovi rodiny urobiť krížik na čelo. Na znak pokory a dobra. V niektorých kútoch Slovenska sa krížik na čelo robí s cesnakom namočeným v mede. Cesnakom zabezpečíte zdravie celej rodiny. Tak do toho, dámy, táto „tehotenská“ kombinácia za to zdravie stojí, nie? ;)

    Okrem jabĺčok a oblátok nezabudnite ani na orechy. Po štedrej večeri ich pohádžte do každého kúta v príbytku. Zabezpečíte si tým hojnosť, ktorá vládne v Štedrý deň, aj počas celého roka. Niekto má zaužívaný zvyk, že orechy rozhadzuje najstarší člen rodiny. (Nezabudnite však malým deťom vysvetliť, že sa to nerobí bežne. Napríklad ten môj miničlovek v momentálnej fáze „opakovací papagáj“ by sa tejto tradície veľmi rád chopil a orechy by určite hádzal kade-tade snáď ešte aj v lete.)

    Ale pozor, počas večere od stola nevstávajte. Vstať môže totiž iba gazdiná, ktorá nosí jedlo na stôl. Späť k predošlému zvyku – vychádza mi, že orechy treba hádzať priamo od stola, v polohe sediacej. Alebo teda až po večeri. Rodina má byť súdržná, preto by ste mali počkať, kým všetci dojedia a až potom sa postaviť. (Áno, áno, obrovské utrpenie pre deti. Sama si pamätám, ako sme boli „najedení“ za 5 min a nedočkavo sme hompáľali nohami čakajúc na to, kým dojedia starší. Lebo veď darčeky.)

    S orechmi sa spája ešte jeden zvyk. Do škrupiniek od orecha dievčatá vložili sviečky, zapálili ich a nechali plávať po vode. Ak sa obe škrupinky so sviečkami stretli, znamenalo to lásku pre ňu a jej milého.

    Áno, bozk pod imelom určite poznáte z nejedného romantického filmu. Preneste túto tradíciu z filmového plátna a pobozkajte sa s vaším milovaným pod imelom. Vaša láska tak bude stále zelená. Imelo vraj prináša do príbytku okrem lásky aj šťastie a bohatstvo. Tradícia imela pochádza z Anglicka, ale na Slovensku má už dlhé korene. Nech je tak či onak, je to tradícia pekná 🙂 Imelo patrí k najmagickejším rastlinám. Už liečitelia dávno pradávno pripisovali imelu zázračnú moc, ktorou všetko vyliečil. Ak si budete môcť imelo vybrať, berte to s čo najviac guľôčkami. Čim viac bielych guľôčok, tým väčšie šťastie. Ale pozor, iná povera hovorí, že imelo prinesie šťastie iba tomu, kto ho dostane, nie kúpi. (Vďaka ti, susedko, že si mi dnes počas prechádzky strčil do ruky vetvičku imela. Snáď si sa mi postaral o lásku a šťastie ;) )

    Šupiny z kapra. Priznávam, túto tradíciu som nikdy nepraktizovala. Tak, ako sa niekto bojí myší, ja sa bojím rýb. Nehorázne. Šupina z kapra preto pre mňa nikdy nepripadala do úvahy. I keď som sa tým pádom možno ukrátila o možnosť mať veľa peňazí ;) Ak si šupinu z vianočného kapra vložíte do peňaženky a budete ju tam nosiť počas celého roka,  zabezpečí vám veľa peňazí.  Ak kapra na Vianoce nezvyknete robiť (alebo s ním nie ste v priateľskom vzťahu, tak ako ja), môžete pod každý tanier na vianočnom stole alebo pod obrus do rohov položiť peniaz, a účinok by mal byť rovnaký. (Bodaj by, všakže?)
Peniaze sa zvykli zapekať aj do koláčov, a kto peniaz našiel, mal v budúcom roku zbohatnúť. (Ok, nie všetko treba zase dodržiavať. Špinavý peniaz škrípajúci pod zubami? Nie, ďakujem. Alebo ho stačí vystriekať tým zázračným dezinfekčným sprejom na báze vody? Viete, určite ho poznáte. Pre mňa, ako novopečenú mamu, to bol priam zázrak. Striekala som ním všetko a všade. Až kým neprišlo obdobie lozenia. Vtedy som zistila, že je zbytočné dezinfikovať všetko, čo sa dotkne podlahy, keď následne mladý pán olízal samotnú podlahu. Možno na protest.)

    A čo vianočný stromček? K nám sa tradícia zdobenia stromčeka dostala z Nemecka. Dovtedy sa zvykli po dome vešať vetvičky či slamené ozdoby. Stromček sa zdobil jablkami, orechmi, venčekmi či koláčikmi. Tak sa spojila jeho estetická stránka s magickým významom týchto prírodných ozdôb.

    Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst. Niekde sa neje vôbec, inde sa nesmú jesť mäsité jedlá a tie jedlá, ktoré sú súčasťou vianočnej večere. Detičkám sa niekedy zvyklo hovoriť, že ak vydržia celý deň nič nepapať, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Áno, tento zvyk je vďaka známej reklame známy zrejme každému ;)

    Jedlá na štedrovečernom stole sa líšia. Okrem už spomínaných jabĺk, medu, cesnaku, oblátok a orechov nechýba kapustnica, rybacia, šošovicová alebo hríbová polievka, ryba, zemiakový či majonézový šalát, koláče alebo opekance, známe aj ako bobaľky či pupáky.

No každý si vianočné menu prispôsobí svojim vlastným chutiam. A presne tak je to aj s tradíciami.

U nás je prestreté o jedno miesto naviac, jedávame oblátky s medom a s orechami, máme zevesené imelo a krájame jablko. No stromček zdobím už pár dní pred Vianocami a máme aj iné tradície, „neslovenské“. Posledné roky nechýbajú na vianočnom stole takzvané "christmas crackers". Papierové rúrky, zabalené ako salónky, ktoré po roztrhnutí puknú a vypadnú z nich malé drobnosti pre potešenie.  Trháme ich po vianočnej večeri tak, že ich dvaja ľudia chytia každý za jeden koniec a naraz potiahnú. Keď sa navzájom takto pochytajú, vytvorí sa kruh.

Pre mňa sú tradíciou aj koledy, vianočné pečenie či vianočné knihy a filmy. Áno, tie chýbať nesmú. Perinbaba je skrátka povinnosť, bez nej Vianoce nie sú Vianocami. Pri Sám doma sa vracia moje detské ja. Pri Polárnom exprese či Vianočnej kolede taktiež. Zbožňujem aj Sněženky a machři. No nepohrdnem ani zahraničnými filmami modernej produkcie ako Láska nebeská. Je toho skrátka veľa. Keďže vás nechcem unudiť nekonečným článkom, idem sa pustiť do ďalšieho. O filmoch. Vianočných, samozrejme 🙂
Ak ste sa dostali až sem, chcem Vám zaželať krásne a pokojné vianočné sviatky plné tradícii. Či už tých slovenských, zahraničných alebo celkom vlastných, jedinečných. Skrátka takých, ktoré vás spravia šťastnými a spokojnými. Pretože presne o to na Vianoce ide. Nie je dôležité, aby ste dodržiavali všetky tradície. Vlastne ich nemusíte dodržiavať vôbec. Je jedno, či jete kapra alebo rezne, stromček zdobíte na Štedrý deň alebo už týždeň či mesiac pred ním. Dôležité je to, aby ste sa stretli ako rodina. Strávili spolu čas. Tešili sa. To, či a aké zvyky si zaužívate, je len na vás. Pokojne si spravte svoje vlastné, jedinečné tradície. Ja mám z môjho detstva krásne spomienky na tradíciu, ktorú sme mali v Štedrý deň s rodinou a partiou kamarátov. Ocinovia nás, deti, zobrali v Štedrý deň doobeda na sánkovačku. Niečo na štýl „S tebou mě baví svět“, akurát s trvaním pár hodín. Našťastie - pre nás, deti :P Mamy ostali doma, aby v pokoji mohli pripraviť večeru. Maličkosť, no doteraz na to s už dospelými kamarátmi spomíname. Pretože práve tieto zážitky a spomienky nám z Vianoc ostávajú.

PS: A aby som nezabudla na posledný zvyk, ak nechcete s manželom prežiť rok nešťastia, nepúšťajte do domu žiadnu cudziu ženu. Pre tie, ktoré nemáte práve najvrúcnejší vzťah so svokrami či inými členmi rodiny ženského pohlavia, bohužiaľ, nevypátrala som, či sa pod cudzia radí aj svokruša, napríklad :P

Použité zdroje:

www.vianoce.sk

http://slovenske-zvyky.webnode.sk/