Deti sú zmyslom života. Ibaže by pre niekoho nie 😅 Tak ako to teda je?
Určite ste sa už niekedy v živote stretli s takým dieťaťom, po ktorom ste dostali chuť sa nechať oplodniť za prvým kríkom. Alebo práve naopak. Strernutie s malým človekom, ktorého prítomnosť vo vás vyvolala odpor k množeniu a v duchu ste už sľubovali čistotu tela na veky vekov. Som blízko pravde? 🤷♀️ A nedávno som sa presvedčila, že aj tie isté kusy detí, môžu vyvolať diametrálne rozdielne emócie.
Napríklad aj tie moje. Máme kamošov, ktorí k nám chodia dobrovoľne a radi (dokonca sa niekedy aj sami pozvú😉). A to ešte ani nemajú deti (lebo veď mladí sú a deti až po svadbe samozrejme 😉 V máji už ideme👰🤵). Naše deti im nevadia, priam naopak. Dokonca padla už aj veta: "Joj, vaše deti sú super. Aj ja chcem mať raz také deti." A podotýkam, že nejde o ojedinelú lastovičku (ešte máme aspon ďalšie dve😅). ALE! Máme aj inú skúsenosť...
Minule som s nimi bola u mamy a bol doma aj bratm. Boli sme tam niekoľko hodín a keď sme odišli, tak padla aj takáto veta: "Tvoje deti sú najlepšie antikoncepcia." (Pozn. Osobne poznám aj lepšiu, volá sa Nej*bať😁) Zaznelo z úst brata, nie manky, aby nedošlo k nedorozumeniu 😉.
Tak teraz neviem. Ako to je? 🤔 Vy ste (boli) ktorý tábor? Medzi nami... sama si nie som niekedy stopercentne istá🤫🤪
PS: UPOZORNENIE - tento príspevok treba brať s jednou dávkou humoru, po jedle a zapiť vodou. (Ja viem, že sa chápeme, to je len pre istotu😉) A nie... môj brat necíti voči mojim deťom nenávisť✌
Milujem deti. Chcem mať vlastné. A neskutočne milujem deti muzovej sestry. Ale po celom víkende strávenom spolu som si už tiež pár krát povedala či je to dobrý nápad 😀 ale vždy pri ďalšej návšteve ich ľúbim rovnako ak nie viac 🙂