PríHODY a skúsenosti: Ako sme boli tenkrát poprvé v "šialke" a iné prvenstvá!

Waaaa... hodyyyy....! Pre jedného zábava a ruka hore, pre iného horor, ktorý musí pretrpieť. Ale výraz tváre by mohol byť pri oboch podobný tomu môjmu z fotky, na ktorej sa veziem s deťmi v šálke (lebo prečo nie) a môj drahý náš šialok kolotoča zvonka práve roztočil!

Ale inak toho roku síce hodom u manželových krstných rodičov počasie neprialo, zato nám prialo v rôznych prvenstvách, ktoré si tu preventívne odložím, lebo s mojou pamäťou to pomaly práve oranžové nie je... (farbu som vybrala džendrovo neutrálnu, lebo jeden nikdy nevie).

Tenkrát Poprvé hody edition začí a práve tu a teraz! 

Tenkrát Poprvé sme išli na hody do Ostrova s dvoma chodiacimi deťmi. A vyzerá to tak, že aj s dvoma rozprávajúcimi. Kým prvorodený už dáva debatné krúžky na počkanie a hlavne bez vyzvania, druhorodená v nedeľu prvý a nie posledný raz povedala svoje meno! A ako bonus pridala vylepšenú verziu slova balón - z ba na ba-ó! Čo iste chápete je vystihnutá podstata samotného slova.

Tenkrát Poprvé prvorodený šoféroval autíčko na autodrome sám... Teda, nebola som tam s nimi, ale podľa výrazu tváre môjho muža, ešte nebolo všetko s kostolným poriadkom, ale do budúcnosti to budeme prezentovať, akože to tak bolo! Takže, keď na ro príde, hrajte to s nami. Ďakujem (žmurkajúci smajlík).

Tenkrát Poprvé sme sa viezli v šálke a hoci som si pritom skoro zjedla vlasy (lebo veď, keď sú hody, treba dať aj vlasom trochu slobody, najmä ak sú ešte aj čerstvo umyté. To sa vlastne aj trošku chválim) a deti sa tvárili všelijako, užili sme si to! A teda pre druhorodenú to boli aj celkovo tenkrát Poprvé kolotoče, ktorých sa aktívne zúčastnila.

Tenkrát Poprvé si môj drahý doprial veterníkovú tortu v (polo)spánku. Začo vďačí svojej drahej vačšej polovičke, lebo mu to nebíčko prišla do papuľky dať. A hlavne!

Tenkrát Poprvé som mala na sebe takmer kompletný originálny ľudový kroj! A teda mám všelijaké myšlienky v hlave (okrem iného - je v tom teplo, som v tom obrovská, ale je to krásne, muselo to dať práce, jak to pereš?, atď), ale pre strach z dĺžky tohto článku, iba využijem slová Galilea: "A predsa sa točí!" A točí sa, že WAU. A nielen sukňa, ale aj hlava. Akurát sa neviem rozhodnúť, čo viac. Darmo, vyzerá to tak, že točenie sa, nie je ako bicyklovanie - ktoré sa nedá zabudnúť. Lebo moje telo už ve-ru-že zabudlo, ako sa zvyklo v detstve dlho točiť v parádnych točiacich sukniach až do spadnutia a do stavu, kedy sa nejednému jedincovi začal dvíhať žalúdok... Ale tú chvíľu sa mi točilo krásne - Tenkrát Poprvé v krojovej sukni.