Stal sa mi piatok! Alebo, ako som dokončila adventný kalendár skoro aj cez mŕtvolu

Tenkrát na chirurgii...

Tento príiibeh je smutnýý, napísal ho sám žívót... Dobre, naštastie až taký smutný nie. Ale zato dosť bolestivý. Aj keď v porovnaní s pôrodnými bolesťami... Tak vlastne tento pribeh nie je ani taký bolestivý, ale zas, aj inak si viem predstaviť štvrtkovú noc a piatkový deň. A vlastne aj nasledujúce týždne🙈 Vravíte si: "Dominika, už nás nenaťahuj, čo sa vlastne stalo??" Nuž drahí moji, stal sa mi piatok...

Bola asi jedna hodina nadránom a ja som bola v intenzívnom výrobnom procese môjho vôbec prvého adventného kalendára. Vrece, ihla, niť, dopichané prsty, tavná pištoľ, lepidlo na nechtoch, na prstoch, na stole (-zišlo to dole odvšadiaľ, to len tak keby náhodou), balíčky, darčeky do nich (-skoro do všetkých. Keby sa niekto pýtal posledný rad vrecúšok NIEE JEEE PRÁZDNY NAOZAJ), keď mi došlo, že by som na niektoré vrecka nemusela vystrihovať čísla z farebného papiera, ale z vlaňajšej farebnej lepiacej pásky. Ale kde by mohla byť? Možno v tej hornej skrinke. POZOR PRICHADZA NÁPAD ZA MILIÓN... Prisuniem si k nej barovú stoličku (-ktorá inak nie je vratká, ale áno, nie je ani najnižšia), vyleziem a pozriem sa. A potom sa už len vidím, skoro ako vo filme, v spomalenom zábere, ako strácam rovnováhu a končím na zemi.

Slovnikom detí: "Mama urobila bum-bác. Aj stolička urobila bum-bác." A mama si pomyslela, že snáď tým bum-bácom nezobudila deti! Keď tam tak chvíľu na tých našich pekných parketách, v bolestiach a tichom vzlykote ležala, uľavilo sa jej. Nikoho nezobudila. Tak sa veľmi neesteticky a za použitia veľmi nešarmantných slov pozviechala zo zeme. Vytiahla z chladničky fľašu vína, ktorú sa chystá načať od narodenín, vytiahla pohár na stopke (-nie je predsa barbar), uliala si a dokončila adventný kalendár a pripravila deťom do topánok Mikuláša. Dala si sprchu a šup ho o 4:16 spať. (A potom prestala o sebe písať v tretej osobe).

Pred zaspatím som oznámila mužovi, že nech radšej ráno nejde do práce, že musí byť s deťmi, lebo ja radšej idem na chirurgiu. Lebo samozrejme, ako som ležala v posteli, zdalo sa mi, že mi tŕpnu prsty na nohách a podobné katastrofické scenáre.

Po ranných mikulášskych radostiach a menej radostných pokusoch sadnúť si na záchod, som sa vychystala na chirurgiu. Dostala som číslo 12, čo pri maximálnom počte 15ks je už skoro neskoro. Ale stihla som. Počkala som si dve hoďky, videla pár bizardných situácií, išla po XY rokoch na röntgen, aby som zistila, že zaťahujem brucho, aj keď mi fotia iba kosti, že mám nalomenú kostrč, s ktorou sa musím naučiť žiť v symbióze (a časom snáď aj bez bolesti), že mám miernu skoliózu a fotogenickú panvu. Tie druhé dve zistenia sú čisto bonusové 😅 A vy ste mali aký piatok? Pokojne sa aj chváľte, nemusíte sa len sťažovať ako ja 😉🤗