Výzva dňa! Aké šmatľavé vozidlo to bude dnes?

Snažím sa byť mama, ktorá svojho syna podporuje, aby sa jeho myseľ rozvíjala, bol kreatívny a ostatné dôležité prídavné mená. No často nejde o prechádzku ružovou záhradou. Občas sa poriadne potrápim. Syna milujem nadovšetko na svete, ale niekedy je toho priveľa. Ale nevzdávam to, veď čoskoro sa snáď naučí kresliť autá aj sám. A potom mu už nebudem musieť kresliť všetkých tých šmatľavých McQueenov, Matterov, Jacksonov, neforemné kabriolety, či veľmi čudne tvarované športiaky. Okrem toho som nakreslila priveľa vláčikov, na to, že sa v ich anatómii skoro nič nezlepšilo. Raz som nevpratala komin, inokedy dvere. Zas ešte vždy by som mohla viac kresliť krivé lietadlá, potápajúce sa lode, disproporčné kamióny či abstraktné autobusy. Pretože aj tieto hrozby mi visia nad hlavou. Chcela by som povedať, že za to môže môj učiteľ výtvarnej výchovy, ktorý mal estetické cítenie silnejšie ako to pedagogické a keď sa už nemohol na naše čarbanice na výkresoch dívať, pridal ruku k dielu a neraz ho zachránil pred totálnou skazou. Mali sme tak prepekné zátišia, ale skoro žiadnu šajnu o tieňovaní. Mohla by som to s pokojom Angličana hodiť naňho, ale nie je to tak. Hold, na kreslenie talent nemám (ešte stále pátram, na čo talent mám. Nejaké tipy?). Fascinuje ma však fakt, že keď napríklad nakreslí Kristína T. predtým F. niečo šmatľavé, tak je to „kjút“ (bez irónie, ozaj je to milé), ale keď niečo nakreslím Ja, je to na zaplakanie a možno by psychológ aj niečo desivé z obrázku vyčítal. Našťastie pre mňa a Karola, časom asi aj pre Táňu, deti sú veľmi štedré na fantáziu a aj šmatľavé auto je auto! Ibaže by nie, pretože sa nám už stalo, že syn reklamoval slovami: „Nevyzerá.“ A ja radšej nekomentujem.

A kreslením sa to nekončí... (https://lnk.sk/AHLN)