Obraz mladej ženy, ktorá dojčí starého muža vo väzenskej cele, sa predal za 30 miliónov eur.
Obraz môže vyzerať zvrátene, ale príbeh, ktorý sa za ním skrýva, je z historických záznamov.
Nebohý muž bol odsúdený na "smrť hladom" za krádež bochníka chleba počas vlády Ľudovíta XIV. vo Francúzsku. Žena bola jeho jedinou dcérou a jedinou návštevníčkou jeho cely. Mohla ho navštevovať každý deň, ale bola dôkladne prehľadávaná tak, aby sa k nemu nedostalo žiadne jedlo.
Keď po štyroch mesiacoch muž stále prežíval bez úbytku na váhe, úrady boli zmätené a začali ju v cele špehovať a na svoje úplné počudovanie zistili, že svojho otca dojčí do sýtosti a delí sa s ním o svoje materinské mlieko.
Sudcovia si potom uvedomili súcit a lásku ženy k otcovi, otca omilostili a prepustili na slobodu.
Tento kúsok histórie upozorňuje na to, aký hlboký je súcit ženy v našom každodennom živote, ktorý muži často prehliadajú.
Presne včera som náhodou pri zappingu našla program,ktorý sa volá -" ženy,ktoré dojčia muzov'"
Ide o perverznu sexuálnu úchylku dospelých mužov.
Mne prišlo zle len pri predstave,nemohla by som také niečo pozerať
(Samozrejme, v príspevku sa opisuje boj o prežitie,nie úchylka.)
Nie som si istá, či nejde o obraz Kimón a Pera (Cimon a Pero), námet pomerne častý v 17. storočí (existujú však aj mladšie verzie (napr. 19. stor.), najznámejšie vyobrazenie je od Rubensa). Námet je prevzatý z rozpravy antického autora Valeria Maxima o láske detí k rodičom. Kým to nezistil žalárnik, mladá žena menom Pero svojím materinským mliekom držala pri živote otca Kimóna, trpiaceho hladom a smädom vo väzení, kam ho uvrhli pre jeho kresťanskú vieru. Aj antikizujúci odev ženy skôr naznačuje inšpiráciu zo starého Ríma, než z čias Ľudovíta XIV. Inak rada čítam Vaše príspevky. 🙂