Čo sa za mladi naučíš alebo Lyže sú najviac

Minulý týždeň sme boli lyžovať. Keby som si mohla vybrať, určite by som sa vo svojom ďalšom živote narodila v malebnej zasneženej alpskej dedinke. Tie vysokánske končiare, zasnežené strechy, biele čiapočky na plotoch a obťažkané stromy bohatou bielou perinou! Vrchol romantiky u mňa. Boli časy, keď sme sa s mužom prví vozili ráno na lanovke a prví sa spúšťali po dokonalých „menčestrových“ zjazdovkách. Za jediný deň sme prejazdili štyri doliny a stále nám bolo málo. Pochodili sme Alpy aj Dolomity a každý večer "checkovali" skipasy, koľko kilometrov sme v ten deň najazdili. A 40-tka nebola vôbec výnimočné číslo.
Aktuálne máme doma dve malé tornáda a bohate nám stačí somárska lúka za prvou dedinou. Junior síce ešte nevie ani poriadne rozprávať, ale svoj prvý lyžiarsky set už dostal. A ja ako správna lyžiarska maniačka ho priučím láske k tomuto svetovému športu! Ide sa na vec!

Ako také chobotnice

Lyže na streche auta, sánky a boby v kufri, detiská zababušené v overaloch, rukaviciach a šáloch, s vypätím všetkých síl zapnuté v autosedačkách. Ešte lyžiarky a prilby, a konečne vyrážame. Atmosféra zatiaľ výborná.

Naše obľúbené lyžiarske stredisko má len jednu zásadnú chybu. Málo parkovacích miest. A keďže my, čo aká tma bude, vstávame o deviatej, do strediska prichádzame v čase najväčšej špičky a milý ujo v oranžovej veste nás zastavuje už zhruba pol kilometra od strediska. Asi mu ešte nikto nevysvetlil, že rodiny s dvoma deťmi do 6 rokov by mali mať VIP miesta priamo pod svahom. A očividne sa ani nikdy nepokúšal s dvoma tornádami, štyrmi pármi lyží, palicami, bobami, sánkami, lyžiarkami, prilbami a jednou taškou s proviantom presúvať pol kilometra pešo. Musel by byť prinajmenšom chobotnica, aby to všetko odniesol. My s mužom síce chobotnice nie sme, ale sme rodičia, a tí zvládnu všetko. Lyžiarky na nohy, prilby na hlavy, deti na sane, lyže na plecia, občas aj deti na plecia, a ide sa. Kam sa hrabe tá malá americká trénerka s jej cardio workoutami na náš slávnostný pochod na svah!

Cardio workout 

Malého Juniora si dnes beriem na zácvik ja. Dopotená a udychčaná mu zapínam lyžiarky a lyže, na trikrát ho dvíham zo zeme a na paličke robím akože vlek hore kopcom za neúnavného povzbudzovania „MAMA ZABÉÉÉR!“ Fakt vyskúšajte! S lyžiarkami na nohách. A ja som sa hnala do Lidla kupovať závažia??? No povedzte mi, že načo!

Po pätnástich spusteniach z polky kopca, dvadsiatich vstávaniach, dvíhaniach, usmerňovaniach malých neposlušných nožičiek do pluhu, predvádzania lietadielok a neustáleho povzbudzovania a chválenia sa rozhodneme konečne vyskúšať aj vlek.

Paráda! Konečne bude ťahať niekto mňa. Akurát, že krpec chce ísť práve cikať. V pohode, veď stačí vyzliecť len tri vrstvy oblečenia, aby som sa konečne dostala k trakom, ktoré držia oteplovačky. A potom je smädný. A nakoniec zbadá sánky. Takže vyzúvame lyže a hor sa opäť do kopca! V lyžiarkach a s vysmiatym Juniorom na sánkach. Jedenkrát, dvakrát, desaťkrát. Už som oľutovala, že som sa ráno dala presvedčiť na hrubý vlnený sveter a dve vrstvy termobielizne. Ale čo by sme my, rodičia, neurobili pre svoje ratolesti. A pre peknú líniu. Po týždni dovolenky už, myslím, bez problémov zvládnem aj ten nanávidený Cardio online workout.

#mk_blog_academy 

#blogujem

#sport