Manžel fajčiar už nejaký ten mesiac sype tabáčik do mašinky, vkladá dutinky a šup a cigaretka je hotová. Pre mňa nefajčiara nič zaujímavé no pre našu dcérku hotová alchýmia. Sedí vedľa neho čučí a hovorí : Môžem pomôcť, môžem pomôcť, prosímmmmm oci aj ja aj ja.. na to sme si už zvykli. Tatino však  fajčí výlučne na balkóne a malá pozerá často cez sklo na neho prípadne mu máva. Pred pár dňami nám však spadla obom  sánka. Tak počúvaje:

Dobehla za mňou a kričí:

Mamíííí, mamííí daj bundu, čiapku cigaretku a utekám za tatom na bajkón 🙂

Až ma seklo a nevedela som či sa mám smiať, alebo jej jednu capnúť na zadok. Hovorím si keď nebudem reágovať zabudne čo povedala. Lebo ak ju zahriaknem tak just bude opakovať do okola to isté. Na druhý deň sme sa brali k našim. Betka behá po byte v pyžamku a kričí:

Ockó zašúľaj cigaretky a ideme do Šipíc 🙂

Nevieme sa dočkať čo nás čaká keď nastúpi do škôlky a potom do školy. A na pubertu si asi rezervujeme 2 miesta v blázninci.