Baby, potrebujem poradiť! Pred cca 3 rokmi sme sa presťahovali s manželom na dedinu do bytoviek. Nikoho som tam nepoznala a ani som nemala na to čas, chodila som denne skoro ráno do práce a neskoro večer domov a cez víkendy som mala iné povinnosti. Pre necelými dvoma rokmi sa mi narodil syn. Od istého veku ho to začalo lákať von, na ihrisko medzi iné deti. Tu som spoznala pár mamičiek, s ktorými som si vychádzala. Neboli sme doslova kamarátky, ale videli sme reči o deťoch a podobne. Všetko sa to zmenilo až teraz. Prišli sme po dovolenke domov oddychnutí, zrelaxovaní a malého to hneď tahalo na ihrisko. Boli tam známe mamičky a detičky, tak som tiež isšla s ním. Lenže heď ako nás zabadali, zdvihli sa a odisli prec. Myslela som si, že už su vonku dlho, tak si domov. Ono sa to však opakovalo aj dalšie dni. Na ihrisku sme uplne sami, sem tam tam zabludi niekto novy...Vsetci sa nam vyhybaju, utekaju pred nami...Nakoniec som sa dozvedela, ze hacik je v tom, ze jedna, nazvime ju nadmama ma pocas mojej nepritomnosti ohovorila, kde sa len dalo. Nikdy v zivote som na nu nepovedala krive slovo, vzdy som ju slusne pozdravila, aj jej deti sa hrali s mojim Lukaskom, takze vôbec nechapem. Neviem, ci to mam nechat tak, alebo sa s dotycnou porozpravat a konfrontovat. Ona je taka ta mama dokonala, deticky vzdy v zackovych veciach, vsetkych pozna, so vsetkymi je zadobre, o vetkom a vsetkych vie. Ja nie som konfliktna osoba, a vzdy sa radsej stiahnem...ale tu ide hlavne o môjho syna. Hrozne ma to stve, lebo ani neviem, čo komu povedala, keby islo o mna, mavnem nad tym rukou...ked do toho zatiahla aj môjho syna, tak si to len tak nenecham...ako by ste to s takouto osobou riesili vy? Dakujem za kazdu odpoved.