🌸 Dozrela som…
Nie tým, že by som prestala cítiť,
ale tým, že som sa naučila cítiť inak.
Tichšie. Hlbšie. Bez potreby dokazovať niekomu,
že aj moja bolesť má svoju váhu.
Dozrela som, keď som pochopila,
že nie každé vysvetlenie musí byť vyslovené,
a nie každé ticho znamená slabosť.
Niekedy je to len pokoj, ktorý si konečne dovolíš.
Dozrela som, keď som prestala naháňať ľudí,
ktorí by ma mali chcieť sami.
Keď som si uvedomila,
že láska sa nemá prosiť, ani si ju zasluhovať výkonom.
Dozrela som, keď som sa prestala báť samoty.
Nie preto, že by nebolela,
ale preto, že som v nej našla seba.
A možno práve vtedy sa niečo zlomilo…
alebo skôr uzdravilo.
Začala som si viac vyberať.
Slová. Ľudí. Aj to, kam dávam svoju energiu.
Už nemám potrebu byť všade, pre všetkých a stále.
Stačí mi byť tam, kde som skutočne vítaná.
Dozrela som…
a zrazu mi menej vecí dáva zmysel,
ale tie, ktoré áno, sú skutočné.
A vieš čo je na tom najkrajšie?
Že už nemusím byť dokonalá,
aby som bola dosť. 🌸