skúsenosť
Skvelá PA pani Dideková
5 týždňový predpôrodný kurz v BA u pani Didekovej mi veľmi pomohol. 65e za 1-1,5h kurzu týždenne aj s oteckom + cvičenie pre tehotné predtým. Dokonca aj po pôrode je ochotná kedykoľvek poradiť, prísť skonrolovať dojčenie. Veľmi milá a skúsená pani, ktorá normálne pracuje v Ružinovskej nemocnici ako PA. Má veľa príbehov, príkladov a rád. Každý kurz má konkrétnu tému a aj diskusiu. Odporúčam!
skúsenosť
8/10 bodov - top volba
Koch 8.10.2022
2 týždne pred TP mi začala ráno o 3 odtekať voda, tak sme šli do nemocnice. Otvorená na špičku prsta, nechali si ma, manžela poslali domov. Urobili mi klystír. O 7 mi dali (opýtali sa) vyvolávačku Misoprostol tbl, lebo som bola stále bez kontrakcií. Napojili ma na pásy, do pol h začali kontrakcie. O pár h prišiel doktor, urobil Hamiltonov hmat a dali mi infúzne Buscopan (opýtali sa). Už mi tiekla aj infúzia na pozitiv. streptokoka. Bola som na 3 cm otvorená, že zavolajú moju zmluvnú doktorku mudr. Šebíkovú. Došla o 2h, stále 3 cm, odporučila EPI, lebo predpokladala použitie Oxytocínu, otvárala som sa pomaly. Na obed zaviedli EPI, dali Oxy, došiel manžel. Za ďalších 6h som sa otvorila iba na 6 cm, čo už bolo dokopy 15h od odtoku vody. Bolo nebezpečné čakať viac, na pásoch bolo vidno, že klesajú ozvy dieťaťa pri každej kontrakcii, čiže na niečo naráža alebo má okolo krku šnúru. Doktorka mu nahmatala hrču na hlave (mizne hneď po pôrode), takže navrhla cisársky rez. Do 10 min pripravili mňa aj sálu, manžela poslali von. Celý čas mi doktorka hovorila, čo mi robí, čo budem cítiť, anesteziologička pri hlave ma povzbudzovala, syna vytiahli do 2 min a hneď mi ho celého fialového a krvavého dali na líce. Potom ho odniesli trochu utrieť, odvážiť, ocko pofotil a vzal si ho na ruky, kým ma šili.
Po prevoze na izbu mi doniesli syna na bonding a prisatie, manžela poslali domov. Bála som sa ho aj držať, že mu zlomím krk, nevedela som riadne čo a ako, 2x som volala novoro. sestričku. Cítila som sa total neschopná. Gyn. sestričku zaujímalo len to, aby som mala vyrovnanú ruku, keď ma meria pás na ruke, čo sa teda s bábom v ruke ťažko dalo sprocesovať. Neviem, koľko bol u mňa, ale po čase začal už moc plakať a ja som bola s držaním a prikladaním k prsiam bezradná, po operácii, poprosila som ich vziať si ho. Ešte sme trochu pokecali so spolubývajúcou a šli sme spať. Ráno o 6 nás stavali, pomáhali sprchovať, u mňa to bolo do 12h od rezu, u spolubývajúcej do 15h. Zvládala som, mala som už v živote 2 operácie a tie boli horšie. V ten deň nám niesli deti na požiadanie a mali sme rozchodiť telo a prikladať deti k prsiam. Sestrička pýtala odomňa kolostrum z pŕs, lebo že chudne a je to dôležité pre dieťa. Začala mi bolestivo tlačiť bradavky, aby dačo vyšlo. Sama keď som to robila, tak ledva pár kvapiek vyšlo. Hrozne to bolelo, nešlo to dobre, museli ho domŕmiť nahradným materským mliekom. Na ďalší deň nám deti doniesli natrvalo. Došla laktačná sestra poradiť. Na obed mi doktorka oznámila, že syn má zvýšený bilirubín (žltačka) a že keďže je to skoro od narodenia a je malý (mal 3kg), tak ho musia dať pod fotolampu na 12h. 3h lampa-pol h kojenie. Pýtali odomňa kolostrum/mlieko, lebo že im nevydrží pod lampou hladný. 1 sestrička bola tvrdšia na mňa, že moc chudne, odvážila ho pred a po kojení a povedala, že za 20 min musí prijať 2x toľko čo som mu dala a strčila mi do ruky odsávačku, lebo inak budú musieť dať umelé mlieko. Takže som nešla spať, ale odsávať a depkovať. Bolelo to, ledva vyšlo dačo na 2x. Musela som dovoliť umelé mlieko, lebo už som bola zúfalá, unavená a nechcela som, aby bol hladný. Vypil im naraz 25ml. Ešte som nad ránom hodinu odsávala a dala 15ml. Ráno po liečbe mi ho doniesli a nakázali mi prikladať k prsu a odsávať, aby sa mi rozbehlo mlieko a dávať mu striekačkou aj z toho. To sa rozbehlo, ale večer bol perný, lebo keď si skombinujete všetky rady od sestričiek a internet a niečo vám ujde/nedovysvetlia, tak to pokašlete. Narvala som synovi nasilu viac mlieka naraz striekačkou, bolelo ho brucho a 3h mi zavíjal, dokonca cumlík som musela na chvíľu použiť, skoro nič nezaberalo. Na vizite bolo vidno moje zúfalstvo, ale hovorila som, že aspoň saje. Na váhe mal však zase menej. Pýtali sa ma či ma bol niekto skontrolovať ako dojčím, ja že nie, vysvitlo, že laktačná sestra ochorela. Večer teda došla sestrička a veľmi mi pomohla psychicky, poradila s dojčením. Ráno bolo +10g a žltačka už ok, takže nás púšťali domov. Doktorka z novoro. bola hrozne milá, ešte ma ukludňovala, že nizšia váha je normal a už mám mlieko a odchádzali sme ukludnení.
Doma máme stále problémy s váhou, aj keď sme si mysleli, že už je to ok. Povedali mi dojčiť každé 2,5-3h, no nestačí, takže som už nabehla na systém, že keď si vypýta, hoci aj každú hodinu dačo, lebo mi zaspáva po 1 prse, takže naraz menej spapá. Ale dojdeme na to. No škoda, že chýbali komplexnejšie info v nemocnici. Ja sama som podcenila prípravu.
Nemocnica - čistota a jedlo super, max. 2 na izbe, vlastná kúpeľňa a wc, wifi, odbornosť lekárov, každý deň vizity z gyn. aj novoro. oddelení a informovanie o všetkom, personál milý (max. občas niekto ráznejší). Treba sa ale veľa pýtať a kludne viackrát, lebo sama musíte na veľa vecí dojsť. Angličtina slabá, keby neprekladám spolubývajúcej, tak je tam doteraz. Ani niektorí lekári nevedeli až tak dobre. 1 sestrička zo Škótska to tam zachraňovala.
Som rada, že som nemusela byť v socio a komuni zariadení, že sa o nás dobre starali a nič nepodcenili (mám Crohnovu chorobu, takže sme mohli dopadnúť aj veľmi zle skrz moje črevá). Prevozy sú prevažne zväličené klebety, majú tak 6x za rok a to sú veľmi vážne prípady, čo musia zo zákona presúvať, keďže nemajú neonatologické centrum. Deje sa to aj v iných nemocniciach, netreba mať z toho stresy.
Oplatilo sa nám 1400e (+350e zazmluvnenie doktorky) a Koch ja odporúčam :) 8/10 bodov
2 týždne pred TP mi začala ráno o 3 odtekať voda, tak sme šli do nemocnice. Otvorená na špičku prsta, nechali si ma, manžela poslali domov. Urobili mi klystír. O 7 mi dali (opýtali sa) vyvolávačku Misoprostol tbl, lebo som bola stále bez kontrakcií. Napojili ma na pásy, do pol h začali kontrakcie. O pár h prišiel doktor, urobil Hamiltonov hmat a dali mi infúzne Buscopan (opýtali sa). Už mi tiekla aj infúzia na pozitiv. streptokoka. Bola som na 3 cm otvorená, že zavolajú moju zmluvnú doktorku mudr. Šebíkovú. Došla o 2h, stále 3 cm, odporučila EPI, lebo predpokladala použitie Oxytocínu, otvárala som sa pomaly. Na obed zaviedli EPI, dali Oxy, došiel manžel. Za ďalších 6h som sa otvorila iba na 6 cm, čo už bolo dokopy 15h od odtoku vody. Bolo nebezpečné čakať viac, na pásoch bolo vidno, že klesajú ozvy dieťaťa pri každej kontrakcii, čiže na niečo naráža alebo má okolo krku šnúru. Doktorka mu nahmatala hrču na hlave (mizne hneď po pôrode), takže navrhla cisársky rez. Do 10 min pripravili mňa aj sálu, manžela poslali von. Celý čas mi doktorka hovorila, čo mi robí, čo budem cítiť, anesteziologička pri hlave ma povzbudzovala, syna vytiahli do 2 min a hneď mi ho celého fialového a krvavého dali na líce. Potom ho odniesli trochu utrieť, odvážiť, ocko pofotil a vzal si ho na ruky, kým ma šili.
Po prevoze na izbu mi doniesli syna na bonding a prisatie, manžela poslali domov. Bála som sa ho aj držať, že mu zlomím krk, nevedela som riadne čo a ako, 2x som volala novoro. sestričku. Cítila som sa total neschopná. Gyn. sestričku zaujímalo len to, aby som mala vyrovnanú ruku, keď ma meria pás na ruke, čo sa teda s bábom v ruke ťažko dalo sprocesovať. Neviem, koľko bol u mňa, ale po čase začal už moc plakať a ja som bola s držaním a prikladaním k prsiam bezradná, po operácii, poprosila som ich vziať si ho. Ešte sme trochu pokecali so spolubývajúcou a šli sme spať. Ráno o 6 nás stavali, pomáhali sprchovať, u mňa to bolo do 12h od rezu, u spolubývajúcej do 15h. Zvládala som, mala som už v živote 2 operácie a tie boli horšie. V ten deň nám niesli deti na požiadanie a mali sme rozchodiť telo a prikladať deti k prsiam. Sestrička pýtala odomňa kolostrum z pŕs, lebo že chudne a je to dôležité pre dieťa. Začala mi bolestivo tlačiť bradavky, aby dačo vyšlo. Sama keď som to robila, tak ledva pár kvapiek vyšlo. Hrozne to bolelo, nešlo to dobre, museli ho domŕmiť nahradným materským mliekom. Na ďalší deň nám deti doniesli natrvalo. Došla laktačná sestra poradiť. Na obed mi doktorka oznámila, že syn má zvýšený bilirubín (žltačka) a že keďže je to skoro od narodenia a je malý (mal 3kg), tak ho musia dať pod fotolampu na 12h. 3h lampa-pol h kojenie. Pýtali odomňa kolostrum/mlieko, lebo že im nevydrží pod lampou hladný. 1 sestrička bola tvrdšia na mňa, že moc chudne, odvážila ho pred a po kojení a povedala, že za 20 min musí prijať 2x toľko čo som mu dala a strčila mi do ruky odsávačku, lebo inak budú musieť dať umelé mlieko. Takže som nešla spať, ale odsávať a depkovať. Bolelo to, ledva vyšlo dačo na 2x. Musela som dovoliť umelé mlieko, lebo už som bola zúfalá, unavená a nechcela som, aby bol hladný. Vypil im naraz 25ml. Ešte som nad ránom hodinu odsávala a dala 15ml. Ráno po liečbe mi ho doniesli a nakázali mi prikladať k prsu a odsávať, aby sa mi rozbehlo mlieko a dávať mu striekačkou aj z toho. To sa rozbehlo, ale večer bol perný, lebo keď si skombinujete všetky rady od sestričiek a internet a niečo vám ujde/nedovysvetlia, tak to pokašlete. Narvala som synovi nasilu viac mlieka naraz striekačkou, bolelo ho brucho a 3h mi zavíjal, dokonca cumlík som musela na chvíľu použiť, skoro nič nezaberalo. Na vizite bolo vidno moje zúfalstvo, ale hovorila som, že aspoň saje. Na váhe mal však zase menej. Pýtali sa ma či ma bol niekto skontrolovať ako dojčím, ja že nie, vysvitlo, že laktačná sestra ochorela. Večer teda došla sestrička a veľmi mi pomohla psychicky, poradila s dojčením. Ráno bolo +10g a žltačka už ok, takže nás púšťali domov. Doktorka z novoro. bola hrozne milá, ešte ma ukludňovala, že nizšia váha je normal a už mám mlieko a odchádzali sme ukludnení.
Doma máme stále problémy s váhou, aj keď sme si mysleli, že už je to ok. Povedali mi dojčiť každé 2,5-3h, no nestačí, takže som už nabehla na systém, že keď si vypýta, hoci aj každú hodinu dačo, lebo mi zaspáva po 1 prse, takže naraz menej spapá. Ale dojdeme na to. No škoda, že chýbali komplexnejšie info v nemocnici. Ja sama som podcenila prípravu.
Nemocnica - čistota a jedlo super, max. 2 na izbe, vlastná kúpeľňa a wc, wifi, odbornosť lekárov, každý deň vizity z gyn. aj novoro. oddelení a informovanie o všetkom, personál milý (max. občas niekto ráznejší). Treba sa ale veľa pýtať a kludne viackrát, lebo sama musíte na veľa vecí dojsť. Angličtina slabá, keby neprekladám spolubývajúcej, tak je tam doteraz. Ani niektorí lekári nevedeli až tak dobre. 1 sestrička zo Škótska to tam zachraňovala.
Som rada, že som nemusela byť v socio a komuni zariadení, že sa o nás dobre starali a nič nepodcenili (mám Crohnovu chorobu, takže sme mohli dopadnúť aj veľmi zle skrz moje črevá). Prevozy sú prevažne zväličené klebety, majú tak 6x za rok a to sú veľmi vážne prípady, čo musia zo zákona presúvať, keďže nemajú neonatologické centrum. Deje sa to aj v iných nemocniciach, netreba mať z toho stresy.
Oplatilo sa nám 1400e (+350e zazmluvnenie doktorky) a Koch ja odporúčam :) 8/10 bodov
