Minulú noc som bol blízko tvojej postele. Prišiel som sa pozrieť.
Videl som, že si plakala a nemohla si spať.
Sledoval som tvoje slzy stekajúce po tvári.
Chcel som ich usušiť a povedať ti, že to je v poriadku.
Že som tu.
Bol som pri tebe na raňajky, a sledoval som ťa ako si nalievš kávu a spomínal som, koľkokrát ma tvoje ruky hladili.
Dnes som bol s tebou v obchodoch, tvoje ruky boli boľavé a chcel som ti pomôcť odniesť tašku, ale nemohol som.
Bol som s tebou dnes, keď si išla ku môjmu hrobu.
Chcela si sa podeliť o to množstvo lásky, ktoré v sebe stále nosíš.
Ja ťa ale chcem uistiť, že tam nie som.
Išiel som s tebou do domu.
Keď si hľadala svoje kľúče, dotkol som sa ťa svojou labkou, usmial som sa na teba a povedal ti „To som ja".
Vyzerala si veľmi unavená a smutná, keď si sedela v tom kresle a ja som sa veľmi snažil aby si cítila, že som vedľa teba.
Dokážem byť pri tebe blízko. Vždy.
A hovorím ti, „Nikdy som ťa neopustil".
Sedel som ticho, potom si sa usmiala.
A ja si myslím, že si vedela prečo.
V tichu večera, som ti bol veľmi blízky.
Deň sa skončil a ja sa smejem a pozerám, ako zívaš.
Hovorím ti „Dobrú noc, nech ťa Pán žehná, uvidíme sa ráno".
A keď príde čas, keď prekročíš ten krátky priestor, ktorý nás rozdeľuje, budem tu, aby som ťa privítal.
A potom už zostaneme bok po boku.
Mám toho veľa, čo ti môžem povedať a je toho veľa, čo by som ti chcel ukázať.
Buď trpezlivá, choď na koniec svojej cesty... a potom príď domov, príď ku mne .