My sme raz dostali takú tu spievajúcu pohľadnicu. Spievala Ave Mariu. Pohľadnicu som odložila a zabudla na ňu. Raz, možno že to bolo aj o rok neskôr, som bola sama doma a zrazu daky divné zvuky. Skoro som sa po💩💩. Volala som mužovi do roboty nech ide rýchlo domov lebo u nás straší 🤣 a to tá pohľadnica sa sama zapínala, vypínala
Ježiši, ja som sa zľakla, že je to infúzka🤫 pre 16 rokmi sme od švagrinej dostali chodítko. Akčne som ho umyla, odprchovala. Večer pri telke počujem zamáranie (kto počúval kazety, vie). Atmosféra ako z hororu. Nasledujúci rok idem v noci do detskej izby. Vidím otvorený periňák-šuflík. Kopnem doňho a on mi odpovedá: “začneme rezať!”
U nás tak v noci levitovali obyčajné balóny napustené héliom - boli svetlomodrej farby - skoro som zinfarktovala, keď som šla v noci na wecko - na chodbe tri svetlé 'hlavy' - dve vyššie, jedna nižšie - stojím, kukám, srdce v krku, vypínač ďaleko, z hrdla ani hlások.. hovorím si, to nie je možné.. keď v tom sa v odraze pouličnej lampy zaleskla strieborná stuha, ktorou boli zaviazané 🤦🏻♀️
Nám tak lietala futbalová lopta, horšie je, že v jeden pekný deň sa vyparila a už ju nikto nikdy nevidel 😅 Myslela som si, že asi dolietala a spadla za skriňu. No bolo že to prekvapenia, keď sme sa sťahovali a maľovali na komplet cely byt, odsuvali skrine a balón sa nenašiel. 🙈 predpokladám, že raz pri vetraní vyletel oknom či dverami na chodbu.
Presne to poznam. Isla som dole po schodoch sa napiť do kuchyne a mega Mimon stoji na poslednom schôdze. Skoro som si cikla. Bežala som zapnúť svetlo a ze balón 🙈🙈🙈


toto bolo moje prebudenie 😂 skoro som sa po💩