Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    emocia
    4. mar 2014    Čítané 0x

    Génová definitíva?

    Klinčeky nerozkvitli alebo génová definitíva?

    Mám na kuchynskom okne debničku s červenými klinčekmi, ktoré v lete celkom pekne kvitli a robili mi radosť. Pred zimou mi priateľka poradila, že ich nemám dávať preč z okna, že prežijú zimu, ak ich pred mrazmi ochránim tak, že obalím debničku celtovinou. To som urobila a mala som dobrý pocit aj keď zima akosi neprichádzala. Veď ona príde a bude to mať zmysel. Ale pred Vianocami stále ešte ani chýru po mraze a snehu. Tak mi deň pred Štedrým dňom napadlo na slávnostný vianočný stôl odstrihnúť pár púčikov, ktoré akoby už boli v procese rozvíjania, keď udrel prvý októbrový chlad a zastavil ich rast. Možno majú šancu v teple sa ešte rozvinúť. Odstrihnuté púčky som vložila do peknej vázičky a umiestnila do obývačky na stôl, ktorý máme pod oknom, kde je dosť svetla. Na Štedrý deň som ako obyčajne podvečer chystala stôl. Dospelý syn asistoval a keď bol stôl hotový a klinčeky na ňom, pochválil netradičnú výzdobu. A mal za čo – klinčeky boli na pohľad iné, rozvíjali sa. Boli krásne, a tak som celá dojatá a nadšená nešetrila na ich adresu slovali chvály, akéže sú len krásne a múdre, že sa rozvíjajú. No a hneď som poľutovala púčiky, ktoré som ponechala vonku. Tie, pravdaže, ostali tak ako boli, nezmenené. V chlade nemohli rásť. Vzápätí mi napadla paralela s človekom. Aj ten vyhľadáva teplo. Lebo teplo podporuje rast aj pohodu, a podporuje aj život. To má rád rovnako človek aj rastliny, každý živý organizmus to potrebuje. Pribúdajúci chlad a zima na jeseň umŕtvujú prírodu. A tak je to aj s človekom, pomyslela som si. Kto už v ľudských vzťahoch vyhľadáva chlad, odmeranosť a odťažitosť? Nikto. Nepoznám nikoho takého a som presvedčená, že ťažko sa nájde taký masochista, čo by toto preferoval, a ak, je to neuvedomené, teda ide o patológiu. Iste, toto sú úvahy, ktoré myslia na dospelých ľudí. Ale ako je to s bábätkami, ktoré sú úplne odkázané na svojich opatrovníkov, najmä na mamu? Najmä ide o matku, tak čo sa deje s dieťaťom, ak je matka chladná či odťažitá? Ak sa neprihovára dieťaťu nežnými slovami, nebozkáva ho, netúli ho. Ćo sa deje s dieťaťom, ktorého matka komunikuje úsporne, jej tvár je stále vážna a dieťa nemôže cítiť jej cit, a vrelosť už vôbec nie – ? A čo sa deje s dieťaťom, ktorého matka je príliš športovo založená alebo v kontakte s dieťaťom sa prejavuje hlučne alebo obhrublo? Nuž, dieťaťu to istotne nemôže vyhovovať… Tu na chvíľu odbočíme.

    Významný americký bunkový biológ Bruce H. Lipton vo svojej knihe Biológia presvedčenia, v druhej kapitole nazvanej „Ide o prostredie…“ hovorí: „Nikdy nezabudnem na ten kúsok múdrosti, ktorej sa mi dostalo v r. 1967, prvý deň, kedy som sa ako doktorand naučil klonovať kmeňové bunky. Trvalo mi však niekoľko desaťročí, kým som si uvedomil, aký význam mala táto zdanlivo jednoduchá múdrosť pre moju prácu a život. Môj profesor, radca a zanietený vedec Irv Konigsberg bol jeden z prvých bunkových biológov, ktorí zvládli umenie klonovania kmeňových buniek. Povedal mi, že keď klonované bunky, ktoré študujem, chorľavejú, príčinu treba hľadať najskôr v prostredí, nie v samotnej bunke.

    Ibaže väčšina bunkových biológov o múdrosti týchto tkaninových kultúr nemala ani poňatia. A vedci sa rýchlo prestali venovať vplyvu prostredia po tom, ako Watson a Crick objavili genetický kód DNA. Aj sám Charles Darwin na sklonku svojho života pripustil, že jeho evolučná teória nedocenila úlohu prostredia. V roku 1876 napísal: Podľa mňa najväčšia chyba, ktorej som sa dopustil, bola, že som nevenoval dostatočnú pozornosť priamemu vplyvu prostredia, teda potrave, klíme, a tak ďalej, ktoré pôsobia nezávisle od prirodzeného výberu. …V čase, keď som písal O pôvode druhov, a potom ešte niekoľko nasledujúcich rokov, nedokázal som nájsť jediný presvedčivý dôkaz priameho vplyvu prostredia. Teraz je ich mnoho. (Darwin, 1888).

    Lipton pokračuje: „Čo gény aktivuje? Odpoveď elegantne sformuloval v roku 1990 H. F. Nijhout v príspevku nazvanom Metaphors and the Role of Genes and Development (Metafory a úloha génov a vývoj, J. Nijhout, 1990) kde predkladá dôkazy, že myšlienka, že gény riadia biológiu, bola opakovaná tak často a tak dlho, až vedci zabudli, že ide o hypotézu, a nie o pravdu. Názor, že gény ovládajú biológiu (rozumej tu: prospievanie človeka, bábätka), je v skutočnosti predpoklad, ktorý nikdy nebol dokázaný, naopak, najnovšie vedecké výskumy ho spochybňujú. Nijhout hovorí, že genetické riadenie sa stalo metaforou našej spoločnosti. Chceme veriť tomu, že genetickí inžinieri sú novodobými lekárskymi kúzelníkmi, ktorí dokážu liečiť choroby a okrem toho tiež stvoriť nových Einsteinov a Mozartov. Ale metafora nie je to isté ako vedecky dokázaná pravda.“  Nijhout pomenúva skutočný stav vecí takto: Ak je nejaký gén potrebný, signál z prostredia, nie vnútorná schopnosť samotného génu – aktivuje prejav daného génu.“ Inými slovami, pokiaľ ide o genetické riadenie, „ide o prostredie… …“.

    Iný významný odborník, slovenský psychiater, MUDr. Jozef Hašto, ktorý sa venuje fenoménu vzťahovej väzby, hovorí: „Nutne musíme predpokladať, že interakcia medzi organizmom a prostredím aj na úrovni CNS (Centrálna nervová sústava) vedie k zmenám na úrovni génových regulácií. Napr., že vzťahové skúsenosti pôsobia cez rôznych bunkových a biochemických sprostredkovateľov až k expresii alebo represii určitých génov. Môžeme očakávať, že to bude platiť nielen pre „bežné adaptácie“ na „bežný život“, ale aj pre patogénne skúsenosti.“ (Vzťahová väzba [s podtitulom Ku koreňom lásky a úzkosti], vyd. Vydavateľstvo F, Trenčín 2005).

    Zopakujem: „Ide o prostredie…“.

    Vráťme sa k matkám a deťom. Matky svojím správaním vytvárajú prostredie okolo seba, teda aj prostredie dieťaťa. Matka určuje a ovplyvňuje prospievanie dieťaťa svojím správaním, nastavením, vyjadrovaním a láskyplným „rozhovorom“ s ním aj s patričnou mimikou, skrátka všetkými svojimi prejavmi vrátane poskytovania telesného kontaktu (nežné dotyky), dojčenia, nosenia či spania s dieťaťom, čo sú tri atribúty vytvárania bezpečnej vzťahovej väzby. Tento fenomén je z hľadiska dieťaťa vysoko želaný rámec pre jeho vývoj a mala by si ho želať, samozrejme, aj matka. Nateraz ponecháme bokom úvahy o tom, že sa o tomto nemusela v našej spoločnosti orientovanej na výkon a prevažne hmotu vôbec dozvedieť. Takže to, či sa dieťa rado a ochotne prisáva, či reaguje (prisatie/neprisatie, pokoj/nepokoj, spánok/nepokojné bdenie) na jej slovný prejav tak, ako si to ona predstavuje, či sa nechá od nej uspať alebo upokojiť a za ako dlho, ovplyvňuje jedine ona. Je rozdiel, ak matka dieťa nehladká, ak sa neusmieva a k dieťaťu hovorí vážne a málo, neoslovuje ho zdrobnelinou, a matkou, ktorá sa naň usmieva, osloví ho jemnejšou podobou jeho mena a hlasom plným lásky a obdivu. Dieťatko prvej matky sa môže neochotne prisávať, môže byť plačlivé a akoby nikdy spokojné. Takisto môže opakovane štrajkovať – odmietať prisatie. Zatiaľ čo dieťa druhej matky práve pre jej láskyplné nastavenie a prejavy z toho plynúce sa bude ochotne prisávať a spokojne sať. Dieťa prvej matky môže menej spať a ťažšie zaspávať, kým dieťa druhej bude zaspávať rýchlejšie a bez plaču, lebo matka spieva alebo sa mu s láskou prihovára, šepká mu a ukolísava ho hlasom aj objatím. Táto matka svojím nastavením vytvára atmosféru lásky, podpory, prijatia a bezpečia, kedy všetko ide ľahšie. Vysiela svojmu dieťaťu posolstvo o svojom šťastí, že ho má. Prvá matka svojou odťažitosťou či chladom kontaminuje prostredie dieťaťa, a toto potom nemôže dobre „fungovať“, nemôže sa rozvíjať. Je ako ten púčik ponechaný na okne v decembrovom chlade. V praxi to potom vyzerá tak, akoby nič nefungovalo a na dieťa sa nabalia prívlastky: nespokojné, urevané, neurotické, nespavé. A matka kladie tvrdú otázku: čo vlastne chce, je predsa najedené…  Nuž, je nedorozumenie očakávať, že dieťaťu stačí najesť sa. Aj ono potrebuje to, čo my: akceptáciu – prijatie, bezpečie a priateľskú (u dieťaťa nežnú) komunikáciu a ľudské teplo. A potrebuje to oveľa, oveľa viac ako my. Ak to nedostane, už nejde iba o stagnáciu, ako je to s tými púčikmi na okne, ale o zmar. Tie púčiky, koré ostali na okne sa už nikdy nerozvijú, lebo prežili šľahy mrazu. Matka prvého typu nevedomky marí normálny vývoj dieťaťa, nielen iba dojčenie či svoju laktáciu. Všetko sa môže veľmi skomplikovať, matka je vyčerpaná a dieťa je čoraz nešťastnejšie. A bludný kruh sa uzatvára.

    Za tým, že matky sú také aj onaké môžu opäť prevažne ich matky. V inom mojom článku som nedávno citovala švajčiarskeho psychiatra C. G. Junga, ktorý sa v roku 1935 vyjadril ohľadom neuróz detí, že nie deti, ale predsa dospelí majú problémy. A že „ťahá“ za uši matku, nie dieťa, pretože rodičia spôsobujú neurózy detí. Proti tomuto vyjadreniu niet výhrad, dieťa si predsa svoju neurózu nespôsobí samé.

    V poradenskej praxi sa stretávam s matkami oboch typov, ale našťastie prevažujú tie druhé, dobre komunikujúce, citové a nežné, no stáva sa, že aj tieto matky žijú v rozličných nedorozumeniach s dieťaťom ohľadom jeho očakávaní. To býva však ľahké napraviť, ale stretnutie s matkou prvého typu býva veľmi náročné či už na energiu mentálnu a citovú, ale aj na emočnú inteligenciu. Zopakujem: „Ide o prostredie…“ teda v tejto situácii, kedy sa vedomosti u poradkyne predpokladajú automaticky, ide podstatne o prostredie, ktoré ona vytvára – ide o schopnosť taktu, o správny odhad výberu a použitia komunikačných nástrojov. Ide o presne pre túto matku namiešané slová, gestá a mimiku z ingrediencií ako sú: porozumenie, ohľad, pochvala (musí sa niečo pozitívne nájsť!), ohľaduplné poukazy na problematický a kontraproduktívny moment danej komunikácie s vyvarovaním sa akéhokoľvek náznaku posudzovania s následným opätovným prejavením porozumenia a navrhnutím alebo aj predvedením produktívneho, odporúčaného spôsobu. Ak sa matka dozvie od poradkyne, ktorá jej príde radiť ohľadom dojčenia v situácii, že dieťa sa odmieta prisávať, pričom včera sa ešte „trochu“ prisávalo a ona má boľavé prsia plné mlieka – že v prvom rade má svoje dieťa osloviť pekne, a nie „Poď sem, ty potvora“ – ako som to pred pár dňami počula od mamičky prvého typu za 5 minút až trikrát – môže to byť pre ňu priam zázračná medicína, niečo oslobodzujúce a zachraňujúce. Matka v opísanej situácii, a ak je typ 1., potrebuje krízovú intervenciu, a nie poukazy na protokoly pre pomoc s dojčením, aby ostala zahanbená a vydesená. Ak poradkyňa s empatiou „namieša“ pre ňu poukazy na vhodné správanie sa a komunikáciu s dieťaťom, dostane tak matka v prijateľnom „obale“ metódu, prostriedok, ktorý je pre ňu nástrojom pomáhajúcim zázračne vyriešiť všetko, teda aj problémy s dojčením, prisávaním dieťatka, laktáciou atp. Jednoducho: „Ide o prostredie…“

    Ale, pravdaže, kto niečo nemá, nemôže to dávať. U poradkyne je predpokladom takéhoto zmysluplného správania a následnej úspešnosti akýsi „orgán“ skladajúci sa z emočnej einteligencie, z rozhodnutia používať prevažne cit ako funkciu vnímania a posúdenia, riadiť sa ním, a to všetko podopreté vedomosťami nielen o dojčení, ale aj o psychických potrebách dieťaťa, o jeho vývine z psychickej stránky, o interakcii matky a dieťaťa, ako o stavebnom materiáli dieťaťa, kde je významný fakt schopnosti zmysluplnej komunikácie matky smerom k dieťaťu, ktorý determinuje jej prostredie. Teda správna voľba spôsobu komunikácie s matkou – mäkkosť prejavu a výber slov, pričom by sa nemali používať slová obsahujúce negatívne „ne-„ intonácia plná porozumenia, ako aj schopnosť zmysluplne využívať nielen očný kontakt, ale aj kontakt dotykový, ak to tak pocíti, ale najmä potenciál svojho srdca.

    Táto matka mi už v telefonickom kontakte deň pred radením oznámila, že nie je príliš uvedomelá matka. „Ale chcem dojčiť“, povedala. Hm… je fakt vecná až drsná, ale chce dojčiť, a to je hlavné, pomyslela som si. Keď sme sa nasledujúci deň ocitli vo vyššie opísanej situácii („Poď sem, ty potvora“), bolo nutné zahájiť lobbing za dieťa. Nebolo možné čakať úspech pri radení ohľadom dojčenia, ak matka nie dostatočne vníma zákonitosti komunikácie, a to v celkom všeobecnej rovine, obecne, nielen s dieťaťom. Keď počula vysvetlenie aká energia plynie z našich slov a aká sa skrýva za našimi myšlienkami, a čo vlastne očakáva 7-dňové dieťa od matky, že očakáva prijatie, bezpečie a ohľady, ako aj láskyplnú blízkosť a nežnú komunikáciu, táto žena akoby skamenela. Neprerušila ma, tak som pokračovala chválou dieťaťa, že je úplne normálne a múdre (áno, aj tak sa to dá nazvať) a že všetky jeho inštinkty sú zdravé, keďže zjavne očakáva niečo iné, ako ste doteraz dávali, takže vám gratulujem – porodili ste zdravé a pridávam, že aj krásne dieťa! – A toto dieťa si určite zaslúži láskyplné zaobchádzanie, ohľaduplné a plné citu a porozumenia… však?

    Matke vtedy už po tvári tiekli slzy. A plakala etapovito po celý čas poradenstva, takmer dve ďalšie hodiny. Dieťatko napokon tvrdo zaspalo v jej pevnej náruči, kedy ho, možno po prvýkrát, náruživo a tuho objala.

    Matka prijala všetky rady ohľadom dojčenia a logistiky života s dieťaťom, podstatné však bolo, že na základe precítenia usmernenia ohľadom komunikácie s dieťaťom a kontaktu s ním, je vysoko pravdepodobné, že tieto rady bude vedieť aj dobre aplikovať, a tak budú mať aj efekt.

    Niekedy matka vysloví o dieťati čosi takéto: „Je neurotické, zdedil to po manželovom otcovi, ten je nervák. Gény nepustia, máme smolu.“ Alebo: Je nespavec, moja stará mama…“. Je nezmysel zvaľovať všetko na gény. Vyššie uvedené citácie z odbornej literatúry a opísaná poradenská situácia a mnohé podobné potvrdzujú, že nikdy nejde o pôsobenie génov ako takých. Ani vo vysoko krízových situáciách nejde o to, lebo gén ako taký nespôsobuje nič, je „iba“ potenciálom na vývin dačoho, ak dostane príslušný podnet z prostredia. Gény nespôsobujú správanie, nepokoj či nespavosť dieťaťa ani jeho zúfalstvo. „Dieťa už v tele matky, pri narodení a ďalej plne disponuje neurobiologickými koordináciami (Panksepp, 1998 z knihy J. Hašto, Vzťahová väzba), ktoré umožňujú fungovanie celého radu vrodených spúšťacích mechanizmov a pohybových vzorcov…“ , teda má plne k dispozícii aparát vnímania a cítenia (Rodičovstvo od počatia, Thomas Verny). Cítenie ako nástroj vyhodnotenia (opäť C. G. Jung) mu neomylne diktuje reakcie na podnety z vonkajšieho prostredia, teda na to, čo mu vysiela matka. Tá cez jeho funkciu cítenia ovplyvňuje jeho životný pocit, a tým jeho vývoj buď tým alebo opačným smerom. Matka „posiela“ dieťaťu buď chlad a odťažitosť alebo vrúcnosť a lásku. Matka vyžaruje buď teplo (láska) alebo chlad (zima). A púčik sa buď rozvíja alebo stagnuje. U ľudí – prospieva, je spokojné a harmonické alebo sa dostáva do chaosu a nepohody a za dverami stoja psychické problémy. A tie nespôsobujú gény. Vždy ide o traumy zraňovanej duše.

     All you need is love, pred 47 rokmi spievali Beatles a oslovili celý svet. Neviete náhodou o nejakom remake, ktorý by oslovil niektoré terajšie mladé matky…? Alebo stačí toto? http://www.youtube.com/watch?v=CLEtGRUrtJo

    Alena Kolesárová, poradkyňa pre dojčenie a život s dieťaťom, terapeutka EFT

    Čerstvá referencia zo 17.2. t.r. od mamičky Barborky:
    Dobrý deň pani Kolesárová, po roku od narodenia nášho milovaneho synčeka by som vás rada pozdravila a poďakovala sa za všetko čo ste pre nás urobili.
    Pred rokom som bola mamička-čakateľka svojho prvého dieťaťa a ani zďaleka som netušila čo všetko ma/nás čaká a ako ktorú situáciu zvládnuť. Náš Oliverko sa narodil skôr a v nemocnici sme to nemali jednoduché. Pravda je, že dnes čerstvým prvorodičkám skutočne chyba podpora z okolia, poskytnutie istoty, že všetko bude v poriadku, že si majú veriť, naopak, sú vystavené čisto lekárskemu personálu a my občas skártka potrebujeme počuť, že všetko bude OK, že ten drobný malinky pokrčený baliček bude v poriadku a hlavne - že mame počúvať svoju INTUICIU.
    Z tohto dôvodu by som sa Vám rada dodatočne poďakovala za podporu, povzbudenie, za rady a mile slova, keď sa nám nedarilo rozbiehať dojčenie. Boli sme u Kocha 11 dni a synček sa mi vôbec neprisával, nevedeli sme sa v tom prostredí dobre zosúladiť a ja som bola veľmi zostresovaná. Dokonca aj doma som vyše týždňa bojovala p dojčenie, až sa nám to s Oliverkom podarilo 🙂 Vždy, keď som Vám zúfalá volala, intuitívne ste vedeli čo asi potrebujem počuť, tak aby som sa upokojila a začala si viac veriť, že ako mama to zvládnem. A to sme mali tažké začiatky, veľmi časté koliky, a celodenné plače (ja aj syn).
    Dnes je Oliverko krásny šikovný chlapec, ktorého ešte stále dojčím a prisaje sa na prsnik naozaj aj dole hlavou 🙂 Je to nádherné obdobie, ktoré si užívame a pokiaľ budem môcť, rada by som dojčila čo najdlhšie. Navyše, dojčenie je aj veľmi praktické a pohodlné (najmä v noci) a materské mlieko používam naozaj ako všeliek - do nošteka pri nádche, do očka pri podráždení, na poranenia na pokožke, je to skutočne všeliek. Priateľke som takto odporučila použiť materské mliečko pre dcérku, ktorá mala zapálené hrdlo aj soplíky a po týždni došla nadšená, že so svojim materským mliečkom vyliečila okrem dcéry aj manžela a seba. 🙂
    Nastávajúcim maminkám by som rada poradila, aby verili svojim materským schopnostiam, a inštinktom, aby verili svojim deťom, tie malé miminká sú obdivuhodne životaschopné, a máme sa od nich veľmi veľa čo učiť. Je potrebné počúvať svoj vnútorný hlas a nedať na "osvedčené" rady okolia typu - nechaj ho vyplakať, máš slabé mlieko, nenos ho stále na rukách...... Príroda nás zrodila tak, aby sme s miminkami vedeli správne komunikovať, starať sa o ne a každá z nás môže dojčiť. Ak to spočiatku nejde, treba si zavolať poradkyňu. A treba si veriť, že mliečka bude dosť 🙂 čím viac budeme dieťatko prikladať, tým viac mliečka budeme mať. Je potrebné si veriť a byť trpezlivá, pretože keď je v pohode mamina, je v pohode aj dieťatko (aj keď byť v pohode prvé dva mesiace po pôrode je naozaj ťažké). Neexistuje univerzálna poloha na dojčenie, treba si ju s bábom nájsť a potom to už pôjde samé 🙂 A nosenie bábätka je naozaj úžasné a skutočne si tým svoje dieťa nerozmaznáte, naopak, vybudujete si krásny vzťah a navyše mu dáte skvelý základ zdravého sebavedomia (čo nám dospelým častokrát chýba).
    Alenka, želám Vám všetko dobré a veľa spokojných maminiek s detičkami. Barbora a Oliverko

    emocia
    13. feb 2014    Čítané 0x

    Zlý začiatok, dobrý koniec

    Náš príbeh sa začal, keď sa Timi vypýtal o tri týždne skôr na svet. Tehotenstvo bolo od začiatku rizikové, potom ma syn tak kopal, že bolesť medzi rebrami bola neznesiteľná a začalo mi trvrdnúť brucho… Pomohlo magnézium, ale v tej dobe mi vôbec nenapadlo vyhľadať aj inú pomoc ako gynekologičku. Na príchod bábätka som sa nejako zvlášť nepripravovala. Porodila som ho za dve hodiny, čo bolo úžasné, ale trápenie prišlo opäť pri dojčení. Timko sa prisal, ale po dvoch minútkach zaspal. Nechcel sa prebrať, tak na radu sestričiek som si mlieko začala odsávať, ale bolo toho veľmi málo. Sestričky trvali na tom, aby som ho budila, ale to vôbec nešlo… Navyše nikdy som nevedela či sa dosť najedol… Takto sme sa trápili asi dva týždne. K tomu ešte dostal žltačku a mne nakázali dokrmovať UM z fľaše. Ale ja som cítila, že to je zle. Nechcela som predsa prísť o mlieko a dojčenie... Tak som požiadala o radu „uja Googla“. Našla som link na Alenku Kolesárovú a tam to všetko pekne začalo! Poradila mi nielen ako správne prikladať a ako zvýšiť laktáciu a ako sa prikrmuje cez cievku atd, ale aj ako porozumieť malému, čo vlastne chce. To bolo veľmi dôležité! Pre náš spoločný komfort mi poradila šatku na nosenie Timiho. To bol pre nás doslova zázrak! Táto žena nás zachránila, keď som mlela z posledného... Malý sa krásne upokojil a dojčila som aj v šatke a oveľa viac. A bolo aj mlieka viac. Veľmi si ju a jej pomoc a skúsenosti vážim. Teraz má Timko 7 mesiacov, je dojčený už aj s príkrmami a spokojný. Zrazu však prišiel opäť problém – nemiznúca hrčka v prsníku. Čuduj sa svete, po zlej skúsenosti, kedy ma vyšetrovala sestra (!) „len-tak“ naskočil mail od Alenky a mne hneď napadlo osloviť ju aj s týmto problémom. O chvíľu mi prišla odpoveď a ja som si pomyslela: Ona je anjel!! Môj teda určite! Ešte aj tu má skúsenosti a možnosti pomôcť. Odporučila mi svoju známu, mamologičku. Som jej vďačná za všetky cenné rady a návody, za kontakt na lekárku vo chvíľach úzkosti… Za to, že mám spokojného a zdravého syna. A to je pre matku-prvorodičku prvoradé. Chcem povedať vám všetkým budúcim rodičom, že skúsenosti a grify, ktoré Vám poskytne Alenka, nemáte možnosť vyčítať nikde v bežne dostupnej literatúre a na IT tiež nie, lebo veľmi ide o tie grify! Alenke ďakujeme! A jej kurz vrelo odporúčame. Spokojní: Simi, Timi a tato Erik Morávkovci z Gajar

    Spokojná mamička Katka, ktorá sa zúčastnila na kurze koncom leta m.r. a jej synáčik Ferko. katka píše: Na tomto kurze som sa zúčastnila minulý rok koncom leta a dal mi veľmi veľa, najmä ma zbavil nejasností a strachu, ktorý som ako prvorodička mala. Lektorky ma veľmi veľa naučili a tiež upokojili a povzbudili. Odporúčam vsetkým prvorodičkám a tiež maminám, ktoré už rodili a neuspeli s dojčením – kurz môže veľmi nápomocný. Všetkým budúcom maminám tento múdry kurz vrele odporucam! Srdečne Katka Kišová

    Aktuálny kurz pre tehuľky: UVEDOMELÉ RODIČOVSTVO 21-22. február – RC Kramárik Uhrova 18.
    Dve popoludnia, v piatok a v sobotu, spolu 8,5 h.
    UVEDOMELÉ RODIČOVSTVO – dojčenie a život s bábätkom.
    Tehotenstvo – ako čo najprirodzenejšie porodiť – dojčenie. Dojčenie – jeho štart a úspešnosť, dlhodobosť – možné úskalia – ako im predísť. Čo očakáva dieťa – čo je výhodné aj pre matku – kontaktné rodičovstvo – vzťahová väzba. Materinská náruč a kompetencie – ako žiť s dieťaťom v symbióze, ako mu porozumieť – a mnoho ďalšieho. Ste vítané!
    Vedie poradkyňa pre dojčenie Alena Kolesárová a dula Ľudmila Lichtneckerová

    emocia
    31. mar 2016    Čítané 40x

    LAKTAČNÉ PORADENSTVO aj telefonicky pre mimoBA mamy: Certifikovaná poradkyňa pre dojčenie a život s dieťaťom s viacročnou praxou pomôže vyriešiť ťažké situácie pri dojčení alebo pri neporozumení dieťaťu. – ZÁŽITKOVÝ PREDPÔRODNÝ KURZ aj s dulou: NAJBLIŽŠÍ BUDE 13. septembra! Kurz plný silných zážitkov s mnohými prekvapeniami. Bude najmä o tom, aby pôrod nebolel, aby dojčenie fungovalo, aby ste si s bábätkom dobre rozumeli. – TERAPIA: terapeutka metódou EFT (Techniky emočnej slobody) poradí mamičke pri obťažujúcich obavách, strachu, smútku, zníženej sebadôvere atp.

    Viac o kurze: zážitkový predpôrodný kurz: ČAKÁME BÁBO – vedomá cesta k rodičovstvu.
    Prirodzený pôrod, úspešné dojčenie a život s bábätkom.
    Tehotenstvo – pôrod – dojčenie: Užiť si pôrod a úspešný štart dojčenia. Čo očakáva dieťa? Čo je dobré preň a čo pre mamičku? Predchádzanie problémom s dojčením a nedorozumeniam s dieťaťom už počas pôrodu a po ňom. Materské kompetencie. Pár matka/dieťa a vzťahová väzba. A mnoho ďalšieho.
    ĆO MÔŽETE ZÍSKAŤ ABSOLVOVANÍM KURZU? – dokonale Vás pripraví na pôrod – povie Vám čo je to prirodzený pôrod a ako ho dosiahnuť – povie Vám o možných komplikáciách pri pôrode – pomôže Vám predísť komplikáciám a popôrodnej traume – poučí Vás čo je to úspešné dojčenie a ako ho dosiahnuť – povie Vám ako predísť možným ťažkostiam pri dojčení – poučí Vás ako s istotou posúdiť výdatnosť dojčenia – pomôže dosiahnuť stabilitu dojčenia a laktácie – naučí Vás rozumieť dieťaťu – ukáže Vám ako žiť s bábätkom v symbióze – poučí Vás ako mu uľaviť, ak je nešťastné – naučí Vás ako si poradiť s nepokojom bábätka…
    ... a mnoho iného.

    KURZ VEDIE poradkyňa pre dojčenie a život s bábätkom Alena Kolesárová a dula Ľudmila Lichtneckerová

    VARIANT kurzu – Súkromný kurz v pohodlí Vášho domova, volajte 0903 777859