skúsenosť
"vdaka" kochovi moj syn bude jedinacik
07/2022
V nedeľu o 17tej som mala naplánovaný príjem. Prišla som aj s manželom. Museli sme počkať pol hodinu kvôli cisaráku inej pacientky.po pol hodine prišla sestrička, muža poslala domov..vzala ma na izbu na 3. Poschodi, kde už bola jedna mamička s dieťaťom. Okolo 19tej mi začali kontrakcie ktoré boli od začiatku intenzívne (každé dve minúty a trvali 30sec). Po vyšetrení otvorená sotva na jeden cm. Na izbe ma dali na monitor a čakalo sa. Kontrakcie boli stále silné. Fit lopta ktorá bola sľúbená na izbe nebola a do sprchy by sa ani nevošla, nevadí. spolubývajúca mala dieťa na izbe a ja v kŕčoch čo nebola dobrá kombinácia. Na izbe dusno, sieťky na oknách chýbali. Okolo desiatej večer mi praskla plodová voda. Pýtala som si nieco od bolesti ale tým, že som alergická na niektoré lieky od bolesti tak mi nemali čo dať a dali nejaký opiát do zadku. Na bolesť to vôbec nepomohlo, avšak bola som neskutočne ospalá, zaspávala som v sprche po stojačky v bolstiach. Niečo medzi 22 a 24 h.ma presunuli na izbu na 1.posch. ktorá bola našťastie prázdna. Manžel prišiel okolo jednej ráno nakoľko mi písal, či má prísť ale nebola som schopná mu odpísať. Asi o pol tretej som bola stále na jeden cm ale ponukli mi epidural nakoľko som už bola vysilená. Dr poznamenal že si myslel ze si ju vypýtam skôr.(ani som netušila ze na 1cm sa moze dať epi)
po pichnutí obrovská úľava. Išla som na izbu, muža som poslala domov, že si pospíme. Spala som hodinu a potom opäť bolesti. Sestra sa ma pýtala kde mám muža a ja že som ho poslala domov.ona na to: "naco ste ho volali tak skoro?" 🤦♀️ Pričom kocha som si vybrala práve za to, aby mohol byť so mnou celý čas. Do rána mi dopichovali epi.presunuli ma na pôrodnú sálu. Muž prisiel okolo siedmej ráno, keďže epi mi pomohla otvoriť sa na 8cm. začala ma triasť strašná zimnica.skákala som na lehátku.bola mi neskutočná zima.nikto to neriešil.hodnú chvíľu ani nik neprišiel.muž preto vyšiel z pôrodnej izby a bol zfuknutý, že nesmie vychádzať. (Chápem kvôli čomu ale neboli sme vopred upozornení.)Vypýtali sme si deku.sestra na to: "a nevzali ste si župan z izby?" Tak mi ho doniesla avsak pri tej zime mi to nič nepomohlo. Dali mi kyslík. Kázali mi skákať na lopte aby sa dieťa posunulo do pôrodných ciest.avšak tak sa nestalo a o 10tej mi povedali, že sa ide na cisár. Na sále sa pýtali (nie mňa ale personál medzi sebou) "čo sa tak trasiem" a že "tá sa tak triasla uz predtým". prepichli mi žilu, tak skusali inú. Následne kanyla,strasne ma to štípalo tak som sa ozvala.vraj "musím niečo vydržať!!" Tak som držala. O 10:47 som porodila. Dieťa malo omotanú pupočnú šnúru 2x, vdýchlo zelenú plodovu vodu a muselo byť prevezené na Kramáre. Mňa vzali na izbu. Tam ma zakryli štyrmi perinami a triaška asi po hodine konečne prešla. Neskor prišla sestra, že mám krvavú perinu tak vymenili a povedala mi nech si ju nedávam medzi nohy..(tie co som mala ochrnuté🤦♀️) po 12tich hodinach tj. okolo 23tej v noci som sa musela postaviť a ísť na wc a sprchu kde mi vybrali cievku. Na druhý deň mi dali prvé jedlo na tácke na stojane ku posteli. Ďalšie jedlo už prišlo bez tácky tak som poprosila či mi ju môže tá pani z kuchyne priniesť. Ocapila sa že "to len prvý krát!" A že šak už som vstala tak sa mám najesť pri stole..inak nieje tam pomaly žiadne miesto, Izbička maličká. No mňa dali síce na jednotku, asi za to, že som bola bez dieťaťa a bolo by fakt odveci byť na izbe s mamičkou a dieťaťom pričom moje je v kritickom stave na jiske. tá izbička bola mikromaličká bez sieťky na okne. V chodbe v skrini mali akýsi kumbál na zdravotnícky materiál takže často si chodili ku mne po to. moje psychické rozpoloženie nemusím popisovať.všade okolo počuť plač detí a ja s prázdnymi rukami a rozrezaným bruchom. po každom dopichnutí alebo prepláchnutí kanyli som híkala od bolesti.vraj "kontrakcie ste ako pekne zvládala a toto neviete vydržať??"do nočnej služby prišla príčetná sestra, ktorá hneď zbadala, že to nieje ok. Ruku som nala celú červenú, zapálenú.Kanylu vybrala a dala na druhú ruku.
no neskutočná úľava zrazu žiadna bolesť.na ďalší deň prišla laktačná (ukrajinka s chabou slovenčinou ale maju dve tá druhá je slovenka) a pýta sa ma kde mam dieťa..(reku zjedla som ho..)povedala som jej, že na jiske tak sa vo dverách zľaknutá otočila a odišla. Potom sa ma ešte na dieťa pýtala iná sestra a jeden doktor.čo mi príde neprofesionálne a mali byť informovaní, že ja som tá bez dieťaťa. Na vizite dr. bez upozornenia postláčal brucho (až som mu capla po ruke lebo ako ozaj mohol najprv povedať čo ide robit)..
Jeden zo starých lekárov (pretože u kocha rozdeľujú dr. na mladých a starých) mi povedal, že som mala preeklampsiu.. pričom moj gyn (od kocha) mi celé tehotenstvo nič také nepovedal. V prepúšťacej správe tiež nebola o tom zmienka takže asi ju nemám,neviem 🤷♀️. Avšak čo v správe naopak bolo, že mi podali novagin, pričom som viac krát upozorňovala že nechcem, nakoľko v minulosti som mala alergickú reakciu.
V pondelok som teda bola operovaná a v stredu som už chcela ísť za dieťaťom na Kramáre. Sľúbili mi v kochovi, že mi požičajú vozík. Aj požičali.síce medzi tým nejaká sestra mi povedala ze "načo ved to zvládnete aj bez!!"keď som sa vrátila z Kramárov, muž ma tlačil z výťahu na vozíku, jedna sestra počudovane sa pýta druhej: "čo boli na výlete??"za inych okolností by mi takéto "šplechy" nevadili avšak vzhľadom na vážnosť situácie to hodnotím neprofesionálne keďže som bola psychicky na zrútenie.
Nemocnicu hodnotím skôr negatívne.nemám pocit, žeby tento "zážitok" bol hodný 1400 eur. Personál nebol výnimočne milý,ani služby či jedlo extra luxusné. Jedlo sice 5x denne ale z toho jeden chod napr. puding značky aro. Mne osobne to nevadí ale teda neokúzlili ma tým.
Ako pozitívum spomeniem anesteziologičku - veľmi empatická duša, upratovačku ktorá bola strašne milá a dokonca ma objala ked sa dozvedela ako som dopadla. Nejaký pán si ku mne sadol a utešoval ma, ubezpečoval, že dieťa sa z toho dostane, že to bude ok,to sa občas stáva.. až neskôr som sa dozvedela že to bol riaditeľ. Nakoľko v kochovi nemajú vo zvyku sa predstaviť.. čiže ani neviem kto bol službukonajúci lekár počas mojich kontrakcií a ani kto ma operoval. Áno v správe si to asi môžem dohľadať.ale ide o princíp.
V nedeľu o 17tej som mala naplánovaný príjem. Prišla som aj s manželom. Museli sme počkať pol hodinu kvôli cisaráku inej pacientky.po pol hodine prišla sestrička, muža poslala domov..vzala ma na izbu na 3. Poschodi, kde už bola jedna mamička s dieťaťom. Okolo 19tej mi začali kontrakcie ktoré boli od začiatku intenzívne (každé dve minúty a trvali 30sec). Po vyšetrení otvorená sotva na jeden cm. Na izbe ma dali na monitor a čakalo sa. Kontrakcie boli stále silné. Fit lopta ktorá bola sľúbená na izbe nebola a do sprchy by sa ani nevošla, nevadí. spolubývajúca mala dieťa na izbe a ja v kŕčoch čo nebola dobrá kombinácia. Na izbe dusno, sieťky na oknách chýbali. Okolo desiatej večer mi praskla plodová voda. Pýtala som si nieco od bolesti ale tým, že som alergická na niektoré lieky od bolesti tak mi nemali čo dať a dali nejaký opiát do zadku. Na bolesť to vôbec nepomohlo, avšak bola som neskutočne ospalá, zaspávala som v sprche po stojačky v bolstiach. Niečo medzi 22 a 24 h.ma presunuli na izbu na 1.posch. ktorá bola našťastie prázdna. Manžel prišiel okolo jednej ráno nakoľko mi písal, či má prísť ale nebola som schopná mu odpísať. Asi o pol tretej som bola stále na jeden cm ale ponukli mi epidural nakoľko som už bola vysilená. Dr poznamenal že si myslel ze si ju vypýtam skôr.(ani som netušila ze na 1cm sa moze dať epi)
po pichnutí obrovská úľava. Išla som na izbu, muža som poslala domov, že si pospíme. Spala som hodinu a potom opäť bolesti. Sestra sa ma pýtala kde mám muža a ja že som ho poslala domov.ona na to: "naco ste ho volali tak skoro?" 🤦♀️ Pričom kocha som si vybrala práve za to, aby mohol byť so mnou celý čas. Do rána mi dopichovali epi.presunuli ma na pôrodnú sálu. Muž prisiel okolo siedmej ráno, keďže epi mi pomohla otvoriť sa na 8cm. začala ma triasť strašná zimnica.skákala som na lehátku.bola mi neskutočná zima.nikto to neriešil.hodnú chvíľu ani nik neprišiel.muž preto vyšiel z pôrodnej izby a bol zfuknutý, že nesmie vychádzať. (Chápem kvôli čomu ale neboli sme vopred upozornení.)Vypýtali sme si deku.sestra na to: "a nevzali ste si župan z izby?" Tak mi ho doniesla avsak pri tej zime mi to nič nepomohlo. Dali mi kyslík. Kázali mi skákať na lopte aby sa dieťa posunulo do pôrodných ciest.avšak tak sa nestalo a o 10tej mi povedali, že sa ide na cisár. Na sále sa pýtali (nie mňa ale personál medzi sebou) "čo sa tak trasiem" a že "tá sa tak triasla uz predtým". prepichli mi žilu, tak skusali inú. Následne kanyla,strasne ma to štípalo tak som sa ozvala.vraj "musím niečo vydržať!!" Tak som držala. O 10:47 som porodila. Dieťa malo omotanú pupočnú šnúru 2x, vdýchlo zelenú plodovu vodu a muselo byť prevezené na Kramáre. Mňa vzali na izbu. Tam ma zakryli štyrmi perinami a triaška asi po hodine konečne prešla. Neskor prišla sestra, že mám krvavú perinu tak vymenili a povedala mi nech si ju nedávam medzi nohy..(tie co som mala ochrnuté🤦♀️) po 12tich hodinach tj. okolo 23tej v noci som sa musela postaviť a ísť na wc a sprchu kde mi vybrali cievku. Na druhý deň mi dali prvé jedlo na tácke na stojane ku posteli. Ďalšie jedlo už prišlo bez tácky tak som poprosila či mi ju môže tá pani z kuchyne priniesť. Ocapila sa že "to len prvý krát!" A že šak už som vstala tak sa mám najesť pri stole..inak nieje tam pomaly žiadne miesto, Izbička maličká. No mňa dali síce na jednotku, asi za to, že som bola bez dieťaťa a bolo by fakt odveci byť na izbe s mamičkou a dieťaťom pričom moje je v kritickom stave na jiske. tá izbička bola mikromaličká bez sieťky na okne. V chodbe v skrini mali akýsi kumbál na zdravotnícky materiál takže často si chodili ku mne po to. moje psychické rozpoloženie nemusím popisovať.všade okolo počuť plač detí a ja s prázdnymi rukami a rozrezaným bruchom. po každom dopichnutí alebo prepláchnutí kanyli som híkala od bolesti.vraj "kontrakcie ste ako pekne zvládala a toto neviete vydržať??"do nočnej služby prišla príčetná sestra, ktorá hneď zbadala, že to nieje ok. Ruku som nala celú červenú, zapálenú.Kanylu vybrala a dala na druhú ruku.
no neskutočná úľava zrazu žiadna bolesť.na ďalší deň prišla laktačná (ukrajinka s chabou slovenčinou ale maju dve tá druhá je slovenka) a pýta sa ma kde mam dieťa..(reku zjedla som ho..)povedala som jej, že na jiske tak sa vo dverách zľaknutá otočila a odišla. Potom sa ma ešte na dieťa pýtala iná sestra a jeden doktor.čo mi príde neprofesionálne a mali byť informovaní, že ja som tá bez dieťaťa. Na vizite dr. bez upozornenia postláčal brucho (až som mu capla po ruke lebo ako ozaj mohol najprv povedať čo ide robit)..
Jeden zo starých lekárov (pretože u kocha rozdeľujú dr. na mladých a starých) mi povedal, že som mala preeklampsiu.. pričom moj gyn (od kocha) mi celé tehotenstvo nič také nepovedal. V prepúšťacej správe tiež nebola o tom zmienka takže asi ju nemám,neviem 🤷♀️. Avšak čo v správe naopak bolo, že mi podali novagin, pričom som viac krát upozorňovala že nechcem, nakoľko v minulosti som mala alergickú reakciu.
V pondelok som teda bola operovaná a v stredu som už chcela ísť za dieťaťom na Kramáre. Sľúbili mi v kochovi, že mi požičajú vozík. Aj požičali.síce medzi tým nejaká sestra mi povedala ze "načo ved to zvládnete aj bez!!"keď som sa vrátila z Kramárov, muž ma tlačil z výťahu na vozíku, jedna sestra počudovane sa pýta druhej: "čo boli na výlete??"za inych okolností by mi takéto "šplechy" nevadili avšak vzhľadom na vážnosť situácie to hodnotím neprofesionálne keďže som bola psychicky na zrútenie.
Nemocnicu hodnotím skôr negatívne.nemám pocit, žeby tento "zážitok" bol hodný 1400 eur. Personál nebol výnimočne milý,ani služby či jedlo extra luxusné. Jedlo sice 5x denne ale z toho jeden chod napr. puding značky aro. Mne osobne to nevadí ale teda neokúzlili ma tým.
Ako pozitívum spomeniem anesteziologičku - veľmi empatická duša, upratovačku ktorá bola strašne milá a dokonca ma objala ked sa dozvedela ako som dopadla. Nejaký pán si ku mne sadol a utešoval ma, ubezpečoval, že dieťa sa z toho dostane, že to bude ok,to sa občas stáva.. až neskôr som sa dozvedela že to bol riaditeľ. Nakoľko v kochovi nemajú vo zvyku sa predstaviť.. čiže ani neviem kto bol službukonajúci lekár počas mojich kontrakcií a ani kto ma operoval. Áno v správe si to asi môžem dohľadať.ale ide o princíp.
