Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
eveu
29. nov 2017
138 

4.mesiac tehotenstva

13+3tt začiatok 4.mesiaca bol tu. Dni ubiehali ako voda, a ja som si už zvykala na vykukujúce bruško z ktorého som sa každý deň viac a viac tešila.

Ako som písla v predošlom článku, posledný týždeň 3.mesiaca sme s manželom premýšľali ako to oznámiť jeho rodičom a mojim sestrám.

Rozhodli sme sa, že najskôr to oznámime rodičom. V nedeľu sme išli k nim na návštevu aj s fotkou zo sona, že im to povieme. Problém bol iba v tom, že sme ešte stále nevedeli ako :D .

Takže to vzal do svojích rúk manžel, že to rodičom povie on a vypýtal si fotku sona. Ja som nemala ani tušenia ako to bude prebiehať a myslím, že môj manžel tiež nie. Ale súhlasila som, veď prečo nie, sú to predsa jeho rodičia.

Ako sme tak u nich sedeli a prešli prvotnou konverzáciou o tom ako sa máme a čo máme nové, manžel vytiahol fotku a povedal im, že im niečo ukáže.

Nasledujúcich asi 5 minút bolo pre nás naozaj zábavných. Rodičia fotku otáčali, študovali, premýšľali a dokonca si vypýtali aj lupu, pretože nevedeli prísť na to, na čo sa to vlastne dívajú :D.

Keď sa potom otec opýtal čo to teda má byť, manžel dopovedal : budete dedo! :D Obaja sa na nás pozreli a zhodne sa opýtali s radosťou v hlase ANO?! No a po gratuláciach a objatiach prišlo na rad opätovné študovanie fotky, keďže už vedeli na čo sa to vlastne dívajú.

V pondelok prišli na rad moje sestry. Keďže každá z nás býva inde, a ja som nechcela aby to jedna vedela skôr ako druhá, tak som im obom cez internet poslala v rovnakom čase fotografiu s popisom : ahojte ak pôjde všetko ako má vidíme sa niekedy koncom apríla ;). Tam nebolo čo vysvetľovať keďže obe už deti majú.

Tak a takto sme to oznámili najbližšej rodine, nikomu inému sme to zatiaľ nehovorili. 

4. mesiac ubiehal a ja som sa už nevedela dočkať toho super obdobia o ktorom všade píšu, že sa vám vráti energia a ústúpia žalúdočné problémy. Zatiaľ sa nedostavilo.

Ale prišlo niečo iné, niečo čomu som do tej doby bola odhodlaná venovať minimálnu pozornosť, pretože veď sú to len čísla, ktoré nemusia vôbec nič znamenať.

Avšak ako mi sestrička zavolala a oznámila mi výsledky moje odhodlanie sa niekam stratilo a ja som sa v zlomku sekundy cítila ako ten najmenší človek na tejto planéte.

Výsledky z prvého odberu triple testov bol POZITÍVNY 1:110.

Sestrička počula na mojom hlase, že som z toho smutná a tiež mi vravela, že sa nad tým nemám zbytočne stresovať a či som náhodou nebola chorá. Že to môže tento výsledok ovplyvniť. S obrovskou hrudou v hrdle som sestričke odpovedala, že nie nebola, a že sa teda pokúsim byť v kľude.

Opak bol však pravdou. Hneď ako som zložila sa mi do očí vtisli slzy a ja som ich nevedela nijako zastaviť. V práci som bola našťastie sama a tak som nemusela nikomu nič vysvetľovať.

Zbytok pracovného dňa som premýšľala či a ako to mám povedať manželovi a vo voľnej chvíľke som sa o tom čo to snažila nájsť na internete. Nechcela som aj jeho zbytočne stresovať. 

No potrebovala som to niekomu povedať a tak som mu cestou z práce zavolala a povedala, čo sa teda udialo.

Manželova reakcia ma naozaj prekvapila a na rozdiel odomňa zachoval chladnú hlavu a snažil sa ma upokojiť keďže ja som sa zasa rozplakala. Po telefóne sa mu podarilo ma ukľudniť a pozdvihnúť mi náladu s tým, že to bude určite v poriadku.

Po príchode z práce sme sa o tom znova začali zhovárať, teda začala som ja, manžel videl ako ma to trápi a tak prišlo opäť na rad ukľudňovanie a zmena témy aby som na to nemyslela.

Čo sa mu aj podarilo. Ale tento náhly stres a strach sa na mne prejavil a ja som asi o hodinku neskôr kľačala nad záchodom a zvracala. Moj žalúdok bol tak stiahnutý, že nestrávil nič čo som v ten deň zjedla. Až vtedy som si uvedomila, že takto naozaj ubližujem babätku aj sebe a vzala som si manželove slová k srdcu a verila som, že bude všetko v poriadku.

Ráno pred cestou do práce som na stole v kuchyni našla napísaný na papieriku odkaz od manžela. Pred odchodom do práce (chodí do práce skoro ráno) mi napísal na papierik, že už na to nemám myslieť, že bude všetko v poriadku, že sú to len čísla a že ma ľúbi. 

Asi si viete predstaviť ako niečo také poteší a naozaj pomôže ak sa cítite zle.

Viac o našom 4. mesiaci v ďalšom článku nech toho nie ja na jedno prečítanie veľa a nech vás to veľmi nenudí ;)

My sme mali výsledky 1:8 a mame zdravé dievčatko,veľa šťastia sú to len čísla 😊

29. nov 2017

precitala som si prispevok, cakal som mozno nieco ine,... Ocenujem, ze si si uvedomila, ze ublizujes babetku.Stres nieje dobry kamos. Ja som od 10tt mala problemy, resp. moje dieta. Verila som na zazrak, nestal sa vsak, ale kazdy utz bol v nadeji ci sa to neupravilo, stav sa nezlepsil. Od 10tt do 22 som absolvovala asi 7 utz a vzdy s nadejov, ze sa stane zazrak. Nestal sa, ale aj tak verím na zázkaky. Držím palec k bezproblemovemu porodu a prajem vela stastia vášmu zdravemu bábetku.

29. nov 2017
eveu
autor

@biba89 ďakujem 😘

29. nov 2017
eveu
autor

@abriela ďakujem 😘 a pokial ide o moje príspevky nesnažím sa písať nejaké odborné články na to tu sú odborníci. Ja sa iba snažím podeliť o zážitky a pocity z tehotenstva obyčajnej budúcej mamičky 🙂

29. nov 2017

Ahoj, ja som pred rokom zažívala to isté... 1:40. Išla som na trisomy test a ten vyvrátil tento zlý výsledok. Tak sa od apríla vytesujem zo zdravej dcérky. Ja som neskutočne trpela, plakala od rána, do večera... Mam aj staršiu dcérku a ta mi dodávala neskutočnú silu. Dúfam, že u vás bude tiež všetko ok..držte sa

5. dec 2017
eveu
autor

@bullinka Ďakujeme a veríme, že bude aj keď všetko bude isté až po pôrode 😘

5. dec 2017

Začni písať komentár...

Odošli