Mamicky, literatura je plna knih o tehotenstve a priprave na porod. Ale o tom ako prezit tie prve tyzdne po porode je napisane pomenej. Takze sa obraciam na vas- Ake su vase base babske tipy, rady a skusenosti na to ako prezit tie prve dni a tyzdne ked si babatko donesiete domov? 🙂
pytas sa na starostlivost o dietatko, ci o seba? Lebo aj o seba sa starat je dolezite. Mozno budes mat pocit, ze sa ti chce plakat. Tak plac. Nechaj emociam volny priebeh. Urcite budes unavena. Ked bude dietatko spinkat, spi tiez. Oddychuj. Kasli na upratovanie a podobne veci. Vsetko pocka. Ak ti mama alebo svokra ponuknu pomoc, prijmi ju, ale len do takej miery, aka tebe vyhovuje. Moja svokra bola uzasna, chcela robit vsetko a ja som bola z toho nestastna, lebo som citila, ze mnohe zvladnem. Nesnaz sa babatko od zaciatku nastavovat na nejaky striktny rezim. Ono sa este len orientuje vo svete, najdolezitejsie pren je, aby bolo s tebou. Cize papat davaj na poziadanie, nos ho na rukach, hladkaj ho, pri kupani jemne pomasiruj. Babatko bude pokojnejsie. Ak bude v noci nepokone, nchaj ho spinkat pri sebe. Je to jednoduchsie aj pri dojceni, nemusis vstavat 🙂 .
Pocuvaj hlavne svoj materinsky instinkt. Ten ti vela napovie. nenechaj si vnucovat nazory, ktore sa ti nepacia.
Neprehanaj to s izoláciou od ludi. Ak sa budes dobre citit ty aj dietatko, chod s nim von, privitaj u vas navstevu - ale nechystaj ziadne obcerstvenia, ved oni pridu pozriet babatko a teba, nie jest. Rob veci tak, aby tebe vyhovovli.
Materstvo je nadherne, ale zaciatky mozu byt vycerpavajuce. Ono sa to postupne utrasie, najdete si spolocny rezim, system, neboj 🙂
co na tom chces prezit? je to krasne obdobie, mozno trochu unavne pre niektore z nas, ale krasne. O babatko sa treba postarat a hotovo. Dat mu ritual, system, ci v spani, kupani, v jedeni a hotovo. nemas sa coho obavat. Drzim palce. A jedna rada, ziadna literatura ani nic ta na porod a obdobie po nom podla mna nepripravi.
Výborná otázka, ja som tiež nevedela o tom nič a bola som vybúraná ako poistky, lebo to obdobie po pôrode bolo pre mňa náročnejšie ako pôrod či tehotenstvo. Tak čo by som teraz urobila, kebyže dopredu viem čo ma čaká? V prvom rade by som zatrhla návštevy aspoň na 3-4 týždne. Povolila by som iba osobe, ktorej veľmi dôverujem a môžem sa na ňu spoľahnúť. Inak nie. Mne sa valili ľudia jak na páse a ja som sa nútila na nich usmievať, unavená, ešte 3 týždne ma bolel spodok a ja som musela po nich spratovať čo len šálky od kávy atď. Okrem toho mi narušovali režim, ktorý sme sa s malou práve snažili vytvoriť, trošku zamrnčala a už všetci riešili čo jej je a čo mám robiť atď, no otras. Oblečenie pre bábatko si daj do skrinky niekde blízko miesta, kde budeš najčastejšie s bábatkom, ja som si ho náramne dala do novej na to kúpenej komody v spálni na poschodí, lenže prvý mesiac som sa s prízemia na poschodie skoro ani nedostala, stále sme boli dolu aj sme spali dolu, a tiež to boľavé chodenie prvé týždne, proste je lepšie mať všetko čo najbližšie po ruke. Všade maj v blízkosti vodu na pitie, pri kojení je jej treba veľa piť. Kašli na bordel, veľa spi a oddychuj a nerob paniku ak dieťatko začne plakať, ak by niekto v okolí chcel robiť paniku, tak ho tiež hneď zabrzdi, mňa hrozne strhával muž so svojou panikou a keďže mi to chvíľu trvalo kým som si to uvedomila, tak som panikárila aj ja. Ak je bábatko dobré spavé, tak je to pohoda, všeličo postíhaš, ale ak je plačlivejšie, tak človek je rád, že si stihne zuby umyť.
@gelinde sama zistíš, či budeš alebo nebudeš potrebovať pomoc. Urob tak, ako to bude pasovať tebe. Ono sa tu teraz všetky baby tvária ako keby to bolo to najúžasnejšie obdobie v živote, ale každá to prežívame inak. Napríklad ja som mala určite popôrodnú depresiu a uvedomila som si to až po pár mesiacoch. Prejavovalo sa to u mňa tak, že som neprekypovala láskou a nadšením k malej a keď som všade čítala, ako si to iné maminy užívajú, cítila som sa ako hrozná matka. Teraz už viem, že moje pocity boli normálne. Tehotenstvo a pôrod rozhodia tvoje telo, tvoje hormóny a chvíľu trvá, kým sa dáš dokopy. Prvý týždeň mal môj manžel dovolenku, ale druhý týždeň už nie. Moja maličká strašne grcala, nosila som ju na rukách celé dni aj noci a bola som z toho neskutočne vyčerpaná + som nedokázala v noci spať, lebo som sa bála, že mi malá začne grckať a ja sa na to nezobudím. Mali sme aj monitor dychu, ale ja som spala ako myš na vreci a zobudila som sa na každé hlasnejšie dýchanie. Ja som si na týždeň maminu k sebe zavolala a neľutujem to, pretože mi bola neskutočnou oporou. Ono postupne som sa s rolou maminy vysporiadala a už dávno ju (myslím si) zvládam ľavou zadnou, aj keď mi manžel odíde na niekoľko týždňov na služobku. Ono, ak Ti môžem dať radu, nemysli na to, čo príde, pretože to v tvojom prípade môže byť aj tak úplne inak. Čo je dôležité, nakoniec to zvládneš, tak ako to zvládnu všetky matky 🙂
presne ako pise jankacaa kazda sme ina kazda to inak prezivame, mna prekvapilo ze som bola uplakana z hormonov rizhadzanych tesne po porode, ale pomoc od mojej mamy mi pomohla velmi ,ona varila, prala, upratovala ja som sa starala len o maleho,kojila a tak a snazila sa urvat si chvilu aj pre seba, napr som pravidelne isla do vane na hodinku a tam som si zrelaxovala v odvare z kamiliek, aj som si hojila sitie, ale mne zas navstevy nevadili, bavili ma, ved to bolo vytrhnutie z nudy,lebo mna po chvili tie rutinne povinnosti okolo maleho nudili,takze ja som bola rada za navstevy,aj na prechadzku sme sli hned v prvy den po prichode z nemocky,ale vsetko vramci toho ako som sa citila
Na to prides,ked prides domov. Nestresuj,spi s drobcom. 🙂