glenda
3. apr 2013

ŠŤASTNÉ DIEŤA HNEĎ OD NARODENIA VĎAKA OBJATIU POČAS tzv. ZLATEJ HODINKY

V tomto článku, venovanom najmä budúcim mamičkám ale aj mamičkám, ktoré sa chystajú na ´ďalšie kolo´, by som rada zhrnula vlastnú skúsenosť s tým, aké je pre novorodenca dôležité do akého prostredia sa narodí a čo budú jeho prvé vnemy v živote. Nejde o kritiku našich nemocníc, pretože verím, že to potrebuje len čas, aby sa veci zmenili k lepšiemu. Týmto článkom chcem pomôcť mamičkám, aby sa dozvedeli viac o tom, ako môžu skutočne do značnej miery ovplyvniť a pomôcť svojim deťom začať zdravý a plnohodnotný život. Sama som počas tehotenstva len pomaly a postupne získavala informácie o tom, aké je pre novorodenca dôležité, aby mal bezprostredne po pôrode NEPRETRŽITÝ kontakt koža na kožu s vlastnou mamou. Čítala som články, pozerala videá a prekladala tieto materiály do slovenčiny, aby boli prístupné väčšiemu počtu budúcich mamičiek. 

PREČO píšem tento článok? Pretože dnes nás zo všetkých strán zaplavujú príručky, články a iné komerčné materiály o pôrodoch a tehotenstve a mne samej zabralo dosť veľa energie, kým som v nich našla moju vlastnú cestu, ktorú doteraz považujem za najlepšiu aj pre mňa aj pre mojho synčeka.

Chcem sa s vami preto podeliť o moju skúsenosť s tým, ako môže matka darovať svojmu dieťatku hneď po živote, ešte jeden jedinečný  a neopakovateľný dar: krásny začiatok jeho života, ktorý bude neopakovateľným zdrojom nielen pre budúci emocionálny vývoj dieťatka, ale aj pre jeho fyzické zdravie, ktoré mu bude slúžiť celý život - tzv. "ZLATÚ HODINKU".

ČO JE TO ZLATÁ HODINKA A AKO JU ZVLÁDNUŤ?

FAKT: Každá novorodenecká lekárka aj sestrička vedia na prvý pohľad rozpoznať zdravého novorodenca od novorodenca patologického (nie úplne zdravého). Tento článok je preto VÝZVOU pre budúce mamičky: Nebojte sa a bojujte ako sa dá a nenechajte si vziať svoje dieťa! Aj tu platí, že šťastie praje pripraveným a hlavne preto píšem tento článok.

Francúzsky pôrodník Michel Odent, ktorý pred týždňom prvykrát navštívil aj Slovensko (marec 2013), je úžasným človekom, ktorý dokáže hovoriť o pôrode s takou láskou a rešpektom, že je len veľmi ťažké počúvať ho a nezačať sa na svoj vlastný pôrod tešiť! Počas tehotenstva som mala to šťastie, že som sa dostala k jeho článkom a videám, ktoré ma naplnili obrovskou sebadôverou vo vlastné sily a začala som veriť tomu, že prirodzený pôrod je najlepšou voľbou pre matku aj pre dieťa a je tiež skvelým neopakovateľným zážitkom. V našich nemocniciach sa však často spája so stresom, pocitom strachu a obáv, ktorý často vedome a cielene podporuje a niekedy aj vyvoláva zdravotnícky personál, ktorý nás už od momentu potvrdenia tehotenstva preventívne a v našom vlastnom záujme informujet o všetkom, čo môže nás a naše dieťatko ohrozovať.

Michel Odent je aj húževnatým propagátorom zachovania tzv. ZLATEJ HODINKY matky a dieťaťa. Dôležitosť tzv. ZLATEJ HODINKY tesne po pôrode je téma, ktorá podľa mňa nie je mamičkám u nás ešte veľmi známa a je to veľká škoda, pretože pre novorodenca je veľmi dôležité, aby bola matka pripravená zabezpečiť mu tesne po pôrode čo najmenej stresujúce prostredie. O dôležitosti zlatej hodinyk som sa dozvedela z materiálov Michela Odenta, no neskôr som s radosťou zistila, že v septemrovom čísle (rok 2012) jedného maminkovského časopisu sa tejto téme venovala aj prednostka neonatologického (novorodeneckého) oddelenia FNsP Antolskej nemocnice v Bratislave, doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc. Po naštudovaní si informácií o kľúčovej dôležitosti prvých chvíľ dieťatka po pôrode, ktoré sa nazývajú tzv. zlatou hodinkou, som sa pevne rozhodla, že bez ohľadu na môj osobný komfort, privediem môjho syna na svet v nemocnici, kde je možné sa na dodržaní pravidiel tzv. zlatej hodinky s lekármi vopred dohodnúť. Keďže však ani v Antolskej nemocnici nie je takýto prístup samozrejmosťou a novorodenecké sestričky Vám nebudú určite ponúkať túto možnosť, keďže komplikuje ich prácu tým, že sa k Vám, teda k rodičke musia po hodine-dvoch znova vracať, aby dokončili svoju prácu, je nutné písomne zhrnúť svoje požiadavky do tzv. popôrodného plánu alebo novorodeneckého plánu. t.j. listu, ktorý vám vopred podpíše kompetentný lekár z neonatológie v nemocnici, kde budete rodiť.

ŠŤASTIE PRAJE PRIPRAVENÝM INAK SKONČÍ V RUKÁCH MATKY SÁČOK S ĽADOM MIESTO DIEŤAŤA

Moja kamarátka sa vyjadrila, že najhoršou časťou jej pôrodu boli 2 hodiny po pôrode, kedy musela ležať na pôrodnej posteli (stole mi znie stále čudne...) na pôrodnej sále. Bola tam len s manželom, bez dieťatka...cítili sa smutne, sami, opustene. Ako sa asi v tomto čase cítila ich malá, ktorá bola na tomto svete ešte len pár minút a STÁLE ešte nevedela kde je jej mama, nemala možnosť si ju v kľude obzrieť, ovoňať, naviazať prvý kontakt po príchode von  z bruška. Nechcem si ani predstavič ten stres, aký musí dieťatko v tých chvíľach prežívať. A ani si ho predstaviť nemusím. Veď som ho sama zažila, rovnako ako vy, keďže u nás v 80tych rokoch žiadna nemocnica ani lekári neuvažovali o tom, že novorodenec patrí inam ako do perinky, postieľky, ši inkubátora... Matky sa k nim dostali možno tak na 2. deň, keď si ich prišli, niekedy len cez sklo, pozrieť. 

No bohužiaľ ani dnes nie je ešte na Slovensku praxou, že novorodenec patrí hneď po narodení na prsia matky. Chladný sáčok s ľadom a prísny pokyn sestričky, že musíme dobre tlačiť na brucho, aby sa maternica správne zvynula, sú jediným, čo môžu matky držať v rukách tesne po pôrode. Miesto vzájomného tepla tela matky a dieťatka dostanú studený sáčok ľadu. 

To sú bezpochyby priam ideálne podmienky na vyvolanie popôrodnej depresie a problémov s kojením, ktoré logicky nastávajú práve v dôsledku tohto odlúčenia matky a dieťaťa a nenávratne tak poškodzujú ich vzájomný vzťah.

PRÍRODA JE VŽDY LOGICKÁ A PRACUJE V NÁŠ PROSPECH

Skúste sa vcítiť so pozície malého človiečika, ktorý práve opustil teplo a bezpečie maminkinho lona. Príroda ho naprogramovala tak, že prvé, čo po pôrode očakáva je matkina náruč. Vedecké štúdie už KONEČNE aj našu verejnosť informujú o ÚŽASNÝCH priam neuveriteľných (pritom z hľadiska prírody úplne logických)  schopnostiach novorodencov hneď po pôrode. Vedia sa doplaziť k maminkinmu prsníku, aby sa prvýkrát napapali!

Nie je to sci-fi vymyslené človekom! Je to príroda a jej logika. Rovnako je dieťatko v tomto čase špeciálne naprogramované tak, aby si hlboko do podvedomia uložilo všetky prvé vnemy, ktoré zažije. Prečo? Pretože v prírode je to tak, že prvý kontakt majú mláďatá vždy so svojou matkou. Skúste šimpanzej mame, gorile, levici alebo napríklad svojej ˇalebo susedovej) fenke či mačke vziať jej novorodeniatka, alebo sa k nim čo i len priblížiť!!!

Preto majú detičky prvú hodinu po pôrode stav tzv. rozšíreného vedomia, kedy veľmi intenzívne vnímajú všetko okolo nich, pretože príroda ich nastavila tak, aby si vedeli tieto prvé vnemy zafiovať na celý život. Prečo? Pretože v prírode je prvým vnemom náruč matky, jej objatie, pohľad do jej očí. Akokoľvek jemné sú novorodeniatka hneď po pôrode, každé zdravé dieťatko dvíha svoju hlavičku a hľadá matku, aby sa jej pozrelo do očí a navždy si ten pohľad zapamätalo. Výskumy dokázali, že ak má novorodenec možnosť nerušeného kontaktu v tichu a kľude v objatí so svojou matkou, vyformuje sa v tomto harmonickom prostredí medzi nimi zvláštny jedinečný vzťah (najmä vďaka tzv. hormónu lásky - oxytocínu, ktorý matka produkuje počas pôrodu a aj tesne po ňom)  a dieťa má v týchto chvíľach jedinečnú schopnosť zapamätať si a v budúcnosti s istotou rozpoznať svoju matku medzi inými ženami. Vedeckým výskumom je dokázané, že 90% bábätiek vie na základe nerušeného popôrodného kontaktu rozpoznať svoju matku a  80% bábätiek vie za rovnakých podmienok rozpoznať a svojhoj otca! Aj napriek tomu, že vám budú vaši rodičia a známi tvrdiť, že novorodenec nevidí a poriadne nepočuje a že vlastne ešte nič nevníma.

NEBERTE DEŤOM ICH ZLATÚ HODINKU

Áno, novorodenec má obmedzené schopnosti vnímania, avšak to neplatí počas JEHO ZLATEJ HODINKY! Vtedy je to práve naopak. Príroda mu práve vtedy dala jedinečnú možnosť zorientovať sa v novom prostredí a zapamätať si to najdôležitejšie pre jeho prežitie: kto je jeho mama. Ďaľšou kľúčovou schopnosťou novorodencov v zlatej hodinke je schopnosť "chodiť". Ani tu nejde o žiadne sci-fi ale znova o čistú krásnu logiku prírody. Novorodenec, ak ho zdvihnete do výšky, pohybuje nohami ako pri chôdzi. Chystá sa azda niekam ísť? Nie. Chystá sa plaziť! Najnovšie skúsenosti dokazujú, že novorodenec sa vie sám alebo s malou pomocou matky doplazit z brucha až k prsníku matky, aby sa prvýkrát napil kolostra (po slovensky aj "mlezivo" t.j. prvé materské mlieko, ktoré matka produkuje už tesne po pôrode. Nie je ho mnoho ale za to má špeciálne jedinečné zloženie, ktoré je doslova výživnou bombou pre malého prieskumníka). A pri plazení ešte stihne aj účinne tlačiť na placentu a maternicu, čím maminke veľmi pomáha. 

Ak sa kontakt novorodenca a matky preruší, nikdy sa už nemusí dieťatko kolostra napiť. Prečo? Lebo matka môže na základ eabsencie tohto prvého kontaktu tzv. stratiť mlieko. Som osobne presvedčená, že za 99% prípadov, kedy, ako sa hovorí, matka nemala mlieko, je práve absencia kontaktu matky a dieťaťa v tzv. zlatej hodinke. Tzv. priloženie dieťatka, ktoré sestrička donesie matke ukázaž je stresom aj pre matku aj pre dieťa a vôbec sa niet čomu čudovať a nie je to vina ani matky ani dieťaťa, že býva často neúspešné. Vy by ste vedeli napr. šoférovať hneď  v prvom momente ako sadnete bez prípravy za volant, keď vedľa vás sedí nervózny policajt?

Michel Odent to hovorí stále dokola a dokola, až to niekdy vyzerá čudne, ako nástojčivo opakuje tú istú jednoduchú vetu: "Novorodenec potrebuje svoju matku!" 

Samozrejme, že áno, pomyslíme si. Ale kde v týchto dvoch hodinách, čo matku v nemocnici osamotenú alebo nanajvýš s maželom držia pripútanú na lôžko so sáčkom ľadu, ktorý si má hlavne pevne a neustále pritláčať na maternicu, KDE je tu priestor pre dieťatko, ktoré potrebuje svoju mamu? Kde vôbec už je to dieťa, kým ona leží sama stále na tom istom mieste, na ktorom by mali byť spolu, tešiť sa z vlastnej prítomnosti, objímať sa a pozerať si do očí a potom, keď je dieťatko pripravené, pomaly začať papať z maminho prsníka svoju výživnú bombu!

NEDAJTESA ODRADIŤ A BOJUJTE! 

V krátkej informácie o mne sa na Modrom koníkovi som uviedla túto myšlienku:

"Message pre maminy: Nedajte sa odradiť, keď Vám ktokoľvek povie, že budete po pôrode slabé a vyčerpané a neudržíte v náručí Vaše miminko!!! Je to najväčia hlúposť na svete!!! Ja som 3 dni poriadne nejedla a nespala a tesne po pôrode som mala viac sily ako kedykoľvek predtým!!! Vaše telo vie, že Vás miminko potrebuje a zariadi si to, tak aby bolo všetko správne 🙂

Mne povedal môj bývalý gynekológ, keď som mu povedala, že som sa dočítala o dôležitosti tzv. zlatej hodinky a nerušenom kontakte koža na kožu matky a dieťaťa, že po pôrode budem možno taká slabá, že neudržím dieťa a mohlo by sa mu niečo stať. To bola moja posledná návšteva u neho aj keď bol inak milý a poskytoval mi komfortnú starostlivosť. Komfort bez čakania som vymenila sa 5-6 hodinové čakanie niekedy aj bez možnosti sedenia na stoličke v čakárni a to všetko ´LEN´ preto, že som našla pôrodníčku, ktorá mi povedala, že treba myslieť na pôrod s radosťou a všetko dopadne tak, ako to budem cítiť a ako sa na to budem tešiť. Čakanie v čakárni stálo NAOZAJ za to!!!

Nakoniec som rodila na asi 30 ročnej posteli, ktorá podomnou tak čudne pérovala a vyzeralo to, že sa podomnou každú chvíľku poskladá. Ako povedala moja gynekologička aj moja dula,  pôrod je úžasná vec, ktorá prebehne presne podľa toho, aký je postoj budúcej maminy k pôrodu aj materstvu, teda či sa teší alebo aj trošku obáva.. Na 100% sa mi to potvrdilo počas môjho pôrodu, ktorý nebol bleskový (to hlavne preo, že som si do poslednej chvíle nevedela predstaviť, že JA budem už za krátky čas MATKOUa teda moja psychika potrebovala trošku viac času aby túto informáciu spracovala).

NAŠA ZLATÁ HODINKA

Môj hlavný cieľ sa ale splnil. Do pôrodnice som prišla už tesne pred finále, podľa môjho osobného plánu som tam napriek počiatočnej nedôvere sestričiek, ke´d som im tvrdila, že NAOZAJ rodím, som prišla do pôrpdnice naozaj LEN porodiť, čiže žiadne ´čakačky´ale hneď sa išlo na vec 🙂 a za krátko sme už boli traja a mali sme možnosť stráviť najkrajšie 2 hodiny v živote!

Synčeka som si aj napriek opakovanej otázke od novorodeneckej setry nechala na sebe, pupočník bol ponechaný aby dotepal a zatiaľ malinký oddychoval na mojich prsiach. Striedavo spinkal a potom si nás prezeral, dvíhal k nám hlavičku a skutočne sme sa vzájomne pohľadom a hladkaním zvítavali a zoznamovali. Vyzerak naozaj spokojne a šťastne, že nás vidí. Bolo to ako po dlhej dobe konečne stretnúť niekoho veľmi veľmi blízkeho. 

Po asi hodinke sa začal trochu nespokojne vrtieť a striedavo dvíhať a spúšťať hlavičku hore a dolu ako malý vtáčik, hľadajúci zrnká v tráve. Pochopili sme, čo hľadá. Boli sme však sami, sestrička sa po opakovanom odmietnutí obliekania bábôtka nakoniec vzdala a nechala nás samých s vetou, že sa vráti, ke´d bude treba dieťa priložiť. My sme ale vedeli, že tá chvíľa už prišla. Nemotorne som teda posunula celý balíček aj s dekami, ktorými bol syn poprykrývaný, smerom k prsníku. Hneď sa ručičkami podoprel, zdvihol hlavu a doslova sa hodil na svoje prvé sústo 🙂 Po chvíľke urobil niečo, čo bude asi do konca života mojim najúžasnejším zážitkom: prestal sať, oprel sa o svje malé rúčky s dlhými prstíkmi, vystrel ruky akoby robil kliky a nadvihol hlavičku asi 1-2 centimetre nad prsník a malú chvíľku naň skúmavo pozeral. Potom sa bleskovo pustil, dopadol späť ku zdroju a spokojne pokračoval v papaní. Už vedel, odkiaľ tá dobrotka pochádza a po chvíli spokojne zaspal. 

Pôrod a naša "zlatá hodinka" boli je podľa mňa ako pre ženu najúžasnejším zážitkom, skutočne ma posilnili, dodali mi obrovskú sebadôveru a naučili ma vážiť si samu seba a tešiť sa zo života aj vtedy, keď to nie je vždy úplne jednoduché.  

krásne napísané

2. feb 2014

Az mi skoro slza vyhrkla..uzasne 🙂

18. apr 2014

prekrásne, ďakujem a verím, že aj môj pôrod dopadne takto krásne 🙂

25. mar 2015
Komentár bol odstránený

Nevedela som ze sa to vola zlata hodinka, rodila som cisarom, ale babatko sa odo mna vobec nepohlo, len ju rychlo utreli, pozreli ci jevok, odsali a hned mi ju prilozili. Este som ani plwcentu nemala porodenu a babo lezalo na mne a potom sa uz odo mna a muza nepohla. Vazili ju az asi za 3 hodiny a prisli potom aj vsetko pospisovat. Asi nie taky paradny zazitok ako porod, ale ako planovana sekcia to bolo fajn.

3. máj 2017

Začni písať komentár...

Odošli