vtedy a tam.. keď mi po rozume behala pesnička od Nocadeň "Slová už nevravia nič".. a spievala som si "..oheň nepáli, čo bolo blízke, sa vzdiali.." 
na to syn, ako potencionálny budúci hasič (4,5 roka): "mami? ako to, že oheň nepáli?" 
ja: "neviem Gabi, to sa tam tak spieva, je to pesnička, je to myslené básnicky, obrazne, nie naozaj"
on: "aha.."
poobede.."mami, mohli by sme si pustiť tú pesničku "oheň nepáli"?
ja: "jasne".
spievame si, tancujeme, skáčeme, peckujeme.. pesnička znie už tretíkrát.. už som sa úplne vžila do role speváka, skáčem, hlasno spievam, "hrám" na gitare, pesnička sa schyľuje k vrcholu, gitarové sólo, akurát ide spievať "oheň nepáli" a ja: "a ideme všetci!!! oheň.."
môj skákajúci syn zastane, pozrie na mňa a otázka: "a kam mami?" 😀 😀