Snívala som o veselom tehulkovaní, kedy budem mať kopec energie, krásne vlasy a dobrú náladu. Verila som, že nebudem mať zápchu a opuchy, ako v tom prvom. A viete čo?! Nemám. Zato som prvé tri mesiace vracala - furt..a keď nie tak mi bolo zle. Od otvorenia oči až dokým som nezaspala (áno s dcérou o 20:05) Ale potom prišlo na rad krvácanie a diagnóza placenta preavia. A tak mám ležať. Som doma 38 deň a ešte stále som len v polke tehotenstva. Šetrila som sa, ale posledné dva týždne je Hanka (3,5 roka) doma a pracovné povinnosti (aj keď iba telefonické a mailové) už naozaj trebalo vybaviť.. A tak začali aj bolesti v podbrušku. Pri chôdzi. Tak ležím. A modlim sa, aby tie hrôzy, ktoré na mňa číhajú z netu neboli pravdou a skutočnosťou. Celé týždne iba čakám, kedy už bude ten piatok- čiže termín kontroly u gynekologičky. Naozaj sa snažím. Byť veselá a skoncovať s katastrofickými scenármi. Mám strach. O bábo. O seba. O to, aby dcéra neochorela, keď ju zajtra dám opäť do škôlky.. O manžela. Stále si opakujem, nemysli na veci, ktoré nevieš ovplyvniť. Teš sa z toho, ako Hanka šteboce. Ale ide mi to ťažko. Chvíľu by som uvítala aj ticho..
Prepáčte moje výlevy.. iba som chcela povedať. Keď budete nabudúce hovoriť s tehulkou a ona bude mať nejaký problém, prosím nehovorte jej:
- ale ani si nevšimneš a bábo bude na svete (mne tých 20 týždňov práve trvá asi 4,5 roka)
- ja som v tehotenstve ani nevedela, že som tehotná ( prepáčte, ale to si fakt nechajte pre seba)
- tehotenstvo je najkrajšie obdobie (pre koho? Ja sa strašne teším na bábätko, ale takáto unavená a vyplašená a ubolená som bola iba týždeň po cisárskom)
- a na záver perlička : choď sa prejsť (najlepšie keď Vám to poradia najbližší, ktorým ste Xkrát povedali, že máte ležať a nemáte chodiť) prípadne : nezveličuj, čo budeš robiť, keď sa to narodí (predsa bude na svete, to bude to naj! A ani ja nebudem mŕtva. Všetko potom bude cool! )
Strach je tu so mnou stále. Mrzí ma, že v tehu nemôžem trochu antidepresív.. Fakt by sa mi šikli (prosím nechajte si svoje pohoršené komenty). A tým chcem povedať, že to mám aj ja. Lebo som presvedčená, že nie som sama. Len sa pri pretlaku premotivovaných mamičiek a článkov o krásach tehu, hanbíme priznať strach a obavy. O svoj život a život bábätka či o svet, ktorý momentálne naozaj neprekypuje dobrými správami.
Drzte sa strochoprdky! Budem sa snažiť tiež 🙏
A na záver jedna super správa- už o chvíľu budeme môcť kukať vianočné filmy a tešiť sa na Vianoce.. ❤️🥰
Drž sa, pýtaj si pomoc od kohokoľvek kto sa mihne okolo, máš na to právo! Môj manžel je z tehotenstva s placenta praevia, narodil sa na konci 7. mesiaca akutnou sekciou, nosil polku detstva hrubé dioptrie, ale teraz nemusí vôbec, je zdravý a vieš čo, narodil sa pod šťastnou hviezdou, želám tvojmu drobcovi nech ho pekne donosis a verím, že bude robiť veľké veci <3