Dobré spomienky
Dobré spomienky sú balzam na ubolenú dušu.
V svojej knihe Dva svety Anna ťažko znáša konfliktné situácie s svojou mamou, keď myseľ jej matky ovládne skrytý temný svet schizofrénie.
Anna dlho netuší, ako má situácie zvládať a pritom nestratiť seba. Vyjsť zo zajatia nelásky jej pomáhajú dobré spomienky. Drobné, takmer nenápadné. spoznáva ich dôležitosť a rozhodne sa ich oprášiť. Sú to pekné a láskavé chvíle, ktoré čas a ťaživosť života odsunuli do úzadia až zabudnutia. Milé, ale dôležité drobnosti.
Tie krásne drobnosti sú sladkosťou života a s rozpomínanie pomáha ľahšie niesť aj ťažobu, ktorá sa snaží pretláčať do popredia.
Tu je malá ochutnávka z knihy:
Dychtivosť, s ktorou v detstve čakali, kým mama pocukruje práve upečený makový a kakaový závin. Nadšenie z nových šiat, ktoré jej mama kúpila na maturitnú skúšku. Drobné, každodenné radosti, kde najdôležitejším darom bol mamin úsmev a síce prísne, ale uznanlivé pokývanie otcovej hlavy. Tie nenápadné prejavy lásky, na ktoré s každým rokom dospievania, každým rokom dospelosti zabúdala.
Život so schizofrenickou mamou
Schizofrénia je choroba, ktorá neovplyvňuje len človeka, ktorému túto diagnózu zadefinujú lekári.
Keď som sama mala skúsenosti s touto chorobou, bála som sa jej. Informácii bolo v tom čase málo a musela som sa spoľahnúť len na psychiatrov. Avšak...
Moja mama opakovane zažívala ataky choroby, ale pobyt v psychiatrickej nemocnici len na určitý čas potlačil príznaky. To, čo sa dialo v mysli pacientky v tom čase nikto neriešil. Neviem, ako je to dnes, ale myslím a dúfam, že v dnešnej dobe so psychiatrami spolupracujú psychológovia.
V mojom príbehu som o tejto spolupráci nevedela nič, len som akosi inštinktívne cítila, že liečba liekmi je len jedna časť príbehu. Lieky nevyliečia psychické stavy pacienta, Prečo?
Lebo sa nezameriavajú na príčiny ochorenia. Tie sa môžu vliecť celé roky, akumulovať sa v strese, v bezvýchodiskových situácia, a tiež pod vplyvom osobných vzorcov, ako sa treba správať, v požiadavkách okolia, najmä toho najbližšieho... atď, atď.
Ja sama som netušila, ako mám k mame pristupovať. Pri prepustení z nemocnice som dostala inštrukcie o podávaní liekov a pravidelných kontrol u obvodnej psychiatričky. To bolo všetko.