Žiarlime

V časoch nie tak veľmi dávnych

o sestričke iba snila.

Šok, čo prišiel je tak zjavný,

že by ho len ťažko skryla.

Má to zrazu trošku ťažšie,

žiarlivosť ňou sem-tam kmáše.

Raz ju ľúbi, potom nie.

Zvyká si, že s nami žije

mliečny upír s plnou plenou,

čo otriasol doma scénou.

Jeden deň ju pusinkuje,

potom vháňa späť do brucha.

Ako jeleň v čase ruje

hučí až si z toho hluchá,

že ona tu prvá bola.

"Už ju polož!" z izby volá.

Známym ako prvé hlási:

"Máme doma votrelca."

Potom tento malý klasik

s radosťou sa rozkecá,

že "to dieťa" non stop kadí

a že robí veľké smrady.

Nakoniec však skromne uzná,

že "to dieťa" celkom znáša.

Bude z nich raz banda družná.

A tá banda je len naša ♥️