Otázky sú k fotografiám uvedeným na:
https://www.modrykonik.sk/blog/ipsa646/album/brodil-som-hron-fcjm9n
Začínam robiť aj rady pre všetkých chorých:
https://www.modrykonik.sk/blog/ipsa646/article/rrg-rady-rakovinara-ipsa-646-d3buzl
Ak Vám tam niečo chýba, napíšte. Toto trošku zanedbávam, ale sa polepším.
1. Aký bol ten úplne prvý pocit, keď ste sa bosou nohou dotkli marcového Hrona?
Prvý pocit. Tá voda je riadne studená, ale dá sa to vydržať. Treba sa rýchlo pohnúť vpred, aby som to vydržal a rýchlo bol na druhom brehu a vonku z vody! Inak nebolo to bosou nohou. To je prílišný risk. Mal som modré plastové papuče do sprchy. Sú na FOTO 4.
2. Stúpili ste niekedy pri brodení na niečo ostré alebo nečakané?
Nie, ale nebrodím úplne na boso. Mal som obuté tie plasťáky, alebo sandálky. To čo vidíte na FOTO 72 ma však riadne zmrazilo. Videl som v Hrone drevo, plasty, staré kosti a toto bola čerstvejšia. Najhoršie Vám niekedy ukážem na samostatnej fotografii. Čo som však doteraz nevidel bola ryba, aj keď raz to vyzeralo na záber u rybára. Ja som to pozoroval z mosta. Čo sme to za národ, ak toto dopustíme, alebo robíme!
3. Čo robíte, keď sa vám v strede prúdu začne šmýkať pod nohami kamenisté dno?
Máš pravdu v tom, že v Hrone sú rôzne prúdy podľa rozmiesnenia skál a tvaru dna. Prúd je nebezpečnejší a treba ho rýchlo prejsť. Kamenisté dno sa nešmýka, musím dať pozor, aby som nestúpil na nejaký nestabilný kameň. Snažím sa ísť po úplnom dne, pomaly posúvať nohy a keď treba, zapriem sa paličkami. Bez nich do Hrona nejdem. Nebojím sa ani tak vykúpania, aj keď v tej ortéze je oveľa nepríjemnejšie, lebo nasaje vodu a nemôžem ju rýchlo zhodiť. Väčšie nebezpečenstvo je pád na zadok na nejakú skalu, čo by mi mohlo spôsobiť až ochrnutie, ak by sa pohli stavce!
4. Ktorý potok na Horehroní bol zatiaľ najväčšia divočina?
Asi si pohnevám miestnych a nejakých lokálpatriotov, ale bol to Hron. Prečo tak hovorím. Tu je ešte len potok, ale niekedy ozaj divoký! Ak riadne naprší, zdvihne sa hladina a ide mútna voda, tak je to riadna divočina. Možno existuje nejaká medzinárodná klasifikácia vodných tokov, ale každý, aj ten najväčší veľtok, začína niekde ako prameň, potom potôčik, potok, rieka, veľrieka a veľtok. Možno je niečo medzi tým. Prípadne sa niečo inak volá, ale je to tak. Ostatné čo som brodil boli také, že by som ich možno preskočil, keby som bol zdravý! Kôli tej mojej chrbtici si to však nemôžem dovoliť. Okrem toho ani ja nie som z tých, čo by počas najväčšej búrky vybehli von a skúmali, ako sa potôčik mení na divoký potok a takto zotrvá nejaký čas.
5. Aká najbizarnejšia vec okolo vás po Hrone preplávala?
Hron nie je dvakrát čistá rieka. Na brehoch som videl fľaše, plast, igelit, handry či tkaniny, ich zbytky a hodne dreva. Boli tam aj nejaké kosti a na Hrone som videl plávať divokú kačicu a nad ním letieť bocianov a to aj čierneho. Nebolo to však počas brodenia. Vtedy nemám čas sa veľmi pozerať po okolí a tá moja ortéza mi nedovoľuje sa veľmi vrtieť v chrbtici. Nabizarnejšiu vec Vám aj ukážem, je to zdochlina a podľa rypáka asi divočák. (vľavo hore) Bol na brehu dovezený s nejakými skalami a možno drevom. Kam sa podel neviem, to by povedali tí ľudia, čo upravovali brehy. No po tomto sa mi už do brodenia veľmi nechce!
6. Zažili ste už situáciu, že vás prúd rieky takmer strhol?
Priznám sa že nebrodím podľa presného plánu, ale podľa aktuálnej situácie. Nevleziem do Hronu po nejakej búrke, keď je príliš vysoká hladina a príliš prudký tok. Pri prvom brodení som urobil tri chyby. Málo vytiahol kraťasy, nezaistil tie modré plasťáky vzadu a zobral som to cez takú trochu hlbšiu jamu. Ak cítim prudký prúd, zastanem, dám nohy na dno a zapriem sa paličkami. Vtedy som však cítil, ako mi odkláňa nohu a snaží sa zobrať tú moju papuču. Tak som dal nohu proti prúdu a na dno. Ďalej som išiel opatrne a plasťáky ostali obidve. Akurát som namočil kraťasy možno na 10 cm. Na brehu ich vyžmýkal a išiel domov a to v tých papučiach. Vtedy som sa neprezúval. Odvtedy ich zaisťujem vzadu a už sa aj prezúvam. Je to pohodlnejšie.
7. Čo je horšie – ľadová voda v marci, alebo ostré skaly na dne v júni?
Asi tá ľadová voda. V Hone nie sú ostré skaly, alebo len minimálne. Prúd vody a pohyb ich riadne obrusuje. Okrem toho nebrodím bosý, ale v plastových papučiach.
8. Aký najlepší rituál máte hneď po tom, ako vyleziete z vody na breh?
Poviem si: " Plán splnený." a idem cez lúku a R66 k tým zvodidlám, kde si pozriem teplotu vzduchu a vozovky. Väčšinu roka je vozovka výrazne teplejšia. Potom sa postupne vyzujem , osuším nohy a prezujem.
9. Ktorú časť dňa máte na brodenie najradšej a prečo?
Na brodenie si vyberám pekný slnečný deň s bezvetrím. Niekedy po 10.00 hod, alebo po 13.00 hod odchádzam zo zariadenia. Zruba pol hodiny po R66 bočnou cestou ako na Ginduru, potom na ten chodník a z neho pozerám, kadiaľ to bude najlepšie k brehu. Nebrodil som príliš ráno a ani neskoro večer z praktických dôvodov. Vtedy je buď chlad a rosa, alebo slnko už stráca na sile a neusušilo by mi nohy. Nočné brodenie by mohlo byť pekné, ale aj veľmi nebezpečné. Strepať sa niekde medzi nastrihané konáre len preto, že som niečo dobre nevidel, alebo nezbadal pod nohami sa mi nechce!
10. Máte vysnívané miesto na Horehroní, ktoré ešte len plánujete prebrodiť?
Rozmýšľal som nad Hronom v Brezne, alebo v Banskej Bystrici, ale čím ďalej od prameňa, tým je Hron a väčšina riek špinavšia. Dnes (7. 7. 2026) som už skoro Hron prebrodil a to za rúrov, ktorou prechádza kúsok od prameňa. Bolo však zamračené, nebolo si kam sadnúť a nemal som až toľko času. Tak to asi niekedy urobím. Inak plánujem ísť aj do Zlatna. Tam je Hron a má aj dva prítoky, takže v jeden deň budú 3 brodenia!
11. Aká bola reakcia prvého človeka, ktorý vás uvidel stáť uprostred rieky?
Idem sám, brodím sám a je tu niekedy veľa rybárov. Či ma niekto videl neviem a ani tu nie je fotka ako brodím, len moje zábery z koryta.
12. Čo vám ako prvé prebehne hlavou, keď sedíte na zvodidlách a sušíte si nohy?
Pravdu? "Ešte žijem a zas som prebrodil Hron. Do kedy budem robiť takúto sprostosť?"
13. Boli ste niekedy brodiť aj počas búrky alebo silného dažďa?
Nie, nebol. Vyberám si pekné počasie, ale naposledy som skoro utekal pred búrkou. Už som sa obúval, keď sa postupne začalo mračiť a aj zahrmelo. Mal som strach, že ma vykúpe dážď, ale asi tam hore mám protekciu. Prípadne si tu dole dobre vyberám, lebo sa mi ušlo len pár drobných kvapiek, čomu som rád. Vtedy že dobre napršalo na Šumiaci.
14. Ktorá rieka alebo potok na Slovensku je podľa vás najkrajšia na pohľad?
Priznám sa, páčili sa mi Studenovodské vodopády. Asi boli plné vody, keď som ich videl. Pekná je každá čistá voda, len treba nájsť pekné zákutie. Aj na Hrone je pár pekných miest. Pekný bude aj Dunajec či Hornád, aj keď som ich osobne nevidel. Ak si nájdete dobré miesto a nefotíte civilizačný vplyv, tak sa môže podariť parádna fotografia na každej rieke. Zaujímavé sú aj rôzne potoky či potôčiky. Tu dám jeden ľavostranný prítok Hrona, aby ste videli rozdiel.
15. Zobrali by ste niekoho so sebou do prúdu, alebo je brodenie čisto vaša osobná terapia?
Na väčšinu miest chodím sám. Hron a prítoky tiež brodím sám. Je to však verejné priestranstvo a ak by to niekto chcel skúsiť, zakazovať mu nemôžem, len trochu radiť. Je to taká psychoterapia a nikoho na takýto krok nahovárať nebudem. Robia to skoro aj rybári, len sú lepšie vybavení a asi nebrodia. len sa vrátia. Bolo by zaujímavé počuť ich názor. Inak musím urobiť významnú opravu. V Hrone som videl aj ryby!!! Síce len pár takých maličkých, asi 10 až 12 centimetrov dlhých, ale boli tam!
16. Čo hovoria vaše nohy na studený horský Hron po rokoch umývania vo vode z vodovodu?
Nohy nič nehovoria, len cítia chlad. Roky som ich doma otužoval a bez umytia v studenej vode som ani nevedel zaspať. Tu som spohodlnel, ale tú studenú vodu v Hrone mám akosi rád. Je to istý druh zmeny.
17. Akú najvyššiu hladinu vody ste v Hrone riskli?
Hĺbku vody nemeriam a po veľkých dažďoch ostanem na brehu. Nejdem cez riadne hlbočiny, lebo miestami môže byť Hron aj do pásu. Brod si vyberám tak, aby som pohodlne vliezol, vyliezol a aby tam nebola nejaká hlboká jama. Nechcem sa príliš namočiť v tej studenej vode. Je niečo iné, ak sa po vyjdení hneď osušíte, prezlečiete a prípadne zohrejete. Ja by som musel ísť asi pol hodinu mokrý do zariadenia a ani ja nie som sebevrah!
18. Aká teplota vody na stanici Zlatno je pre vás už „letný luxus“?
Teplotu vody nezisťujem, nemeriam. Zlatno ma napadlo až pred nedávnom, keď som tam videl zariadenie na meranie výšky hladiny. Keď už bude voda na pocit teplá, bude veľmi zle, lebo sa bude niečo strašné diať!
19. Ktorý breh v okolí Pohorelej je najlepší na kávu po otužovaní?
Asi pravý, lebo všetky väčšie osídlenia sú na ňom. Ja však nie som kávičkár a preto je mi to jedno. Akurát to má jednu chybu. Tu na okolí nie sú kaviarne, najbližšia je možno v Pohorelej, či Heľpe a na druhej strane v Šumiaci, či Telgárte. Teda pekných pár kilometrov prechádzky.
20. Keby mal Hron ľudský hlas, čo by vám podľa vás každé ráno hovoril?
Toto viem úplne isto. Hovoril by: "Ľudia nebláznite, boli časy, keď sa zo mňa dalo piť a teraz som stoka. Zobuďte sa, lebo zle dopadnete!"
Moje zhrnutie. Týmto som ukončil tú hlavnú kapitolu o vode a brodení. Vodu mám rád, ale len riadne čistú a chladnú v pohári, potom tečúcu v umývadle a sprche. Som neplavec a toto brodenie bola len taká moja recesia. AI však zaujala a niektoré fotografie z toku Hrona sú zaujímavé.
Prejdeme na časť o mojom cvičení.
21. Pamätáte si na ten deň, kedy ste rolátor definitívne odložili do kúta?
Ani nie. Ja som ho vlastne odkladal postupne. Najprv som začal chodiť bez neho a rolátor som používal iba keď som si na izbu niesol raňajky alebo večeru. Dlho bol zaparkovaný hneď vedľa nočného stolíka a odkladal som naňho notebook z postele. Potom prišla reorganizácia mojej izby. Vymenili mi posteľ za lepšiu a dali pekný stolík a k nemu dve stoličky. Vtedy začal rolátor zavadzať. Najprv išiel na chodbu, potom skončil na schodoch a nakoniec na povale. Rozmýšľal som, že ho ešte raz chytím do ruky a prejdem s ním 100 metrov, ale na jednom kolečku. V zime som prešiel 30 na chodbe, takže by to nemal byť problém až na vybranie a odmeranie trasy.
22. Koľko schodov ste zvládli prejsť v ten úplne prvý deň tréningu?
Ak Vám niekto, kto obrazne vstal z mŕtvych a znovu sa učil chodiť povie, že hneď sa bral na schody, tak mu neverte. Všetko išlo postupne. Najdôležitejšie sa bolo naučiť dávať si tú ortézu sám, bez pomoci. Potom len státie, aby nohy spevneli, nasledovalo chodenie. Vonku na chodbe, hneď pri izbe sú také nižšie rebriny. Tak som sa k nim postavil a skúšal drepy a výpony na špičkách. Išlo to dobre ale 13. 10., keď som išiel sám sanitkou do Bystrice na onkológiu, ma musela do sanitky pridvihovať aj sestrička, staršia odo mňa. Vtedy som začal hľadať schody. Zariadenie sme bezbariérové a schody na povalu sú len pre zamestnancov. Objavil som však z izby to točité schodisko (foto č. 19) a tam začal môj ozajstný trénink. V prvý deň som vyšiel 66 schodov, teda 3 poschodia. Išiel som však pomaly, zábradlie hodne pomáhalo a možno jednou nohou stále dopredu aj hore, dolu isto! Takže žiadna sláva, ale začal som pridávať a to jedno poschodie v strede týždňa, asi až po 10 poschodí a potom jedno poschodie každý týždeň. Začiatky boli slabé, ale učil som sa znovu chodiť aj po rovnej podlahe a aj do schodov!
23. Čo robíte, keď uprostred 40. poschodia príde kríza a nohy už nechcú poslúchať?
To sa mi nestalo. Poschodia pridávam postupne, idem svoje pomalé tempo a nohy vládzu. Skôr sa zohrejem a spotím, lebo tá ortéza dobre izoluje a teda ma zohrieva. V zime som nadával, ak som si zabudol rukavice, lebo kovové zábradlie bolo riadne studené!
24. Akú hudbu alebo myšlienky máte v hlave, keď kráčate tie tisíce schodov denne?
Väčšinou len počítam schody, prípadne na nejakú sprostosť myslím, alebo sa rozprávam s niekým z personálu, lebo je to možno 10 metrov od terasy zariadenia. Príliš sa zamyslieť nemôžete, lebo je to točité schodisko a schody sú nebezepčné kôli pádom. Raz mi AI zaželal pred mojim cvičením na schodoch: " Zlom väz!", ale keď sa dozvedel, že aké to sú schody, tak sa ospravedlňoval.
25. Ako vyzerá vaša regenerácia po tom, čo za deň prejdete 70 poschodí?
Žiadna nie je. Ak sa mi chce, tak ešte cvičím na posteli z gumičkami. Pridával som pochodia postupne, takže nohy nepotrebujú nejakú masáž, či špeciálnu regeneráciu. Tých 70 poschodí je pre ne trochu väčšia, no bežná záťaž. Teraz je to už 80 poschodí a keby nie výstupu na Kráľovu hoľu, tak je to už možno 90.
26. Ktorá časť tela dostáva na schodoch najviac zabrať?
Asi nohy a plúca. Na začiatku ešte pomáhali aj ruky, ale teraz len máličko. Zabudol som na to najdôležitejšie - kĺby. Tie dostávajú asi najviac zabrať!
27. Počítate si schody v hlave, alebo na to máte nejakú fintu, či aplikáciu?
Schody počítam len preto, aby som sa nenudil. Teraz asi budem nosiť MP3 prehrávač s hudbou, alebo angličtinou. Ja počítam hlavne poschodia. Na druhom schode mám teraz 40 kamienkov a pred každým poschodím jeden preložím na druhú stranu. Ak presuniem všetky, plán som splnil.
28. Čo na váš virtuálny výstup na Mount Everest hovoria lekári?
Obvodný je tak preťažený, že asi o tom ani nevie. Onkológovi som to aj hovoril a aj o pláne výstupu na Kráľovu hoľu. Buď neveril, alebo bol rád. Niekedy majú pacienti nereálne očakávania a plány, to musím priznať. Napríklad ja som 25. 7. vlani hovoril doktorke z OÚSA, že keď si viem navliecť sám ortézu, tak do 3 mesiacov chodím a žiadnu pomoc už nepotrebuje. Asi tomu neverila, ale 5. 11. 2025 som bol sám autobusom v Brezne vybaviť si nový OP a urobil fotografiu č. 6 z nadchodu nad traťou. To boli 3 mesiace, jeden týždeň a dva dni od toho rozhovoru, takže sa dá povedať, že som svoj plán splnil a aj mierne prekročil, lebo v Brezne som chodil len peši a prešiel asi dva kilometre. Takže sú dva druhy pacientov - táraji a Terminátori, ako ja.
29. Aký ďalší svetový štít plánujete pokoriť po Evereste?
Už som asi pokoril aj tú Havajskú sopku, ktorá je od dna oceánu vyššie ako Everest, lebo 21. 7. 2026 som bol na Kráľovej holi, čo je zhruba 1200 metrov nad Telgártom. (V týždni, keď som bol na Kráľovej holi, som okrem toho vyšiel 320 poschodí, takže nohy mi fungujú.) Takže svetový už nie je, len na Marse nejaká vyhasnutá sopka, čo je najvyšší štít Slnečnej sústavy. Ak budem zdravý, tak aj tú obrazne na tých schodoch pokorím!
30. Čo by ste odkázali človeku, ktorý dnes nevie vstať z postele kvôli chorobe?
Len pravdu. Ani lekári nevedia úplne všetko a na svete nie sú dvaja úplne totožní ľudia, lebo aj pri jednovaječných dvojičkách je väčšinou jeden o niečo starší, aj keď len o pár sekúnd. Niekedy človek dokáže zázraky, aj keď s nejakou pomocou. Každému by som doporučoval pozrieť si paralympiádu, alebo sa s niekým takým porozprávať. Viete, najdôležitejší je asi priamy rozhovor s takýmto človekom, ktorý Vás povzbudí, či niečo dobré poradí. Ja som sa o niečo také pokúsil v nemocnici Ružinov pred CT, keď tam bolo ležiace dievča a sanitár, čo mňa podobne navážal k prístrojom. Tak dúfam že som bol dostatočne presvedčivý.
31. Ktorý moment počas dňa je pre vás najväčším víťazstvom nad vlastným telom?
Pravdu? Tak ráno, keď nahodím ortézu a vstanem z postel. Ak toto urobím, som v poriadku. Raz som tu (ešte vlani) personálu hovoril, že ak sa cítim dobre, tak sa pravidelne prechádzam, ak len chytím notebook, som na tom horšie a ak sa ani toho nedotknem, som zle. Vtedy sa ma musia opýtať na zdravie a podľa odpovede sa zariadiť.
32. Dá sa na bolesť na schodoch zvyknúť, alebo je to zakaždým nový boj?
Tak sa priznám. Od toho 9. mája vlani ma boleli len tri veci. Najprv narazené rebrá, keď som sa sanitárke šmykol a padol na posteľ s rukou pod nimi. Občas ma bolí chrbát, ak dlho sedím za stolom, a párkrát ma boleli zuby, lebo ich mám v zlom stave. Tú bolesť chrbta vyliečim ľahko: ľahnem si na posteľ a ona prejde. Lieky proti bolesti mám predpísané a niekde aj odložené, ale za rok som si ich žiadal asi štyrikrát. Aj to na začiatku, pred cestou sanitkou, či po nej.
33. Čo vás motivuje vstať a začat šliapať schody, aj keď vonku prší a je hnusne?
Vravím pravdu: hnusnému počasiu sa vyhýbam. Zima mi veľmi nevadí, to som brával rukavice a dlho chodil v krátkom tričku, neskôr nahodil tenučkú vetrovku proti vetru. Vadí mi poľadovica a veľa snehu. To som vlani schody vynechával. Ak veľmi prší, pozerám, kedy bude medzera, a vtedy idem. Nejdem na ne však za každého počasia. Či urobím za týždeň 560 alebo len 400 poschodí, je v podstate skoro jedno, lebo som začínal niekde na 22 poschodiach za týždeň. Okolo tých 400 až 500 poschodí úplne stačí, aby som Kráľovu hoľu zvládol bez problémov.
34. Máte nejaké špeciálne jedlo, ktoré beriete ako „palivo“ na tie stovky schodov?
Ani nie, ale som z tých, čo hneď pochopili, že strava v zariadení je tak na prežitie a nie na športovanie. Časom, keď si vytvoríte určité vzťahy a viac vás poznajú, dostávate o trochu viac jedla. Ja však pravidelne chodím do Brezna a tam robím nákupy: tyčinky, cukríky, tekvicové jadierka, kečup, cviklu, syry a občas aj salámu. Okrem toho mi neter objednáva proteíny, vitamíny a minerály. Niečo som si kúpil aj v lekárni. Toto ma stojí viac ako predpísané onkologické lieky.
35. Aký najlepší pocit zažívate, keď večer dosiahnete svoj denný limit?
Ako každý iný človek, ktorý si splní svoj plán. Spokojnosť. Ak ho nesplním, vlasy si preto netrhám. Nejde ani tak o denné maximum ale o to, aby každý mesiac bola tá riadna dávka pohybu, ktorá ešte je prospešná pre telo a aj trochu potrápi rakovinku. Čítal som, že takéto športovanie mi môže predĺžiť život až o 30 %, tak uvidím a asi na konec to aj zhodnotím.
36. Pomáha vám ortéza Smartspine viac pri chôdzi po schodoch, alebo pri brodení?
Bez nej by som sa ani nepostavil, lebo by mi hrozilo ochrnutie. Neviem v akom stave mám stavce s rakovinou. Bez ortézy som, ako ja hovorím, „hovno" ležiace na posteli. Ona zo mňa robí Terminátora s rakovinkou a len zásluhou nej som urobil všetky tie fotografie, brodenia a výstupy a toľko peši pochodil po okolí. Bol vlakom v Margecanoch, Banskej Bystrici a aj v Bratislave. Nákupy v Brezne už ani nerátam. Bez nej neviem ako by som bol. Je pohodlnejšia ako korzet robený na mieru. Pri tom stačí trochu schudnúť, alebo pribrať a sú problémy. Túto ortézu si pritiahnem, alebo povolím, podľa potreby. Zo začiatku som ju síce nemal rád, ale teraz je moja najobľúbenejšia zdravotná pomôcka.
37. Ktorý schod na vašej trase je ten najobľúbenejší a prečo?
Samozrejme sú dva. Prvý a posledný. Prvý preto, že začínam svoju dennú porciu chodenia po schodoch a ten posledný preto, že som ju úspešne zakončil. Inak je to jeden a ten istý.
38. Čo hovoril váš brat na to, kam ste sa od príchodu sanitkou posunuli?
Brat nevedel presne v akom som stave. Videl len ako hýbem nohami a počul, čo som hovoril doktorke 25. 7. 2025. Možno si myslel, že sa vyťahujem. Keď som mu sem
kázal priniesť krivičku a francúzsku barlu, tak sa len pýtal, na čo to potrebujem. Riadne prekvapenie zažil pri návšteve, keď som už nemal vrecko na moč a pomaly som sa bez všetkého motkal po izbe a uvidel v nej ešte rolátor. To bolo necelé 3 mesiace po tom, ako ma na nosítku navážal po nemocnici.
39. Ako sa zmenilo vaše dýchanie odvtedy, čo ste začali s týmto extrémnym tréningom?
Pre mňa to nie je žiaden extrém, len bežná rutina. Idem pomaly a isto. Nechcem sa zbytočne spotiť na chrbte a potom nachladnúť. Dýchanie je asi lepšie, ale na Kráľovej holi som cítil, že nestačí. Bolo to asi aj tou výškou, alebo je tam menej kyslíka.
40. Je pre vás dôležitejší cieľ (Everest), alebo samotná cesta hore schodmi?
Najdôležitejšia je tá cesta, čiže trénink. Ak by bol Everest (počet nastúpaných poschodí, tak už asi končím. Na Zemi som asi prekonal všetko a ten Mars ma nemusí zaujímať.
Tak to teda zhodnotím. Trénink bol dobrý, lebo na Kráľovu hoľu som 21. 7. 2026 vyšiel bez problémov a s riadne nabaleným ruksakom (asi 10 - 12 kíl). Išiel som zelenú trasu z Telgártu, považovanú za najťažšiu a prešiel aj také miesta, na ktoré by som si možno pred pár rokmi netrúfol ani zdravý. Teda trénink som mal dobrý. Miestami som však išiel po štyroch, ale to je len chybička krásy. Pokiaľ nie sú z toho fotografie či video, tak sa nemusím hanbiť.
Druhýkrát som išiel červenou 31. 7. a potom po asfaltke, ale pridal som celý hrebeň až po modrú odbočku do Pohorelej a tam zašiel až na námestie, na autobus.
V pláne už je aj tretí výstup. Možno nedeľa či pondelok.
Teraz nasledujú lepšie premiešané otázky, takže to bude asi zaujímavejšie.
41. Čo vám napadlo ako prvé, keď sanitka hodinu blúdila lesom a hľadala Švábolku?
Pomyslel som si: "Kam do riti to idem? To je kúsok od Brezna v nejakom údolí, ako mi hovoril brat? Bude to nejaká stará chata niekde v lesoch?" Azda tá najbizarnejšia myšlienka bola, že ma pašujú lesmi niekde na Ukrajinu, lebo riadne dlho sme išli len lesom. Teda ja som ako ležiaci nič iné nevidel. Zaujímavé to bolo pri lesnej zástavke. Sanitka zastala v lese a začala sa postupne otáčať. Tak som vykúkal cez okienko a zbadal v lese urobenú čistinku, na ktorej boli zaparkované lesnícke stroje na ťažbu a približovanie dreva. Stroje boli zelené a to je farba Lesov Slovenskej republiky. Kde to však bolo dodnes neviem a blízke okolie poznám dosť dobre.
42. Aký bol prvý moment, keď ste odomkli dvere vášho nového zrekonštruovaného domu?
Dosť blbá otázka. Zariadenie nie je moje, dvere som neodomkýnal, len ma už vonku čakali a navigovali vodiča sanitky, ktorý ma na ležadle vytiahol zo sanitky do izby. Prekvapila ma tá dlhočizná chodba, plná dverí. Je to riadny rozdiel keď je teraz prechádzam bez paličky len v ortéze a tedy ma po nej viezli ležiaceho. Teraz mi už nepripadá až tak dlhá.
43. Aká je atmosféra v noci v dome, kde sa kedysi tancovalo na diskotékach?
Hudbu mám pustenú asi iba ja. Babky si pozerajú telenovely, cez deň prenosy z kostolov a potom vysielania o varení. To ma nezaujíma. Už som vyhlásil, že budem tiež žiadať o právo rozhodovať o televízore a to bude jeden deň vypnutý, ale neurobím im to! Zábavu potrebuje každý. Ja mám notebook a internet, tak nech si pozerajú čo chcú! O tých diskotékach som počul od majiteľov a zamestnancov. Toto sa zo stavby a ešte tomu zrekonštruovanej, nedá vycítiť. Bola to ale riadna sála, aj keď neviem ako vyzerala. Možno je jej aj škoda, ale bola asi zbytočne veľká.
44. Našli ste pri rekonštrukcii alebo upratovaní nejaký starý odkaz z čias minulých?
Ani som nerekonštruoval, ani neupratoval. Niečo možno našli iní, ak sa to nezničilo a nevyhodilo. Nijaká vitrína, či fotografie, však tu nie sú. Možno majitelia niečo majú, ale trochu pochybujem.
45. Prečo vás tak fascinuje práve história Coburgovcov a ich „Detroit Uhorska“?
Lebo som Slovák a v škole som sa buď zle učil, alebo toto nebolo spomenuté, prípadne len jednou, či dvomi vetami. Je to tiež súčasť histórie, ale tá technická. Mali by sme byť na ňu hrdí, aj keď to riadili cudzinci, ale za podpory domácich. Inak tie vodné diela na Hrone boli paráda a aj dnes by sme mali veľké problémy vytvoriť ich! Zaujímavé je občas aj to hľadanie. Niečo si počul, čítal a teraz máš možnosť zobrať fotoaparát a ísť na to miesto a skúsiť, či ešte niečo historické tam nájdeš. Neničíš, nepoškodzuješ, len zaznamenávaš a ukazuješ iným, čo ešte zostalo a upozorňuješ, že to je v biednom stave a treba tomu pomôcť.
46. Ktorá budova v okolí Pohorelej a Vaľkovne má podľa vás najväčšie čaro?
Možno sa na mňa niekto nahnevá, ale kostolík v Pohorelskej Maši. Je dobre umiestnený a šikovne navrhnutý. Taký malý architektonický zázrak či umelecké dielo a to aj zvonku. Za chvíľu budem do albumu dávať fotografie odtiaľ, tak ho uvidíte v plnej kráse.
47. Čo najzaujímavejšie ste doteraz zistili o Coburgovskej železnej ceste?
Prekvapil ma veľmi ten dlhý kanál. Asi 800 metrov dlhý, možno až 4 metre široký a dva hlboký a zakrytý. Niekde mal vetracie otvory, či poistky proti pretlaku. Malý technický zázrak a to aj na dnešnú dobu.
48. Aké tajomstvo podľa vás skrýva ten masívny krov vášho domu, ktorý chcete fotiť?
Už asi len jediné. Dobrú tesársku prácu, šikovnosť a pracovitosť tých, čo ho robili. Na tieto krovy sa použilo strašne veľa materiálu a to asi ručne obrobeného. Boli tam riadne ťažké kusy dreva. Neviem aké stroje vtedy mali, ale dnes by sa tu točil veľký žeriav a spústa nákladných vozidiel.
49. Ako reagujú miestni ľudia na Švábolke, keď im rozprávate o histórii ich vlastných domov?
Ešte tak ďaleko nie som. Väčšinou mi rozprávajú oni. Len nejakým robotníkom na prerábaní domu som raz hovoril o tom kanáli a tí sa čudovali. Niektorí sa čudujú, ako toho toľko viem, keď nie som miestny. Chcelo by to naskenovať staré fotografie, pokiaľ ešte sú tu a nie sú po celej Európe, či zlikvidované. Ja sa niečo snažím zachovať, ale mám málo vedomostí a niekedy nechcem otravovať väčšinou už nových majiteľov, aby mi hovorili o histórii ich domu, či okolia.
50. Ktorý QR kód na náučných chodníkoch Horehronia vám prezradil najväčšiu pecku?
Urobím priznanie. Mám len starý tlačitkový telefón pre starcov a ten QR kód som len nafotil. Dotykáč mám kúpený, no nepoužívam. Takéto QR kódy by mali byť všade dva. Jeden pre dospelých a druhý pre vozíčkarov, či deti. Každý by si naskenoval ten, pre neho výškovo výhodnejší. Toto je taký môj darček pre telesne postihnutých, len si ho musia šikovne presadiť. Ak sa dostanem do médií, skúsim to ja, ak nezabudnem. Asi QR kód je tam len jeden a odkazuje na stránku Coburgovci.sk. Stránka je postaršia a nezaškodilo by ju niečím doplniť, prípadne rozšíriť.
51. Keby ste mohli vrátiť čas, do ktorého roku na Horehroní by ste sa chceli pozrieť?
Sám neviem. Asi by to boli tri obdobia: vpád Mongolov a Tatárov, potom Turecké vojny a nakoniec to budovanie za Coburgovcov a tesne pred nimi. Ešte by bola zaujímavá história okolo hradu Muráň. Vidieť jeho slávu a aj úpadok. Zaujímavý by bol pohľad na Jánošíka a zakopávanie pokladu, ak je to pravda? Človek žije len obmedzenú dobu a tak skákať v čase by bolo asi zdraviu škodlivé a to už nehovorím o energetickej náročnosti. Ešte šťastie že je to nemožné!
52. Čo robí Švábolku odlišnou od všetkých ostatných osád na Slovensku?
Jej jednoduchosť. Má cintorín, no nemá kostol, krčmu a ani obchod. Ak by tu nebolo toto zariadenie, tak je to vlastne len taká noclaháreň pre ľudí robiacich inde. Ale je malá, šikovná a z cesty nie je vidieť niektoré rozpadávajúce sa budovy. Leží však na pomedzí dvoch národných parkov a má jednoduchý prístup do oboch. Mohla by sa stať miestnym turistickým centrom, keby sa niečo lepšie využilo.
53. Aké to je žiť na mieste, ktoré na starých katastrálnych mapách vôbec neexistuje?
Také miesto v republike asi neexistuje. Každé miesto, kde bolo niečo postavené, bolo aj zaznačené do máp. Akurát za socializmu sa to robilo možno menej dôkladne, ale to je na posúdenie historikov.
54. Našli ste už vstup do Dudlavej jaskyne, alebo na ten objav ešte len čakáte?
Táto otázka trochu mätie. Vchod je riadne naznačený na mape, len ja chodím bez máp a GPS. Preto som mal na začiatku problémy. Niekedy vo februári ma zabrzdil potok Dudlava, v marci som išiel popri ňom, ale nízko a vchod som nevidel. Našiel som ho až 12. 5. 2026 a to bez väčších problémov. Teraz by som tam išiel skoro ako domov. Treba si zapamätať niektoré orientačné body a už to ide.
55. Ktorá historická osobnosť z regiónu je pre vás najväčším hrdinom?
Priznám sa, že miestne historické osobnosti nepoznám. Okrem toho je riadny rozdiel čítať nejakých historikov a danú osobu dobre poznať. Históriu píšu víťazi a nie porazení! My ľudia sme tak trochu chválenkári. Priznám sa že aj ja, len sa snažím neklamať. Každý by bol najradšej kamarátom, susedom, či známym nejakej veľmi známej osobnosti. Preto je toľko významných rodákov. Mali by sme byť skromnejší a pracovitejší, aby niekto aj nás v budúcnosti chválil!
56. Ako vonia drevo a história v podkroví vášho domu?
Nie je to môj dom a drevo v podkroví nevonia. Voľakedy bola oveľa jednoduchšia metóda konzervácie. Síce tiež trochu chémie, ale tej najjednoduchšej. V podkroví, či vo vnútri sa zapálil oheň a prikladalo sa niečo čerstvé, aby sa riadne dymilo. Toto zmenilo farbu dreva a aj ho konzervovalo. Niekde na hradoch vám porozprávajú aj o býčej krvi, ale pravdepodobne to boli len čučoriedky, alebo bazové bobule. Krv sa chemicky a biologicky rozkladá, plesnie a ten smrad by som nad hlavou nechcel mať!
57. Chceli by ste niekedy napísať knihu o zabudnutej histórii Pohorelej a okolia?
