Ďalej to už ani netreba písať....

Nie preto, že to asi každý pozná, ale preto, že ja som ten typ človeka, pre ktorého platí hlavne prvá časť. Ja ani nemusím robiť zle ľuďom (myslím fyzicky), stačí keď si to pomyslím. Mne to totiž karma či život či kerý ďas za rohom hneď vráti.  Prežívam obdobie spytovania svedomia, ale nie toho typického v mojej situácií: "Prečo moja dcéra a pod..." Skôr toho, čo som si kedy pomyslela už len napríklad:

  •  o mamičkách na MK.

Táto myšlienka ma napádala hlavne pred mojimi "baby" povinnosťami, mimo mamičkovského sveta. Môžete trikrát hádať, kde som išla po prvú radu, keď som začala mať pochybnosti o svojej dcére. No jóóó, rovná cesta na MK. Už som viac neodsudzovala. Už som si len pomylela, že došiel na psa mráz a už som bola aj ja jedna z Vás. Zrazu som zistila, že sú tu celkom fajn mamy, že oni nie sú také divné a prepnuté ako som si myslela. A že majú celkom prehľad a aj vďaka Vám som začala svoju dcéru riešiť. Verte tomu, že už nepoviem ani krivé slovo na Vás mamičky na MK, pretože ste naozaj celkom fajn. Preto som si vybrala práve stránku MK na písanie svojho "prvého" blogu. 

Potom som si čo-to myslela aj o

  • BIO matkách.

To bola kapitola sama o sebe. Stále som sa pýtala:

- "Načo riešia kadejaké recepty?"

- "To sa im chce si takto sťažovať život na MD/RD? " 

a jasné typické: "Ani naši rodičia to neriešili a žijeme..." 

Ojojo aj toto sa mi vrátilo. Všetkými desiatimi. Pretože už aj ja som BIO matka. Nie síce dobrovoľne, ale som. Už aj ja som začala riešiť veci na potravinách: lepok, laktóza, casein či iné pra-čudné látky, ktoré mi boli dovtedy ukradnuté, a ktoré zrazu v mojich očiach vyzerajú ako časované bomby. Zrazu mi to všetko dáva zmysel a význam, prečo to tie "čudné" BIO matky riešia. Aj Vám sa ospravedlňujem milé BIO mamy, pretože aj vďaka Vám zisťujem nové veci a posúvam svoju dcéru vpred. 

Dokonca sa mi vracajú aj moje

  • puberťácke srandičky.

Presne si pamätám jeden taký pubiš deň, keď som išla s kamarátkou a smiali sme sa na pobehujúcom holubovi, ktorý pre nás "predstavoval" akútnu hrozbu v podobe vírusu H5N1 a na ktorú sme museli upozorniť celé trnavské námestie. V ten istý deň mi prišlo vtipné aj to, keď som na ulici uvidela dvoch ľudí, ktorí veľmi intenzívne gestikulovali. Nazvala som ich "rozčúlení hip-hoperi, ktorí si dávajú live-battle." To, že boli hluchonemí mi až tak v tej chvíli nevadilo, proste sme sa smiali ako také kozy. Aj toto sa mi vrátilo ako bumerang, pretože môžete znovu hádať, akou formou začínam komunikovať so svojou dcérou. Reč absentuje, obrázky ignoruje, tak zostávajú gestá, na ktoré sa mi "ako-tak" malá raketa chytila... Hold život vie byť pekný srandista. Možno si tiež zo mňa teraz pekne striela a dáva si so mnou taký "battle" so svojim "štýlom" humoru.


Mali by ste o mne vedieť, že som "hnusná" poctivka, večná šprtka a prehnaná plánovačka a veru neviem robiť zle či nejak intrigovať. Mojou jedinou slabosťou je asi to, že občas niekoho kdesi s kýmsi poohováram, ale očividne už ani to radšej nebudem robiť,  lebo sa mi to pekne krásne všetko vracia aj s úrokmi...


S mojou raketou to ide ako v lete na sánkach, ale má šťastie, lebo mi dala dnes asi 22 pusiniek, síce na požiadanie, ale DALA:slight_smile: Potešila ma aj tým, že pomojkala malého , s ktorým veľmi "empaticky" súcitila, keď musel cvičiť grafomotoriku. Za svoj herecký výkon by si zaslúžila skutočne nobelovú cenu. Ale človek je vďačny aj za "falošnú" emóciu, hlavne, že OTA metóda začína fungovať a ona rozlišuje, či niekto plače alebo sa smeje. Uvidíme, čo predvedie zase zajtra....