Som systémová. Všetko podľa poradia, v časovom slede, najlepšie naplánované na 5 rokov s minimálne tromi rezervnými plánmi, zmeny oznámená aspoň 3 dni vopred... Svojho prvého syna som si "oťukala" za 2-3 týždne po pôrode a odvtedy poznám každý jeho pohľad, pohyb, náladu, reakciu, príčinu aj prípadné následky jeho správania... Všetko mi je na ňom dôverne známe. Možno mi to uľahčil tým, že bol od začiatku taký moj cici, mazláčik a bol vždy veľmi ohľaduplný na moje pocity.
Pri mojej rakete je to však úplne iná muzika. Prešlo viac ako dva roky a pri nej nemám ani šajnu "načom" som. Snažím sa nájsť nejakú logiku, nejaký vzorec v jej správaní, ale nech robím, čo robím, neviem idetifikovať jej výkyvy, jej reakcie, jej nálady. Nedáva mi to nijako zmysel a takáto"húsenková" dráha veru nie je podľa môjho "gusta". Ale pán Božko asi veľmi dobre vedel, čo robí a povedal si: "Tak táto matka, potrebuje poza uši a poriadnu priučku." a BOOM poslal mi moju raketu.
Tak dík, pán Božko. Dnes som na teba intenzívne myslela, ale stále mi vyskakovala v hlave jedna myšlienka.
"Kde je Boh, keď ho potrebujete?" a odpoveď znie: "Každý profesor je pri skúške ticho."
Vyzerá to ako keby som tu s raketu bojovala kung-fu alebo iný súboj o život, nie je to také tragické (viem, sú aj horšie prípady). My zatiaľ bujeme iba s jej výbuchmi a podráždenosťou. Dokelu kvôli čomu môže byť dvojročné decko večne podráždené. Totálne samonasieraci typ je tá moja raketa. Moja mama by mi dala dve varechy po zadku a tri pohlávky poza uši a hneď by ma prešla zlá náladička. Dnes som s tým chcela už aj ja začať, lebo už o desiatej sa prnčala asi 66x pre nič za nič. Neviem, čo je toto za dzeco, že si ho vlastná matka nevie "omotať" okolo prsta.
Je to taká potmehútka. Vždy na záver dňa sa snažím zrekapitulovať deň viac z pozitívna, , aby som zaspávala a prebúdzala sa s pozitívnou myšlienkou na ňu. Tak sa teda teším z toho, že vždy večer pekne polievame kvetiny a záhradu. Pomáha nám aj syn, ale ako každý chlap v polovici práce začne kecať a kecať a zrazu sa hrá na batmena a polievam iba ja s raketou Tá je síce mokrá od plienky nižšie, niekedy aj vyššie (keď jej syn vyleje krhličku na hlavu), ale musím povedať, že pri polievaní sa mi naučila funkčne odpovedať na otázku: "Kto chce ešte vodu?" Synátor kričal vždy "jáááááááá". Asi dva dni dozadu to začala opakovať aj ona. Nevedela som, či chápala významu, čo kričí, ale dnes mi aj ukázala prstom na seba, tak si myslím, že tomu celkom rozumie... alebo mi ukazovala obrázok princeznej na tričku? Ty brďo, fakt sa v tomto dzecu nevyznám Nevadí, píšem si novú polovično funkčnú odpoveď.
Preco polovicno funkcnu odpoved . Ked na otazku kto chce vodu povie ja a este na seba ukaze prstom ? Ved to je jasne . Nechapala co od nej chcete , alebo neviete ci vam to neukazovala princeznu na tricku ? Ja myslim ze obrazky na trickach deti ukazuju inak a vy by ste hned pochopila ze vam ukazuje obrazky ....