Deň č. 172 Porozumenie

Prednedávnom som sa dostala k jednému dotazníku, kde som sa musela hlbšie zamyslieť nad skutočným porozumením svojej rakety. Myslím si, že takúto bežnú každodennú konverzáciu mi vie pochopiť veľmi dobre. Len také príklady našej "konverzácie":

Ideme k dedovi -  tak hneď začne krochať, 

Ideme na bicykle - začne kričať ááák (volá na brata)

Ideme do škôlky - brm brm po brade... reku nie, ideme na bicykli (ukážem gesto bicykla)

...

Proste takto poloslovne, polocitoslovcami sa mi dohovárame. Ale zistila som, že to je o "ničom". Je to vrchol ľadovca a pred nami ešte kopu prekopu práce. Pretože jedno je chápanie konkrétnych vecí a iné je chápanie abstraktných. Moja raketa by napríklad na otázku: Ako sa volá naše domáce zvieratko, nevedela odpovedať ani mäkkým f, pretože by pravdepodobne nerozumela  slovu zvierakto? V tom dotazníku bolo veľa preveľa slov, kde som zaškrtla, že nerozumie... Či už to boli podstatné mená, slovesá, prídavné mená alebo príslovky. Dokonca ani sloveso " volať" som si nebola istá, či rozumie....☹

V každom prípade som sa rozhodla ísť znovu od piky, aby som v tomto dotazníku, čo najviac "zaškrtla" políčok rozumie (aj keď nerozpráva).  Využila som poradenú metódu od špeciálnej pedagogičky a vytvorila som si "tabuľku" prilepovania. Touto úlohou cvičím zároveň aj jej pozornosť a trpezlivosť a podľa mňa môžem pri nej veľmi dobre rozširovať aktívnu slovnú zásobu (aj keď to sa uáže asi oveľa oveľa neskôr), lebo mi raketa pri stole pozera na kartičku a zároveň ústa. To  pri čítaní knižiek robí menej... Vyzerá to asi takto:

Pripravila som si ich z hier Abeceda a Potraviny. Pred úlohou všetko odlepím a pomaličky jej každý obrázok podám a pomenujem ho. Nič k ničomu nepriraďujeme, ale ak tak ju to baví. Ako keby si robila zbierku, pekne si ich nalepuje. Prvýkrát sa jej to zdalo také čudné, keďže to je taká "easy" úloha, ale dnes som to skúsila znovu a už veľmi pekne vedela, čo má robiť a nehladala za tým nič zložité.

Dnes som po dlhej dobe bola s malou sama a tak som mala čas si opäť poriadne sadnúť s ňou za stôl a makať. Čas už nesledujeme, proste robíme koľko nás baví, ale dnes to bolo určite dlhšie ako 3/4 hodina. Kombinujem to totiž už viac aj s hrami, miešam úlohy na porozumenie, s úlohami na jemnú motoriku či s hrou s kockami, s ktorými už len neimitujeme nejakú buchi-buchi po stole, ale sme napr. postavili vláčik. Videla som to na jednom videu o ABA terapií, tak som to chcela vyskúšať. Urobila som to asi pred 2 týždnami prvýkrát a dnes keď som vytiahla kocky, už si pýtala "uuu" akože vláčik.  Dlho nevedela stavať kocky inak ako do výšky a dnes prvýkrát sama uložila kocky aj za sebou. Teším sa z toho.

Inak bola ráno dobre uškriekaná, dobrú pol hodinu až hodinu som sa musela dávať dokopy, lebo škriekala odkedy otvorila oči.  Keď som si chcela niečo urobiť, ako "správna" matka som jej šupla telefón na 20 min. Napriek tomu, aký je tablet či telefón riziko pre takéto deti, dokázala sa ho v sekunde vzdať, keď som povedala, že sa ideme "učiť". Toto je pre moju raketu motivácia ako hrom.. moja malá bifloška... aj ja mám rada tento náš čas🙂