itmama15
24. jan 2019
1739 

Deň č. 2 Kedy začať pracovať s rizikovým dieťaťom?

Už včera bolo neskoro!!!!!!

Nenávidím túto vetu, ale v kontexte mojej situácie je to sakra pravda.

Načo som kurnik doteraz čakala? Na spasenie? To som bola fakt naivná a čakala, že mi dieťa začne rozprávať zo dňa na deň ako hovoria niektoré legendy šíriace sa na MK. Len tak medzi nami, keby mi zajtra začala hovoriť len tak, na šupu by som stiahla  sedmičku vína a spila sa do bezvedomia... Ale fakt neviem, či to bude náš prípad.

Ja som si všimla, že moja dcéra nie je ok okolo 17 -18 mesiaca. No" všimla." Vtedy mi len vadilo, že nerozpráva a ani "neblaboce" a ani gestá veľmi nedávala. Ale okolie ma stále presviečalo, že

  • "...sa rozrozpráva... ", 
  • "... do troch rokov má čas...",
  • "... inteligentní ľudia začínajú hovoriť neskôr....." 

To iste.... Dokonca môj pediater mi odkázal, že mám ísť už do práce, že stále čosi riešim s deckami. Tak som sa ja, koza sprostá,  nechala "ukecať". Ale v sebe som už mala vloženú myšlienku ako z filmu Počiatok s Leonardom Di Capriom. Stále som nato myslela, a veru som asi aj dobre spravila. Ja som si totiž okolo 18 - 19 mesiaca všimla, že ona mi nielenže nerozpráva, ona mi ani nerozumie. A potom sa to už nabalovalo... Pri "rozhovore" alebo pri "otázkach" nechcela na mňa ani  pozrieť. Či už zo stresu alebo z nejakej inej príčiny, jednoducho nechcela. To bola u mňa definitíva. Išla som za prvým dostupným doktorom - MUDr. Google. No a BOOM hneď som mala šesť diagnóz, ktoré mi sedeli na moju dcéru. Vtedy som už vedela, že moje dieťa nezačne hovoriť zo dna na deň, tak som to začala riešiť. Od 19 mesiacov...

Skoro či neskoro?

Prednedávnom som čítala článok, kde písali americkí vedci, že s rizikovými deťmi sa najlepšie pracuje už v bruchu!!! ALE potom som čítala článok, že vlastne deti s PAS alebo NKS alebo DYSFÁZIOU sa nedajú určiť pomocou nejakých testov počas tehotenstva. Takže z toho mi vyplýva, že americkí vedci to trochu ešte nedomysleli...

Ja osobne si myslím, že som začala neskoro. Ale pozor ja som extra prepnutá, čo sa týka termínov. Na tie si dávam fakt pozor a to u mňa oceňovali najmä v práci a v škole, ale asi nikde inde na svete, lebo môj muž ma ide zabiť za moje večné plánovanie a kalkulovanie... Na vysvetlenie svojej najneobľúbenejšej vlastnosti uvediem pár príkladov:

- Svoju diplomovú prácu som začala písať v treťom ročníku...týždeň po bakalárskych štátniciach...

- V práci som bola u riešiteľa skôr ako dostal vôbec zadanie s požiadavkou, či skutočne dodrží termín a keď nie, dala som mu max jeden náhradný....

- Synové potenciálne problémy s grafomotorikou, ktoré by mohol zdediť po mne alebo po mužovi som začala riešiť, keď mal rok!!! Ceruzku skôr žuval ako držal, takže teraz spätne sa hodnotím pri tomto bode ako dilina. Ale na svoju obhajobu to bola trauma z môjho detstva, ktorej som chcela zabrániť. Moja učiteľka na ZŠ totiž obľubovala len slušné dievčatká v pekných vyžehlených šatkoch, ktoré vedeli krásne čítať a písať... A ja ako outsider s chlpačenskými črtami, s otrasným písmom som vždy vychytala len kocúrikov za svoje písmo a medzi bifle som sa nikdy nezaradila napriek tomu, že som neskôr výsledky nato mala! Ale späť k dcére....

Z tohto celého vyplýva, že ja osobne, keby viem, čo viem, by som začala už v bruchu...Radím všetkým mamičkám, ktoré majú pochybnosti, nech začnú s deťmi pracovať intenzívnejšie a to  myslím hneď v tejto mikrosekunde, pretože "už včera bolo neskoro." Nemusíte utekať hneď k doktorovi, ako ja - šalená... Možno na začiatok stačí zmeniť komunikáciu, vysadiť nejaké látky z jedla a pod. To všetko môže aspoň trochu pomôcť, ale HLAVNE nečakajte na zázraky....

Dnes to išlo s raketou akosi divno. Malý mi zostal doma, lebo ako typického chlapa ho "skolil" kašeľ, takže sa hneď chňapol príležitosti, že nemusí ísť do škôlky... Malá bola tiež akási mrzutá. Jej polofunkčná hra bola ešte viac polofunkčnejšia. Nudila sa asi každú mikrosekundu a zaujať ju niečim bolo dnes extra ťažké. ALE začíname používať gesto ako papať, čítať a ešte. Tieto gestá sú pre mňa kľúčové, lebo vidím, že ju ide šľak trafiť, keď sa jej pýtam, čo chce a ona neviem odpovedať. Dnes ma však potvora "prechcala,"pretože keď sa dožadovala na ruky a ja som ju nezdvihla a zvýšila som hlas otázkou: "Ukáž čo chceš?" - Ona ukázala na mňa.. Moja malá raketa ma odzbrojila a už som zase bola iba jej....

    Super napisane 👏
    24. jan 2019
    Moj otec vzdy hovorieval (este zije ale hovorieval to ked sme boli deti) ze opatrnosti nikdy nie je dost🙂. Sedi mi to aj pri tych “moznych diagnozach”. Davam vacsi pozor ako ini ludia, mozno niekedy az moc 🙈. Ale nevadi. A vam drzim silno palce a si sikovna, mas veru basnicke crevo ci ako sa to hovori 😁😁😉
    24. jan 2019
    Čítala som aj ten druhy clanok,vies ak tam je pas tak tam bude už vzdy aj ked neviemco budes robiť,samozrejme pracovat môŽeš s nou a vlastne musis,a uvidite o rok 🙂 Drzim palce
    25. jan 2019
    ahoj, presne v tomto som plavala... dnes mam uz velky nadhlad ako to vsetko bolo, lebo dcera uz ma 12 rokov. Okolo toho roku alebo aj skor som zacala vnimat, taky tiesnivy pocit, ze nieco nie je ok. mala bola ako by cesi povedali "netecna" taka lahostajna k soc. kontaktu, nepozerala do oci, nebezala do narucia ked som roztvorila ruky, nerozumela, nerozpravala, mala svoj svet ale zaroven jej chybali niektore vyrazne crty autizmu ako triedenie veci, tocenie sa, trepotanie, rigoroznost v cinnostiach... bola skor taka ako zriedena...malo funkcna hra, len hrkanie koralok do poharika, vonku sa suchala po lavickach, obrubnikoch, vrcholom hry bolo hadzanie kamienkov do kanala...to mala 2-3 roky.
    25. jan 2019
    ono s tou edukaciou.... to co ja nazyvam ozajstnou edukaciou...cize praca s kartickami, predmetmi, logico primo, edukacne knizky, logopedicka zamerana na deti s nks, kreslenie na tabulky, ...k tomu sme dosli az na jej 4 roky.... bola extremne nepristupna, nechapava, tvrdohlava...az na tie 4 roky jej akoby zacalo svitat, ze je ina ako druhe deti a chce rozpravat a chapat ako oni.
    25. jan 2019
    takze urcite v 18 mesiacoch nic nemeskate. my sme do tych 4 rokoch edukovali tiez len hrou, hrou hrou...len tak aby si kraska ani nevsimla ze ju nieco ucime. a co sa tyka pas... v 4,5 rokoch sme dostali definitivnu dg... receptivna dysfazia, autizmus vyluceny, dovtedy sa ani hektopater z toho nevyznal, vsetko namixovane, plus tazko odlisis konkretnu povahu, sklony dietata premiesane s diagnozou, nevies ake by bolo bez nej. Ja to uz teraz viem, lebo neskor sa mi narodil syn s podobnou naturou ako dcera ale zdravy.
    25. jan 2019
    a inak paradoxne dysfaziu je viac vidno ked UZ dieta zacne rozpravat, tam potom vidno uz tie charakteristicke prejavy, u receptivnej napr. nepomer pomerne dobrej expresie versus splietanie, nepochopenie vyznamu otazok zamen, abstrakcii, prirovnanie, obraznej reci, nepochopenie casovych subislosti, socialnych vztahov... vsetko to co normalne deti chapu intuitivne bez vysvetlovania...receptivny hada, trieska co ho napadne, lebo sa nevyzna, nechape.
    25. jan 2019
    @lienka142142 Ďakujem.🙂
    25. jan 2019
    @liv1 Ďakujem, Váš tatino je moja "krvná" skupina🙂
    25. jan 2019
    @katuska3101 Ďakujem. Viem čo môže prísť, aj nato sa pripravujem.
    25. jan 2019
    @negymama Takéto príbehy ma vedia potešiť, teda ak ste dobre dopadli a všetko "dohnali".
    25. jan 2019
    z vlastnej skusenosti, mozem len potvrdit, ze vcasna intervencia moze dokazat takmer zazrak.. ano, su velmi tazke stavy, kde vyrazny pokrok nepride.. ale su tazke stavy, kde je pokrok krasny, a o.i., resp. najmä znamena uplne inu kvalitu zivota pre dieta a jeho buducnost, a pre vsetkych jeho blízkych, aktuálnych, aj budúcich.. ano, pas ostava navzdy, ale nie je pas ako pas.. dysfazia, detto.. kazdy jeden skutocny odbornik potvrdi, ze vcasna intervencia je jeden z najdolezitejsich faktorov.. (samozrejme, nemam na mysli "stavy" s podozrenim, ktore sa nepotvrdi).. velmi, velmi drzim palce vsetkym, ktori si svoje "zdravsie" male lasky musia vybojovat..
    25. jan 2019
    @elizuzka Krásne ste to napísali. Aj ja všetkým držím palce.
    25. jan 2019
    @elizuzka už 8r behám po logopedii, nurologii, pridali sa k nim intervencie u špec. pedagogičiek, psychologičky, psychiatričky. U oboch synov mám potvrdené dg, a u oboch iné, od PAS, VD až NKS po poruchy učenia, spánku... Ale napredujú obaja. 🙂
    10. feb 2019
    @itmama15 drzim palce. Ja mam syna s mierne narusenou recou, ale porozumenie ma v pohode ak vylucim selektivne pocutie, ked ma proste pocut nechce. Prvy krat mi povedal mama v 2 rokoch (dlhoooo som cakala). Dovtedy som bola HUHU, vsetko bolo eee, aaaa a pod. Mal par znakov ktore pouzival, ostatok neriesil. Kedze s nami nevedel dobre komunikovat tak dosiel do stavu ze vsetko robil sam, sam sa obul, vybral si jedlo, napil a pod. Ale, starsi chodil k logopedicke a ta mi raz povedala: pocujem tu z chodby len sami hukot a ziadne slova, je nacase to riesit. Ukazala mi par trikov, dala knihu na citanie, ako ho podporit, stimulovat a "donutit rozpravat". Dnes ma 2r a 8m a od vcera som maminka 😍, uz nie mami ale maminka, brat je Viktorko a on ide do obchodu kupit keksik. Drzim palce.
    15. mar 2019
    @itmama15 sama neviem nakolko intenzivne je dobre intervenovat, ci by som nejake veci robila inak .. osobne si myslim ze by to az taky rozdiel nebol a napr. v pripade takej aba terapie ktorej nie som velky fanusik by to mozno aj bolo horsie po psychickej stranke .. ale v logo oblasti by som zrejme uz bola menej tvrdohlava a precitala si aspon tu knihu o detskej reci a komunikovala s dietatom na zaklade rad odtial .. ono spatne uz nikto nevie co by bolo a ake by bolo dieta keby sa to robilo inak ..
    15. mar 2019