Po veľmi dlhej dobe neviem ako článok vôbec začať. Na jednej strane chcem raketu pochváliť , napísať o nej hotové árie, potom ju zas o dve hodiny za prvým rohom roztrhať ako hada, hneď nato chcem vynadať všetkým, čo na ňu len škaredo kuknú, keď robí cirkus tam, kde sa to "nepatrí", potom zas zachrániť všetky deti sveta pred zlom a neprávosťou....
Musím sa jednoducho naučiť "ustáť" mnohé situácie, lebo stačí sprostá poznámka a ja z nej mám zbytočne pokazený celý deň/týždeň... A veru sme my dve s raketou mali pekný týždeň. Už som si myslela, že sme jednou nohou "vonku" z tohto celého čudného kolotoča... Učíme a cvičíme poctivo skoro každý deň, aj keď mám teraz pocit, že nám viac prinášajú ovocie také "bežné" všedné aktivity. Dostali sme za úlohu naučiť sa pár slovíčok, ktoré by mohla z tých svojich pár slabík vedieť povedať a tak som sa teda do toho pustila...
Jedným z prvých mega "zložitých" slóv, čo sa máme naučiť je BANÁN. Raketa vie povedať "ba" aj "na", ale spolu jej to akosi nejde z tej pusy povedať... No a u nás to potom vyzerá takto: Celý týždeň ju "drtím" banán a ona mi predvečom len tak otvorí mrazničku po raňajkách, zohne sa k zelenine a povie HRACH... Neverila som vlastným ušiam, tak som sa jej spýtala, čo to tam je a ona: "HRACH"... Úplne odveci slovo, ktoré by som ju učila asi ako posledné a ona ho len tak šplechne do luftu..
Mne už toto všetko príde celkom vtipné, lebo sa môžem rozkrájať nad sprostým banánom a ona zadre hrach... Do toho ma dnes ešte prekvapila slovom "MAPA". Kde to dievča moje zlaté mohla pochytiť nemám ani tucha, nemáme nikde mapu v dome a celý večer som rozmýšľala, kedy som slovo mapa vôbec v živote naposledy použila... Normálne sa teším, aké slovo "odveci" z nej vyletí zajtra. Ide to síce pomaličky pomaly, ale teraz to začína byť s nou konečne šou, lebo sa aj ona sama teší z každého nového slova. Teraz, keď sa jej spýtam, čo máme v mrazničke, tak sa vytešuje a povie hrach....
Čo ma neteší je, že občas ju vidím ukladať si hračky. No teda nie, že si sadne a ukladá, skôr je to také , že ju to napadne pri spoločnej hre. Napr. dnes sme chytali magnetické ryby, všetci sme sa smiali a akože chytali ťažké ryby a ona zrazu začala vyberať ryby a ukladať si ich do radu.. Ja už Vám neviem, či je to dnes mojou zlou náladou, ale hned mi stáli vlasy dupkom. Mám podozrenie, či som jej túto hru sama nepodstrčila tým, že som vždy uložila pár plyšákov vedľa seba a akože sme si čítali, ale dnes ma to riadne vyšokovalo..... Takže som späť zase na tomto bláznivom kolotoči, ktorý ešte stále nezastavil v zastávke "mimo aut"...
Dnes mi zlú náladu spôsobila jedna hlúpa poznámka na moju raketu, ktorá sa nevedela spamätať a počkaj, kým lektora dokončí svoj 2,5 minútový výklad... "chyť si ju".. Tak ma to s prepáčením "nasralo", najskôr na raketu, potom na mňa a nakoniec na lektorku... Celý večer som menovala doma ako "chorá vrana".. Ako keby človek sedel s vyloženými rukami a nohami a nič s ňou nerobil... Už radšej ukončujem svoj výlev, lebo by sa mohol lahko prehupnúť do výpovede plnej vulgarizmov. Musím nazbierať ešte veľa síl a byť odolná proti takýmto poznámkam, lebo si ich veru pri rakete asi užijem na jej osobu... Ale keď za ňou nebudem stáť ja, tak nikto... Keď ja raz ukážem na "jej neschopnosť" ostatní si do nej potom už len radi kopnú alebo ešte lepšie dajú veľmi rýchlo ruky preč od "takýchto" detí... Veď kto by nechcel mať v školke/škole len ideálne deti... Takže hor sa bojovať za všetky deti, ktoré nie sú z katalógu "Dieťa roka"....



Vy to dáte!!! Ja tomu verim!!! ✊✊✊✊✊ a áno najhoršie sú tie poznámky a hlavne ak sú od rodiny ... u nás posledne svagrina. Poslala som video ako skáče na trampolíne a hneď od nej, ze ako vidiet, na tom videu že ma svoj vlastný svet. Mňa to neskutočne nas*alo, ja som tam videla šťastné dieťa skacuce na trampolíne ... a ona dieťa vo vlastnom svete 😬