Jeden z bodov metódy O.T.A je pozitívne hovorenie. Namiesto negatívnych zákazov "Nie", Nerob", "Nechytaj", "Nelez" poviete vetu inak, nejak kladne. O tomto spôsobe komunikácie som vedela už dávno a riešila som to už pri synovi, keď mal obdobie "vzdoru"... Vtedy som sa snažila ho neupozorňovať v štýle "Nechod po ceste", ale radšej som použila vetu "Choj po trávičke"... Potom som ako si nato zabudla, však našťastie obdobie prešlo, až som opäť narazila na túto formu komunikáciu, ktorá je extra dôležitá pri rizikových deťoch, ktoré akoby boli na zákazy extra háklivé. Pri mojej malej to platí asi 200 násobne.
Keď poviem, nechytaj to, čo urobí? - Chytí to.
Keď poviem, nelez tam, čo urobí? - Vylezie tam.
A takto to spraví s každým zákazom. Je to veľmi ťažké hovoriť v takýchto pozitívnych vetách, lebo keď vidíte, že sa ide dieťa prizabiť alebo robí nejakú sprostosť, nenapadne Vám zrovna ukážkové asertívne komunikačné riešenie. Na tomto musím fakt pracovať. Zatiaľ robím aspoň to, že ju za každú dobrú vec chválim. Napr. ak ide pekne vedľa mňa za ruku, celý čas ju chválim ako krásne ide vedľa mňa, aké je to úžasné, že ide vedľa mňa. Dôležité je povedať nielen pochvalu, ale pochvalú za konkrétnu činnosť.
-Krásne pestuješ bábätko..
-Krásne si sa vycikala...
- Krásne si sa napapala/ alebo krásne papáš...
Nestačí len povedať, krásne, alebo si šikula. Toto mi celkom funguje, takto sa mi naučila pekne chodiť za ruku, sedieť pri obliekaní a tie lepšie dni aj pri jedení, keď ju vychvalujem. Ona je už teraz v tom štádiu, že si tú pochvalu príde aj vypýtať. Napr. predvčerom pestovala macka sama od seba a prišla za mnou do kuchyne a ukazovala mi to. Teda pozerala na mňa, čo nato poviem. Samozrejme, že som ju začala chváliť so všetkými ódami na radosť.
Musím ju však odnaučiť plieskať sa o zem. Dnes bol extra plieskací deň, nielen u nej aj u malého. Ale vždy som sa to snažila nejak uhrať. Počet plieskaní som už k večeru aj prestala počítať, tak som si na záver dňa celá zmordovaná sadla do stredu chodby a začala si spievať FÍHU a zavolala som si moju raketu na "pomoc". Tej sa to tak páčilo, že mi stále ukazovala "ešte", tak som zavolala aj synátora a spolu sme dali 3x kolo kolo mlynské. Čo Vám poviem, dom hore nohami, bordel špina všade a my sme si fičali "kolo-kolo"... Myslím, že aj porozumieme resp. minimálne slovná zásoba sa malej pomaly rozbieha, lebo dnes pochopila príkazy ako: "Podaj telefón tatovi", "Zdvihni hrozno" bez nejakých giest, aj na správne zvieratká na kocke vedela ukázať - zebru, leva, opicu...
Božinku len tá komunikácia by mohla už prísť, lebo bez toho neodídu ani bachanice o zem:(



Je naozaj správne chváliť dieťa úplne za všetko? 🤔