Už sa nám tie dni do ďalšej diagnostiky pomaly míňajú a mne sa akosi tiež míňajú nápady na články. Všetko, čo som s raketou "nacvičovala" v článkoch spätne naozaj funguje a keby som sa v tejto situácií ocitla znovu, postupovala by som krok za krom podľa rovnakej postupnosti... Teraz sme však zastavili už "len" na logo veciach a neviem či pre niekoho bude zaujímavé čítanie o tom ako sa celé dni učíme to isté dokola, tak som si preto dala na chvíľu "pokoj" od písania.
Niežeby sme nemali, čo naprávať a opravovať aj v iných oblastiach, ale to ako nato som už xy-krát opisovala, takže pri týchto veciach podľa mňa už nie je "o čom". Pri amokoch - zistiť príčinu - minimalizovať situácie - zamedziť ublíženiu - trénovať situácie - pri zbytočných "výbuchoch" najlepšie čakať a ignorovať. Hm, teória zmaknutá, už to len "dodržiavať" v praxi. U nás je to tak na 90 %, pri 10 %-tich mi niekedy žiaľ prasknú nervy a tento pomer potom ostáva aj u raketinych amokov.
S raketu sme dostali za úlohu cvičiť slovesá a "povolenku" hovoriť v dvojslovných vetách. Júúj človek ani neviem zrazu tvoriť holé vety, takže aj mne bude chvíľu trvať "prepnúť" sa do vyššieho levelu. Niektoré slová idú z raekty len tak jedným vrzom, iné ťaháme za uši von aj celé týždne. Medzi deťmi funguje super a náš týždeň sa zrazu zmenil na "nomádsky", keď chodíme po všetkých kluboch a centrách v trnavskom kraji, len aby sa vyhrala a socializovala. A že to raketu baví, beha a teší sa, dokonca sa aj takým svojím spôsobom snaží kontaktovať iné deti (podáva im môj mobil alebo celý ruksak, nosí riadiky, ak vidí, že sa deti s nimi hrajú..a pod.)... Som šťastná z nej, je mi s ňou veselo a chcela som Vám o tom napísať... len tak...
Vždy si rada prečítam. Teším sa s tebou