Vcera som mala zase “opustaky” tak som sa rozhodla, ze radsej nebudem ani pisat a šíriť negativizmus. Nejako som sa príliš sústredila iba nato zle na mojej rakete a zabudla som oceňovať, co uz vsetko dokáže oproti nasim začiatkom. Hlavný zdroj negativizmu je moje vecne študovanie a prezeranie videii a porovnávanie mojej rakety s auti/neauti detmi, co by mala robit, co nevie a pod. Vcera mi moj muž povedal múdru vetu( po dlhšej dobe:joy::see_no_evil:slight_smile:: keby som ju namiesto toho prezerania videii, radsej isla polubit. A ma pravdu. Končím s prezeraním a hľadaním deti s diagnózami, len aby som sa utvrdila, ze co? Je aut alebo nie aut? Budem na nej pracovať tak ci tak, aj ked strašiak A tam v podvedomí bude stale. Budem sa ho však snazit co najviac potlačiť a mysliet hlavne na posuny.


Vcera ma dozrala tou svojou manipulačnou hrou, vecným stukanim a zapínaním gombíkov na autách. Pritom som zabudla oceniť to,ze popritom do auta vklada aj zvieratká, aby ich aspon mikrocentimetre odviezla. Nevedela som oceniť,  ze sice nam funkčná hra trva krátke chvíle, ale velmi pekne napodobňuje mnou predvedené manipulovanie s hračkou. Nevedela som oceniť, ze sice triedenie motýľov a blbých zajacov nam este nejde, ale zato ukazovanie na predmety v knižke sa zlepšuje. 


Proste som sa sústredila len na to zle a myslela nato, ze toto bude urcite predvádzať aj na diagnostike. Moj vecný strach z budúcnosti z mojej aj jej ma zožiera a ja som mu opäť podľahla. Drzim si palce, aj vsetkym ostatným maminám prajem, nech vidime na svojich detoch hlavne to pozitívne.