Presne tak vyzeral dnes náš den. Uz o desiatej som bola z malej a jej nefunkčnej hry na sra*ky a normalne som bola rada, ze moj štvorročný syn mi s tym pomohol. Zacal iniciovať hru a vykrikovať: chyt ma chyt ma. Mala dnes akosi maleho mala na haku, co ma este viac zabolelo. Tak som sa uz na*rala a zacala sa hrat iba so synom. Do 5 sekund bola aj nasa mala raketa pri nas a naháňala sa s nami😊
Vtedy som v srdci citila, ze som synovi vybrala to správne meno do života. Moj syna sa vola Šimon a krestansky význam tohto mena je Šimon - pomocník. Sama som od tom to význame nevedela, povedal mi to az kňaz, ked som ho isla dat krstiť. Povedal, ze som vybrala krasne meno. Ze Šimon pomáhal Jezisovi niesť kríž. Dost trúfalé, sa prirovnávať k Jezisovi, preto to berte skor metaforicky. Moj maly syn je moj najväčší pomocník, ktory mi moj “kríž” pomáha niesť. Ani muž ani nikto iny, mi tak nepomáha ako on a ja ho zato neskutocne milujem. Dnes to bol on, kto ma “zdvihol” zo zúfalstva a povzbudil k ceste dalej. Plac premenil na smiech. Ja neviem kedy sa mu v zivote za tuto jeho pomoc odvďačim, tak sa fakt kazdy vecer modlim nielen o zdravie mojich deti, ale aj silu pre seba, nech som im dobrou a trpezlivou mamou.
Interakcia raz ty-raz ja, je stale v štádiu: ja-ja-ja-raketa-ja-raketa-ja-raketa-ja-raketa-ja-raketa-ja-ja-ja. Tych 5-6x sa nam to podarí vymenit, pri jasnom svetle slnka, strete Marsu a mesiaca a pri jemnejšom severozápadnom vetre 🤷♀️Dnes som skusala asi vsetko mozne, pri prechádzke som jej jemne stlačala ruku. Urobila som to viackrát AZ prislo stlačenie aj mojej ruky. Jemne detské, ale bolo. Pred spanim pri hre varila myšička kasicku, som si vypytala hru aj na svojej ruke. Zatial len s mojou pomocou, ale s jej rukou (bez protestu).
Co ma dnes však mrzi je, ze z malej sa stal moj “cecek”, nikto nic, len ja. A fakt uz neviem ci je to žiarlivosťou, dnes to schytal aj syn, ked chcel vedla nas napr. Lezat alebo peciatkovat s jej pečiatkami. Mne dovolila, jemu nie. Zeby mu zacala vracat, to co jej robil par mesiacov dozadu on?🤔 Moze jej prekážať objatie, ale pusu, jedenie vedla neho, objatie pri naháňacke uz su ok?Fungujú takto normalne súrodenci? Ja som v štádiu antinormalnosti, a fakt uz neviem co je normalne a co nie🙈
Urcite mu nevracia to, co jej robil brat par mesiacov dozadu....na to uvedomenie si je jednak este prilis mala a jednak : deti s PAS nevedia byt zakerne, nie tak male.
Vsetko, co je v jej prospech, z coho ona moze profitovat, je pre nu prijatelne...napr.ta nahanacka. Z tej ma radost, na tu pristupi. Peciatky su len jej 😉 Tebe dovoli, lebo ty si ten "nastroj", cez ktory sa uci, pomaha jej....
Teda za predpokladu, ze mala ma PAS.