Toto je moje šťastie. Vždy som si priala mať deti, ktoré knihy milujú. Niežeby som ich sama v detstve vyhľadávala, skôr som si ich prezerala a vyberala podľa obalu, ale milovala som sa hrať v knižnici. Každý štvrtok sme z družiny chodili do knižnice a mohli sme si tam  vybrať nejaké knižky na požičanie. Presne si pamätám to tlmené ticho tej knižnice napriek tomu, že tam bol hluk. Pán Boh mi dal deti, ktoré milujú knižky. Alebo ich začali milovať... S malým sme čítavali knižky už od jeho troch - štyroch mesiacov. Ja viem neuveriteľné teraz spätne, keď to hovorím, ale zrovna pred pár dňami som si pozerala, že presne na šibačku, keď mal štyri mesiace som mu čítala "Môj macík". 


Moju malú raketu to chytilo trošku neskôr, ale samozrejme je to hneď "auti" znak, lebo však žiadna funkčná hra, ale "nadmerné listovanie"... Teraz však vidím, že už to nie je "len" nadmerné listovanie, ale je to reálne prezeranie knižiek.

Tak som sa cez knižky začala k nej dostávať. Pamätám si to presne. Sedela som pri skrini a komentovala som, čo číta. Prvé dni boli márne, keď som sa pokúšala čítať s ňou. Vždy keď som sa ju snažila chytiť alebo som ju volala tak neprišla. AŽ RAZ mi to dovolila a začali sme "čítať" knižky spoločne...

Začala som týmito troma knižkami. Boli úplne top aj u môjho syna. Sú veľmi jednoduché a na každej strane len jeden veľký obrázok. 

Potrebovala som viac takýchto jednoduchých knižiek, tak som prelustrovala bazar a nakúpila veľmi jednoduché knižky... Najmä kniha "Čo to je" - farby, tá sa stala najobľúbenejšia mojej malej. 

Stačilo jej iba vymenovávať obrázky v knižke: "Šálka, Jahoda, Kabelka, Ceruzka..." Neviem prečo, úplne to doslova "nasávala", takéto suché vymenovanie. Môj malý ten miloval opisy a príbehy, ale pomaly sa snažím aj malú preorientovať na knižky s jednoduchým príbehom. 

Na týchto knižkách sa mi naučila zvieratká, zeleninu a bežné predmety a prvýkrát mi v tejto knižke začala aj ukazovať na obrázky. Takže sa stala aj mojou obľúbenou. Bola to presne "paprika", na ktorú prvýkrát ukázala. Ťukala nato a prvýkrát si "vypýtala" pomenovať ten predmet. Druhý bol "maják". Chichotala sa natom, ako som ich vyslovila. Tá knižka s vláčikom už je v štádiu rozkladu, ale stále patrí medzi "najčítanejšie". Baví ju vysúvanie zvieratiek, takže ani takéto knižky nie sú nikdy na škodu.

Aj pred spaním sme si zaviedli režim "čítania" a "čítanie" bolo aj naše prvé gesto, preto verím, že sa vďaka knižkám posunieme veľmi veľmi vpred.


Dnes to bol celkom fajný dník. Akosi som sa obrnila na tie jej "jedy" a pri obede, keď mi hodila lyžičku do polievky a potom na stôl a kade tade, som sa s eleganciou zdvihla, pokojne odsunula polievku, zobrala malú do izby a povedala nech sa ukludní. Do 4,5  sekundy bola späť a zjedla polievku teda spoň dohodnutých 10 lyžičiek. Toto pravidlo som zaviedla už pri synovi, keď začal byť vyberavý pri polievkach. Desať lyžičiek z hociakej polievka a môže sa potom z nej aj slobodne "pogrcať"...:slight_smile: On to tak fajnovo ľúbil hlavne v čistých "duchnách"...  Tak či tak, dnes by som dostala ABA oscara ako som sa nenechala vytočiť ani jedným z jej pokusov, aj keď boli parádne..

Veľmi pekne sa zapájala aj k deťom na ihrisku, niekedy síce suverénne brala lopatky alebo "sotilo" do dieťaťa, keď sa odhodlávalo dlho šmyknúť, ale myslím, že dnes to boli celkom v norme prejavy:slight_smile: