Na nasledujúcich fotografiách je záznam deného odpadu v 4-člennej domácnosti.
Komunálny odpad:
- Miska.
Veľká časť z tohto odpadu je kompostovateľná. Korenie v ikeáckej RAJTAN-dóze je tam položené iba pre predstavenie si veľkosti misky.
- Malý plastový kancelársky kôš.
Aktuálne máme plienky, ktoré nie sú ani bio, ani látkové. Avšak veľa rodín je už bez plienok, takže ostala by iba tá miska. Prípadne tri také misky, čo je stále zanedbateľné množstvo odpadu, oproti tomu, čo sa vynáša v komunálnom odpade každý deň. Navyše, o dopade na životné prostredie pri používaní látkových plienok v porovnaní s umelými by sa dalo tiež polemizovať. A pardón, za zavádzanie, na obrázku je zbierka za dva dni.
Plasty/Plechovky:
- Kôš na odpad VARIERA z ikei.
Toho plastu máme stále najviac. Každý deň niečo. No na "kupovanie ryže do vlastných vriec" sme zatiaľ asi nedozreli. Aj Tescotašku si občas kúpime, lebo máme hlavu deravú.
Papier:
- Taký istý kôš ako na plasty.
Papieru máme raz tak, raz tak. Ku papieru dávame aj sklo, ľahko sa to triedi do kontajnerov. Podľa toho objemu už vieme, že viac košov netreba. Dnes sme vínko nemali..
Moja myšlienka smeruje k tomu, že komunálneho odpadu je niekoľnásobne menej ako separovateľného. Keby som sa priznala k tomu kompostu, čo máme na pavlači, a zároveň, všetky naše deti budú bez plienok, plus, prebytočné mäso odnesieme kamarátovemu psíkovi, koľko a akého odpadu nám ostane?
Záverom
Bývame v bytovke. Odpad sa u nás odváža separovane. Na každom kontajneri je napísané, čo do neho patrí, a čo do neho nepatrí. Nemáme výťah ale ani výhovorky. Verím, že v dome sa to dá zariadiť tiež. Svojim známim, ktorí neseparujú hovoríme aby separovali. A prečo má triedenie odpadu zmysel hlavne v rodinách? Nie, nie kvôli množstvu odpadu, ale kvôli tomu, že to posolstvo už nebude posolstvo, ale bežná prax našich detí.
____________________________________________________________
Nejaké web-y pre ďalšiu inšpiráciu:
- Stránka http://www.separujodpad.sk/ nie je zdrojom k môjmu článku, ale tento ich výrok s radosťou zdieľam: "Keď sa pozrieme na percentuálne zloženie zbernej nádoby, pravidelným separovaním (triedením) vieme znížiť množstvo komunálneho odpadu cca o 80%".
- Kam patrí plechovka? https://www.olo.sk/kam-patri-plechovka-v-kazdom-meste-to-moze-byt-inak/ Vďaka tomuto článku viem, že sme to robili aj zle. Dávali sme klasické železné plechovky, do kontajneru s plastom. Ale patria tam iba hliníkové. Tak, hádam si s tým poradili..
V článku ďalej píšu, že separácia zaberá čas, a vyžaduje si to priestor. Nič také som nepostrehla. Je to len o zvyku. Všade sa vojde pár košov navyše, a keď sa vynáša jedno, môže sa aj druhé aj tretie. Stačí si nájsť spôsob. Aj v otázke odpadu môže rodina kooperovať.
- Zoznam zberných dvorov na Slovensku: http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100291/zberne-dvory.aspx
- Mapa výkupu kovových odpadov na Slovensku: https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=zn7Rvn53x8kA.k4UMyoUpmHo8&usp=sharing
- Toto je milé: http://www.zspugacevhe.sk/image/1213%20zborbas.pdf - básničky žiakov o separovaní, ja len dúfam, že rodičia im idú v tomto príkladom.
- Prečo separovať: http://www.ekoton.sk/preco-separovat-odpad/ a iné užitočné informácie.
Keďže spôsob akým sa nakladá s odpadom sa môže v každej obci rôzniť, treba si pozrieť web-stránku obce, v ktorej žijete, ako sa dá separovať u Vás, prípadne kontaktovať kompetentných osobne (napríklad starostu), a využiť tieto informácie naplno.
Počula som aj takýto názor: "Tým, že separujete, beriete niekomu robotu." Naozaj?
____________________________________________________________
Fotodokumentácia: 22. Máj 2016 - Kompostík sa nám rozrastá : )
Priznávam, neseparujem v takej miere, ako by som chcela a mohla. Dôvod? Nemám to kam ďalej dávať. V dedine máme 3 stanoviská, kde sa dá separ vyhodiť, v praxi to znamená, že sa vozím s odpadom po dedine a sliedim, kedy je ktorý kontajner voľný, aby som to mohla vyhodiť. Nie vždy mám na to náladu 😝