Bola by som Ti dnes piekla koláč a odniesla.S jahodami,lebo ich máš rád a misku čerešní k tomu.Z Tvojej milovanej záhrady plnej kvetov.Lebo máš krásne a sväté meno Ján.Vždy sme sa zišli,posedeli,spomínali na minulé roky,smiali pri tvojom podaní životných zážitkov a mal si ich ako kňaz neúrekom.Známi a rodina by telefonovali,gratulovali a ďakovali za pomoc.Lebo pomáhať si vedel nadmieru.Aj uzdravovať psychiku aj fyzično človeka.
Všetko je už od februára minulosťou,ktorá sa nikdy nevráti,lebo ten nešťastný covid...☹ Už Ti nesiem len sviečku na cintorín.A modlitbu.
Ďakujem Ti,ocko,za všetko,Ty vieš....a vieš,že Ťa ľúbim a vždy budem❤
Teším sa na stretnutie v Nebi🙏
CHýbaš mi.....😢
Ach jaj.... Aj mne chyba otec uz minuleho aprila... Mala aom vzdy pocit, ze vsetko zvladne..ze ma dusevnu silu a naoady este na 100 rokov dopredu... Tiez uz musel ist...a to sa zvdaval a lucil zo zivotom skoro mesiac... Aj tak som neverila, ze sa to stane.. Ale zivot po strate blizkeho uz nikdy nie je to co bol...
Krásne vyznanie, smútok je láska, ktorá ostáva.