dnes ma v čakárni pred ordináciou detskej lekárky oslovila jedna mamička: "ahoj, Ty si ma možno už nepamätáš, no my sme spolu ležali na izbe po pôrode tvojej dcérky." V kočíku som mala najmenšiu, vedľa kočíka tú spomínanú, ktorú už "ževraj" videla. Aj ona mala v kočíku dcérku - rozdiel medzi narodením 2 dni. Takže sme sa museli stretnúť aj minulý rok v pôrodnici. Najskôr som myslela že si ma splietla s niekym iným, ale začala rozprávať čo si o mne pamätala, no kukala som na ňu jak puk... ale véééééééľmi ma potešila, že sa pripomenula.