dobitá, doudieraná, dokopaná, vyčerpaná, slzy mi tečú po tvári pot po chrbte, hlava ma začala bolieť... a to je ešte len ráno a ja som "iba" obliekala syna 5,5 ročného ho škôlky. 😞 nie, ešte som si nato nezvykla... rúham sa Pánu Bohu, som nevďačná alebo sprostá, keď by som radšej prijala, aby bol syn ""inak" chorý? Keď vidíte mamičku s postihnutým dieťatkom, každý ju poľutuje, pomôže jej... takisto ked má dieťatko holú hlávku bez vláskov, boľavé nožičky či ručičky... ale keď je dieťa krásne, "zdravé", iba behá ako besné, neposlúcha, robí čo chce, ide kam chce, vykrikuje, správa sa ako nevychované, trepe sa a kope, predbieha sa, odstrkuje druhe deti, bije, nadava vam atd., každý sa na vás pozerá (nebodaj ešte komentuje), ako na sprostú ženskú čo si nevie vychovať decko, ako to nezvláda... ÁNO, nezvládam to s ním, hlavne keď som niekde sama. Nemám toľko síl, aby som 25kg chlapca spacifikovala, ako keď bol malý. Už som vyčerpaná a na nervy... 😖 mám 31 rokov a už som šedivá z neho. Mám strach niekam ísť, lebo mi uteká a hambím sa ako sa správa... ALE nemôže zato 😢 a ani ja a ani manžel, žeby sme ho zle vychovali... je proste chorý...choroba, ktorá nie je vidieť a o to je horšia. AUTIZMUS, ADHD, ASPERGEROV SYNDRÓM...
Prosím aspoň vás, ak také matky, rodičov či starých rodičov stretnete, neposudzujte a neodsudzujte! Je to ťažké...a hlavne keď viete, že ešte veľa rokov to ťažké a možno aj ťažšie ako teraz aj bude... tunel, bez svetielka na konci 😔
Veľa síl mamka.moje deti sú besné a neviem ich niekedy spacifikovať aj bez tejto diagnózy

Nás má tiež 5.. tiež autista ale bez adhd.. je poslušný na slovo.. ale potrebuje absolútnu rutinu a pravidlá, inak je stratený. Prázdniny bývajú dosť horor, nevie čo zo sebou. Bojujte.ine človeku s takýmto dieťatkom aj tak neostáva. Nás urobil za posledné dva roky obrovské pokroky. Dnes ideme prvý krát pozrieť nultý ročník kam budúci rok pôjde. Intelekt má super ale neobsedí a má poruchu porozumenia... Tak uvidíme...
Trosku to chapem.... na mna ludia cumeli, ked videli maleho s jazvou na hlave.. aj som pocula sepkanie, ze preboha, co som nanho nedavala pozor, ked ma taku jazvu.... no bol po operacii... Odpoved je, ze oni TO nevedia. Tak ta to nemusi trapit......
Ľudia ktorí nezažili, nepochopia...
Ja ťa chápem a obdivujem ľudí ako ty že to zvládajú. Viem tých ťažkých chvíľ je veľa.
Syn za to bohužiaľ nemôže no stále niekde je nádej,že sa niečo zmení a keď vyrastie, troška sa ukľudní. Držím ti palce!!!
Ja som bola s maminou minulý týždeň v sociálnej poisťovni na posudkovom. Čakala tam aj jedna pani s chlapcom, odhadovala som tak 18-20 ročným. Ľudia na ňu zazerali presne tým pohľadom aké ma nevychovane dieťa. Pritom bolo zjavné že k doktorovi ide on, a nie tá pani. Už len to že chalan sa opýtal po 20 min že kde to vlastne sú a čo tam robia. Tak asi že je chorý!! Bože ľudia sú také odporné, neempacitke zrudy! 😡 Bol tam aj jeden pán, vyzeral že ešte nemá ani 30, mal parkinsona. Keď som sa tak pozerala, že tento chlapec mohol byť môj syn, a ten pán môj muž. :( Ale pohľady ľudí. Na zaplakanie. :(
@divozienka26 tiez tak od 2 rokov bol veľmi živý, vsade musel byt... casom sa to zhorsovalo a naberalo na obrátkach. Psychologicke chodime od 5 rokov
prajem vela sil, pracujem s takymi mladymi ludmi, su krasni, mozno len treba nastavit na spravnu liecbu
@ssllaavvkkaa teraz čakame na termín ku klinickej psychologičke, mozno aj psychiatrovi pojdeme 😔 Len on sa v poslednej dobe velmi zhoršil, je az agresivny
@jaruskatt treba chodiť k psychologické po rady. Ja som chodila rok - bez neho.. pýtať sa ako riešiť amoky ako riešiť a vyhýbať sa konfliktom, ako zvládať určite situácie. Dodnes mi to veľmi pomáha... Vybavila som pani s centra v samej intervencie, ergoterapiu, logopeda, detského psychológa.. makáme každý deň. Neakceptujem že je "taký a je to problém". Je to stále úžasné dieťa len v pár veciach proste iné. Vidím stále pokroky. Ale treba makať..treba vychovávať.. a napríklad keď máte adhd kľudne zvážiť lieky na ukludnenie. Na to sú. Ono to není dobre ani pre neho ani pre deti v škôlke a ani pre vás keď stále exploduje a je agresívny .
ja mam dceru autistku a neubyja ma jej zdravotny stav ako ma ubyjaju ľudia ked ideme von,nerob si z toho nič,boji sa isť do obchodu kde su dvere na fotobunku,zapchava si uši a musi tam isť pomaličky,a ešte tie ironicke poznamky od ľudi čo stojime vo dverach,ečo ideme tak pomaly,hrozne žiadna tolerantnosť,a pritom v hlave zdravi rozum ale spravanie na bode mrazu,až niekedy nestiham sledovať ako je re niekoho zdravie samozrejmosť😉
@jaruskatt môj syn má 13má aspergera,určite čo najskôr navštíviť špeciálnu školu,kde ho budu učiť mimiku tváre, chovanie sa do určitej mieri,chodil do normálnej škôlky a teraz aj školy,ale tak 1krát za týždeň som išla do specialky a tam mi veľmi pomáhajú doteraz...ja som si tiež užila V škôlke,nechceli ho tam,nemohol tam byť celý deň,sťažovali sa starostovi,tiež má tam čakal zástup rodičov aby sa sťažovali,prehlásila som ho do inej škôlky V inej dedine, chodí tam aj do školy,má asistentku,teraz zasa veeeelmi plieska puberta a papuluje... Máme svoje pravidlá,v specialke má naučili ako mu dať zaracha,čo im pomôže,ako mu všetko vysvetľovať a za to som im vďačná...veľa síl,držím palce,tie pravidlá a určite chovanie sa dlho učil,nepovie žiadnu nadávku,nikdy sa mi V obchode nehodil O zem, má určitý rešpekt,pozdraví,poďakuje,vie ísť sám aj do obchodu....😉
Viem to pochopit. Syn ma ADHD..uz je skolak 2.rok,a uz sa to zacina podobat na pubertu.Ti poviem..to este len je kombinacia😰🙈 A najlespie ked sa ta este aj vlastni rodicia spytaju ako si ho vychovala,ked mladsia je taka poslusna a on furt beha,skace,vonku lezie na ploty,lampy..Nepomozu ani papiere od Dr. Kto nechce,nepochopi. Susedia pod nami sa stazuju pravidelne. Ja uz neriesim,co na to okolie. Mozu si mysliet,mozu sa otacat,mozu si tukat na celo. S mojim zivotom tie 2 min.co ma vidia nic nespravi,lebo viem,ze robim pre neho maximum,co viem.
@jaruskatt baby a neskusali ste terapiu neuromovement? Úplne náhodou som sa dostala k tejto metóde terapie, tym ze som poskytla priestory manzelom, ktorý sú z kalifornie ich syn je tiez autista , ale teda je už vylieceny a pôsobil na mňa úplne pokojne a dalo sa s ním v pohodicke komunikovať. Trošku som mala možnosť pokecať s viacerými rodičmi takýchto deticiek a tí si terapiu veľmi chválili, že je to jediné čo im pomáha a ich deti napredujú. Je však aj pravda, že to nie je najlacnejšie, ale koľko stojí terapia neviem...
Napríklad k tomu obliekanie - vyložiť všetko večer pomáha. Že si vyberie on - nepomáha😂Ale za si prediskutujeme predpoveď počasia večer pomôže že si nemá chuť ráno dať šortky a krátke tričko lebo logicky vie na teplomeri je modrá časť a je zima😂 boli dni kedy mal krízu ráno a nechala som ho miesto pyžamá späť v Tom čo si mal druhý deň obliecť a už len posadila k raňajkám.. treba hľadať iné možnosti. Úprimne ma mrzí že máte každé ráno takúto drámu doma🙈
ako ste prisli na to ze je autista a kedy? moj ma este len 2r a je nezvladnutelny