Už je to presne rok, čo som na tehotenskom teste objavila 2 jasné čiarky. 

2. marec 2020 bol deň ako každý iný, a aj napriek tomu že pandémia nám už klopala na dvere a len o pár dní na to sme všetci pocítili jej dôsledky a roztočil sa kolotoč udalostí, ktorý trvá dodnes, pre mňa v tento deň začal úplne iný príbeh. 

Len nerobiť paniku

Začiatok roku 2020 bol veľmi hektický, v práci toho bolo nad hlavu, predaj zájazdov na first minute sa rozbehol vo veľkom, v januári sme zažili veľkú radosť aj sklamanie, pretože som volala mužovi, aby prišiel za  mnou do práce, pretože mu musím niečo povedať. Chudák manžel v panike pribehol do kancelárie čo sa deje, a ja som naňho vytiahla pozitívny tehotenský test. Nesnažili sme sa, ale ani sme sa nechránili, preto boli pocity aspoň u mňa zmiešané. Manžel sa tešil veľmi. Nakoniec tou svojou radosťou a nadšením nakazil aj mňa. Bohužiaľ nám radosť vydržala len jeden celý víkend. Záver doktorky: biochemické tehotenstvo. 

Oplakala som čo som ani nemala a život išiel ďalej - práca, predaje, oslavy, návštevy, ani som si nestihla uvedomiť že už je začiatok marca a aplikácia v mobile mi pripomenula, že som zabudla zaznačiť deň začiatku februárovej menštruácie. Lenže vlastne nezabudla, taký deň totiž vo februári nebol. Najskôr som samú seba presvedčila že je to zrejme všetko len rozhádzané po januárovom zážitku, a že nebudem robiť paniku skôr ako treba. Ale aj tak som našla v kúpeľni ešte jeden nepoužitý test a výsledok... 

Testu som moc neverila, už raz nás sklamal, ale keď som odchádzala od doktorky s tehotenskou knižkou v kabelke, nemohla som sa ubrániť úsmevu. Celou cestou v autobuse do práce som sa zabávala na myšlienke že vlastne veziem čierneho pasažiera 🙂